Ezoterika a záhady -
ťahanie energie
stávalo sa mi pred nejakým časom-vždy ,keď som prišla na návštevu k mame,snažila sa ma nejakým spôsobom vmanipulovať do hádky a ak som jej aj pritakala,našla si iný dôvod a ja som sa vždy nechala vytočiť do nepríčetnosti.Aj na najdise som si toho všimla,že tam boli ľuda,ktorí to takto robili-musela pri tom vznikať obrovská-aj keď negatívna- energia,ktorú potom provokatéri zrejme vcucli.Možno ani nie oni-ale tie entity,čo boli na ne napojená /ako na moju mamu,keď pila/....Sú ľudia,ktorí cítia energie-ide to?dobrovoľne /či nedobrovoľne/ si neustále vymieňame či dávame alebo berieme energiu?
Predtým som sa často dala strhnúť do virtuálnej hádky-vtedy som to nazývala,že sa bijem za svoju pravdu...teraz mi už slovo pravda v tejto súvislosti príde trošku smiešne,a celkom ma teší,že to už nerobím-ale vďaka tejto skúsenosti to môžem spätne pozorovať /nie posudzovať-to nemám v záujme/.
Ak si jedno, alebo druhé, budeš v nej. Ak nie si ani jedno ani druhé, jednoducho neexistuje. :)
Biť sa za za svoju pravdu, to je celkom vtipné. :D
Asi ako bojovať za mier.
Aj to cítenie výmeny energie sa dá naučiť. Len asi lepšie je sústrediť sa nie na samotnú výmenu s niekým, ale na náš vlastný vnútorný stav energie. Je to ten istý druh pozornosti, ako keď sledujeme ako na nás vplýva jedlo ktoré sme práve zjedli. Po niektorom sa cítime úplne ľahkí, iné nás "zabije do zeme". Len to vnímanie chce trochu cviku. Ale má to aj vedľajší efekt - začneme sa postupne zbavovať vecí, pri ktorých pocítime, že nám škodia. Odhadzujeme zo seba všetko nepotrebné a nadbytočné. :)
Poslední dobou mě doslova zachraňuje můj žaludek. Prostě mi ohlásí, že už má dost nebo že to není ono i když nejde zrovna o jídlo ; ))
Ale na tom jídle jsem vlastně začínala.
napr. moja mama dlhe roky fungovala ako samostartovac..
vzdy sa na mne nastartovala..
a ked som jej po dlhych rokoch prestrihla kabel, tak bola nejaky cas veelmi nasrata..
a este stale nie sme vyrovnani superi..
momentalne sa ucim..jej na jej urovni vnimania dat najavo, ze nehodlam byt jej tercom ani hromozvodom..
Zároveň som si vedomá toho, že my nenesieme zodpovednosť za životy druhých ľudí. Oni tiež majú na výber, či budú nariekať, alebo sa rozhodnú so svojim stavom niečo robiť. Niekedy potrebujú len dodať prvotný impulz k tomu, aby sa vytiahli z najhoršieho, ale niekedy im ich zlá situácia vyhovuje. Cítia sa pohodlne v stave v akom sú, lebo im je príjemné byť ľutovaní, mať pozornosť druhých ľudí z ktorých môžu čerpať energiu a nechcú na tom nič meniť. A v tomto prípade je len na našom rozhodnutí, či chceme hrať ich hru, alebo nie. Pocit viny keď odmietneme? Možno práve kvôli nášmu odmietnutiu padnú ešte o trochu viac a donúti ich to rozhodnúť sa pre zmenu k lepšiemu. Potom keď bude s nimi rozumná reč, im môžme plnohodnotne pomôcť von z toho ich problému.
Nie je na tom nič zlé, ako si sa rozhodla. Niekde začať treba...
Inak, súhlasím s tým, čo napísala Paws ohľadom tohto.
ale u mamy som si často krát všimla,že koná ako by ju niekto ovládal-vždy keď už bolo relatívne dobre-vzťahy sa zlepšili-tak sa opila,preto ma aj napadlo-keďže sa hovorí,že na alkoholokiv sa napájajú všelijaké privtelené duše-podobného zamerania a berú si z nich energiu,že niekto z nej čerpá.A keďže ona sama jej mala viac než málo-potrebovala ju získať inak-trebárs tou hádkou.
Nevravím,že ma teraz už nič nevytočí-ale nereagujem hnevom,ako voľakedy-skôr plačom-bezmocou,to je však tiež energia.
Dosť dlho cítim,že mi energia chýba,čítala som knihu o bioenergetike tela.ako naše vlastné bloky z nás čerpajú energiu-ako sa to dá dýchaním uvoľniť a byť jej plní.Niečo zrejme ako holotropné dýchanie.
Bola som na seminári Petra Chobota-robili sme tam niečo podobné-ale myslím si /zdalo sa mi to také lepšie-lebo tú energiu som naozaj aj cítila-že prišla.