ako odpustit

nevedel by mi niekto poradit ako sa da odpustit?popripade zabudnut?-FLOWER-dakujem.

Ahoj Gitus, nedavno sa tu taka tema rozoberala. skus pozriet toto, mozno tam najdes odpoved -FLOWER-
http://www.zverokruh.sk/forum/ludska-dusa/odpusteni/

inak odpustenie vs. zabudnutie. raz som poznala jedneho pastora, ktory tvrdil, ze ak skutocne odpustis, tak zabudnes. v istom zmysle ma pravdu. nie je to zabudnutie typu amnezia, ale ak skutocne odpustis, uz nemas potrebu sa k danej veci vracat a prestane mat pre teba emocionalny naboj. bude to len minulost. teda aspon tak som jeho slova pochopila ja a par krat sa mi to aj podarilo... drzim palce.

Na odpuštění je krásna věta, odpiuštění musí jít ze srdce. Prosím o oduštění všechny v minulych životech, kterym jsem vědomě i nevědomě ublížila. Děkuji i já vám s láskou odpouštím. S láskou odpouštím i sobě. To samé v součastném životě. Pokud se ti jedná o konkrétni osobu , Tak jméno i přímení osoby peosím o odpuštění, posílám ti lásku. děkuji . I já tobě s láskou odpouštím.

ještě jinak jméno, miluji tě, prosím o odpuštění, děkuji i já s láskou odpouští. Děkuji. Tím slovem miluji tě se nemyslí zamilovanost, ale bezpodmínečná láska.

velmi pekne.. :)

..nuž, existuje viacero spôsobov a "techník" - niektoré popisuje aj Bimbulka...veľmi príjemná je aj technika "Ho´oponopono"...skúšala som aj ja mnohé..niektoré aj pomohli,no asi len zdanlivo...skutočná úľava prišla až vtedy,keď som pochopila,že niet čo odpúšťať :)

no jasně,lakování na růžovo časem oprejská a je to tu zas -WALL-:D

jestli jsi opravdu odpustila (bývalému partnerovi např.) se pozná podle toho,že při vzpomínce na něj nevzniknou negativní emoce (mizera jeden-PUKEY- apod.:D)

no to máš pravdu s tými emóciami. môj príbeh je v spomínanej diskusii a k tým emóciám môžem len dodať, že tiež som slovo otec nevedela vysloviť bez zadúšajúceho sa plaču ( preto som svoje deti naučila miesto otec vravieť tatino ) a po odpustení som s tým už viac problém nemala. no ale tiež dôležité bolo odpustiť potom neskôr sebe, že som vôbec dopustila, že k môjmu príbehu došlo...najlepšie na celom odpúšťaní je úľava. nikdy som si nemyslela, že sa to dá, toto sa mi podarilo len náhodou, prežitie a precítenie prišlo akoby samé a bol to jeden z najsilnejších zážitkov môjho života a teraz mi to už nepripadá ako blábol, ale ako veľký objav -BIGEYE-

Myslím,že kdybys to doopravdy (tím myslím nejen na úrovni rozumu) nechtěla,k žádné "náhodě" by nedošlo.V tomhle směru jsem dost skeptik ;)

no to máš pravdu, skutočne to bolo nevyhnutné, moja duša po tom pišťala, skrátka: stačí si skutočne priať a začnú sa diať veci...a nie len pri téme odpustenie sa mi to podarilo...a to sa dostávame k známemu: pozor na to, čo si praješ, hih

Rada zvenčí je těžká, neboť každá odpověď přichází od někoho jiného, než od Tebe a ten "jiný" žije úplně jinou realitu než Ty.

Protože máme paměť, nezapomeneme nikdy. Ale proč bychom taky měli, když nás každá prožitá zkušenost posouvá v pochopení života?

Slyšela jsem takovýto názor : "Život na Zemi je fantastický v tom, že i když prožijeme ukrutnosti nevídané, hledáme cestu, jak se k tyranům postavit láskyplně." Pochopením jednoty - že každá bytost, která se v našem životě objeví, má význam, že vše je propojeno, jen my nejsme schopni to propojení pozorovat - opravdu není co odpouštět.

Spíš poděkovat za to, že jsme měli možnost díky určité osobě prožít nějakou zkušenost (i když, pravda, momentálně význam toho si neumíme dát dohromady).

Poděkování předchází vypořádání se se strachem, který nás utvrzuje v tom, že je nutné bát se někoho tam venku, kdo nám chce ublížit. Nikdo takový není ..

Ovšem vyprávěj to člověku, který je (nebo byl) plný utrpení a bolesti, možná to ani nechce slyšet, možná se ani k otázce "Jak odpustit" nedostane. Proto si myslím, že je důležité klást si otázky, neboť odpověď je již připravena v našem nitru-HEART-

podekovanim -FLOWER-

k tým technikám:D
mne pomohli rodinné konštelácie-došlo k pochopeniu toho,že nevedeli konať inak /tak isto,ako aj my sme nevedeli konať inak do momentu,keď sme sa vedome rozhodli,že to chceme zmeniť/...tiež som dospela do bodu,keď viem,že nie je čo odpúšťať...ale cítim,že to je iba v teoretickej rovine/ale už aj to je pokrok/-YES-

myslím,že s odpustením súvisí aj bezpodmienečná láska -je ľahké milovať dokonalé deti,dokonalých rodičov či partnerov....

Môžeš prosím trochu popísať tú techniku Ho opopnopono?

dakujem vam vsetkym velmi pekne..-FLOWER--FLOWER-
nic z toho ale nefunguje...uz som vsetko vyskusala...naozaj vsetko.velmi ma to obtazuje,uz mna samu,prichadza mi to na rozum pri hocijakej prilezitosti.pri hocijakej!cinnosti si na to spomeniem.nehovoriac o tom cloveku ktory spravil chybu a lutuje ju.snazime sa pekne spolu vychadzat,ale ta nenavist a zlost je obrovska.z casu na cas(casto) vyrazi zo mna von a potom je to....sialene.
neviem uz ako si pomoct-SAD--WALL-
moze byt ze ma to nikdy neprejde????

Ked budeš čakat že TO PREJDE, tak to neprejde nikdy.. to je pravda. To nie je záležitosť že "samosato" To musíš vedome eliminovať, pracovať na odstránení, urobiť všetko pre to aby si ty prispela svojím myslením a celým smerovaním k pozitívnemu výsledku, bez očakávaní, bez podmienok, bez ohľadu ako sa chová ten druhý.
Tieto veci si človek myslí že má dávno vybavené a oni pri prvej príležitosti vyjdú na povrch zas. (sama mám s tým bohaté skúsenosti)
Odpustenie sa musí precítiť a skutočne na nevedomej úrovni zažiť, nestačí na chvilku zabudnúť, ani odpustenie zametať pod koberec akože vybavené alebo odpustením nazývať STRACH z odhalenia svojho vnútra a byť ticho. Pokial druhý svoje činy olutuje a ty napriek tomu sa opakovane vraciaš do stavov kedy ho obviňuješ, tak je to len a len tvoj problém, ktorý budeš riešiť kým ho nevyriešiš. Sám nezmizne.
Ked budeš hotová a schopná toto prekonať nastúpi další level a to odpustenie človeku, ktorý spravil chybu a svoj čin NEĽUTUJE. Takže sa popasuješ s prípadom kedy tvojmu úkolu naučiť sa odpúšťať ten druhý ani náznakom nevyjde v ústrety, naopak, budeš sa boriť velkými podrazmi, polenami pod nohy a neustálymi útokmi. Odpúšťanie je jednou z najvyšších foriem duchovného rastu a preto sa tie ponúknuté príležitosti stupňujú, nie že by odpadali..Až tam kdesi na konci je bod nula, kedy nás nerozhádže nikto a nič, kedy sa nebudeme pozerať na to prečo niekto urobil to a to, kedy nebudeme kuť pomstu a nevzkypí nám žlč už len pri pomyslení na toho čo nám robil "zle"
Ten, kto nám robí "zle" je náš najväčší učiteľ a preto vážme si toho človeka a pohľadajme, čo nám chce týmto naznačiť, pochopením odstránením vlastného "jedu" čo nás núti k tej nenávisti prichádza to odpustenie ..

To je pravda...veľmi dôležitým krokom na ceste k odpusteniu je pochopiť,že v skutočnosti nám nikto neublížil naschvál - aj keď to mnohokrát tak vyzerá...proste sa vtedy ten človek nevedel zachovať ináč,presne ako píšeš:)
..to som našťastie pochopila celkom rýchlo a toto poznanie ma vlastne najviac posunulo k tomu,že som prestala obviňovať kohokoľvek zo všetkého nepríjemného,čo sa mi v živote stalo...totiž všetko,čo sa mi deje,je "môj problém"...nejakým spôsobom si určité vzorce správania sa iných voči mne priťahujem...niečo pre to na nevedomej úrovni "robím" ,niečo mi to má povedať...v niektorých prípadoch síce ešte stále neviem,čo konkrétne,ale stačí mi vedomie toho,že to tak je...jednoducho si nejakými skúsenosťami - aj bolestnými -musíme prejsť...aby sme sa niečo naučili..napríklad aj odpúšťať..to je asi najväčšia výzva pre nás všetkých.
Sú krivdy a pocity ublíženia,ktoré aj po mnohých rokoch, rôznych technikách a mnohých pokusoch o spracovanie,ešte stále trošku "pichnú",zabolia...ale som rada, že si už tie "pichnutia" nespájam s konkrétnym človekom - ako píše Jirko - nemám potrebu na danú osobu nadávať,ani ju osočovať...nevysielam k nej nič negatívne,necítim k nej nič zlé...beriem to len ako "môj pocit",nič iné...ono totiž ako som prechádzala tou cestou odpúšťania,prišla som na to,že najťažšie je odpustiť samej sebe - najprv to,že som si nechala tak ublížiť a potom to, že ma to tak nahnevalo a nedá sa mi "odhnevať":)...ale aj táto fáza sa dá prekonať - práve tým istým poznaním - že som v danej chvíli ináč reagovať nevedela.

Čo sa týka Ho´oponopono -princíp tejto techniky spočíva v tom,že sme ochotní / a schopní/ prijať absolútnu zodpovednosť za svoj život - nikoho neobviňujeme z toho,čo sa nám stalo...ale ani seba nie...zodpovednosť je niečo úplne iné,ako pocit viny.
Pracuje sa tam so štyrmi "mantrami" : Milujem Ťa...Ospravedlňujem sa ti...Prosím odpusti mi...Ďakujem ti
Cieľom je dostať sa do "nulového stavu"...čiže vyčistiť,vymazať všetky nepríjemné spomienky - ak sa to nedá,tak ich aspoň prijať - s láskou a vďačnosťou...nie je to veru ľahké,lebo samozrejme nestačí,že si to budeme hovoriť,opakovať a trebárs aj spievať do bezvedomia a nebudeme to mať precítené,nepôjde to zo srdca....len vtedy to má totiž účinok,ak je to úprimné,z hĺbky duše...a to je fakt práca aj na niekoľko rokov

Nebudem sa veľmi rozpisovať...skús si pozrieť nejaké stránky,na yuotube je množstvo videí...prilepím ti tu orientačne napríklad tento link ;)
http://www.agenturaradost.eu/regeneracia-a-rekondicia-duse/hooponopono

Pekne a pravdivo si to napísala citim to rovnako.Ďakujem.

Z takej praktickej stranky; Co pomohlo mne ked som bola v tej "najakutnejsej" faze co nasleduje tesne po zrade/sklamani - bolo predovsetkym nebyt sama so svojimi myslienkami. Hoci som mala potrebu ostat sama doma a premyslat nad vsetkym, preco veci dopadli tak ako dopadli, zistila som ze ovela viac mi pomohlo ist von a zaplnit hlavu novymi zazitkami. Ked aj ist niekam sama, ale sustredit sa na nieco ine (napr. pokukala som par muzei vtedy), ist von do prirody, fyzicky sa unavit alebo ist von s inymi ludmi, kecat o ich problemoch, opit sa, zatancovat si (a toto vsetko najlepsie s takymi ludmi ktori nemaju nic docinenia s osobou kt. ti ublizila - aby si si dala "prestavku" od vsetkych tych pocitov). Zo zaciatku to bolo tazke a myslienky na to ma sprevadzali spociatku vsade, ale casom to postupne zacalo prechadzat...

s tym opitím sa to bolo skor horsie..potom som si to este viac vsetko v hlave opakovala a reagovala velmi nepriatelsky az nebezpecne..-WALL-
no ale musim povedat ze tym ze som sem napisala a vy vsetci ste sa mi snazili poradit,sa to naozaj zlepsilo.uzdravujem sa vasou dobrou energiou pomalicky pomaly ale viem ze to uz je blizko!!!!!!!!dakujem vam.-BOW--FLOWER--FLOWER--FLOWER--FLOWER--FLOWER--FLOWER--FLOWER- dakujem.g.