mesiac
Piatok, 19.4.2024
Meniny má Jela

Láska a vzťahy - 

Bodka.

neznámy
neznámy | 7.11.2013 23:25
Sú vzťahy, ktoré nikdy neboli vypovedané alebo neboli dopovedané, nikdy za nimi nepadla definitívna bodka...ostala akási bodko-čiarka, takže vždy, keď si spomeniete na toho človeka, všetko ožije, lebo Vás naplní celou svojou bytosťou, ako keby mal vo vašom srdci zostať naveky.

Chcela by som vedieť, či je v poriadku po dlhšej odmlke dávať bodku za vzťahom, ak je to pociťované ako nutnosť... Je v poriadku oživovať zabudnuté, keď človek žije už nikede inde, ale chcel by poďakovať tomu druhému za to, za čo kedysi poďakovať nebol schopný, lebo si to neuvedomoval? Chcela by som vedieť, či je aj pre toho druhého dobre vedieť, že bol jediným svetlom, ktoré zasvietilo, hoci všade bola tma...Pretože celou svojou existenciou doplnil a naplnil tú časť jednej bytosti, ktorá bola samej sebe nedostupná....
neznámy
neznámy | 8.11.2013 07:44
Píšeš, že akonáhle si spomenieš na toho človeka, tak v Tebe všetko ožije, lebo on Ťa dokázal naplniť.
Potom sa pýtaš, či je v poriadku oživovať zabudnuté...

Podľa mňa, ak je to v Tebe ozaj živé, nezabudneš ani vtedy, ak už si niekde inde, ako píšeš.
Poďakovať môžeš aj bez toho, aby si to dala vedieť tomu druhému. Ďakovať modlitbou a ono si to nájde toho správneho adresáta :)
Ale poznám Ťa a viem, že to tak robíš :)
Mne to príde ako vnucovať inému svoj pocit, pritom ten jeho môže byť iný. Presviedčať ho o tom, ako to cítim ja.
Každý si zo vzťahu niečo odnáša a po čase sa tieto pocity možno zmenia, niekomu možno ostávajú rovnaké.

Mohlo by sa stať, že ten druhý to nezoberie ako bodku, ale ako Tebou ponúkanú možnosť to obnoviť.

Ja osobne, keby som mala takú potrebu to tomu druhému povedať, nechala by som to na osud a ak by mi toho človeka ešte niekedy do života nejakým spôsobom opäť priniesol, tak by som mu vtedy poďakovala. Ale nevyhľadávala by som ho a neoslovila s mojimi terajšími pocitmi, nech aj sú pochopením, prijatím a ďakovaním toho, čo mi ten vzťah dal.

Je to o mne už, nie o tom druhom...
neznámy
neznámy | 8.11.2013 08:56
Kdyz si vzpomenu na kazdou svou partnerku ,tak k zadne zpetne nejsem pocitove lhostejny.Pocity jsou prijmne.
Tyka se to treba i Jany Mrkackove,do ktere jsem byl "zamilovany" od treti do osme tridy zakladni skoly.

Myslim si ze u vztahu nejde o nejake radikalni ukonceni" vymazani z hlavy"
Dobre je ,kdyz se clovek smiri ze vztah skoncil a to prijemne si nosi sebou dal jako darek.


(i to kdyz mne byvala zena mlatila kufrem pres hlavu,nebo na mne hazela nadobi beru jako veselou prihodu)
neznámy
neznámy | 8.11.2013 17:19
:D
Keby ma mlátil dotyčný človek kufríkom po hlave alebo keby ma poslal do horúceho pekla, znamelo by to pre mňa viac ako to "nič", ktoré sa z preprílišných citov premenilo na brnenie...(filozofia: lepšie že sa nič neudialo)

Chcela som mu ísť vylíčiť pár vecí zo svojho vnútorného kufra, lebo som nechcela, aby ten človek poznal len to brnenie, ktoré som pred ním jedného času nosila - aj snaha ukázať sa inak je síce s odstupom času sebecká, asi mi na tom veľmi záleží, keď so spomienkami ožíva aj ten rozpor medzi tým, čo som ukázala a tým, čo som cítila, len ho teraz vidím jasnejšie.
Keď tak po sebe čítam, slová chcem/nechcem majú asi fakt v celom tom zmätku dominantné postavenie.

Ale máš dobrý humor, páči sa mi :) Skôr by to patrilo do témy "naj citáty", ale nadhľadom a vtipkovaním si mi propomenul jedno španielske príslovie: "Keď je váš dom v plameni, zohrejte sa pri ňom."
neznámy
neznámy | 8.11.2013 17:28
BOla som onehdy poučená, že si mám všímať názory, ktoré sa mi nepáčia. Sú mimo nášho chcenia a chcenie je osobné.

Vlastne si mi pripomenula základnú podstatu celej tej lásky, a to že šťastnými by nás mala robiť starosť o druhého človeka. Neviem či by mu tak dobre padlo, keby som sa z aní dovalila...bohudík že som sa opýtala. Ďakujem za úprimnú odpoveď-FLOWER-
lak
lak | 9.11.2013 15:22
hm... zaleti asi, ci ste sa "rozisli" v dobrom alebo zlom...

Poèítam horoskop... Počítam horoskop...