Ezoterika a záhady -
ťahanie energie
mám z neho iný pocit,ale ešte sa na svoje pocity úplne spoľahnúť neviem.Chodila som 2 roky ku karaimi a tiež poznám 2 ženy,ktoré "vďaka nej" uleteli...tá jedna je moja sestra.A tak som nad tým rozmýšľala-ako to je? hľadáme ľudí,ktorí nám pomôžu-ktorí nás zachránia a často krát-nevedome-chceme ,aby boli oni zodpovední za náš osud-za náš vývoj.Často krát som nad karaimi rozmýšľala-že by som nechcela byť na jej mieste-tá zodpovednosť musí byť obrovská.Mne to veľmi pomohlo-tie jej semináre,vtedy som hľadala pomoc-tak ako ju hľadám u anjelov,či sa modlím k Bohu-a našla som ju-v jej podobe-dostala by som sa tam,kde som aj sama?Prečo sa až tak moc spolieham na druhých?prečo dôverujem sama sebe menej ako druhým.
Keď som sa s karaimi /respektíve s jej asistentkou Luciou/ rozprávala o mojej sestre-ona povedala,že nezasiahla,pretože cítila,že to zvládne sama...a ja si to tak trochu myslím tiež-že keby sa svojmu strachu postavila čelom a začala sa naňho pozerať-neprehliadať ho-možno zrovna to po nej chcel osud/ tak by to zvládla sama....ale ona stratila dôveru v karaimi a už tam nechodí...ale nestratila tak povediac už dávno dôveru v seba? články o PCH môžu byť pravdivé,skúsim si od neho zobrať to,čo potrebujem,nehľadám ďaľšieho guru,chcem nájsť seba.
Z osobnej skúsenosti chcem dodať, že mala som jednu kamarátku, kt. ma síce mala rada, ale postupne si ma začala privlastňovať a chcela, aby som jej bola vždy nablízku keď to potrebovala, čo z mojej strany nebolo možné a neskutočne ma to začalo vyčerpávať. Jednak nie vždy som mala čas a tiež chuť byť s ňou al. volať s ňou hodinu a bola som aj unavená al. vyčerpaná z práce, takže nemohla som jej byť vždy nablízku. Ona to nevedela pochopiť, nechápala prečo jej nedvihnem telefón o 22 hod. aj keď som jej vysvetlila, že som po práci už unavená a v takom čase už idem pomaly do postele. Začala ma zavaľovať výčitkami, pocitom viny, že sa k nej zle správam a štylyzovala sa do role "obete", že som k nej bezcitná. Nedala mi vlastný priestor a vzduch a keďže som sa pristihla pri tom, že si cez víkendy začínam vypínať nadobro mobil, aby som s ňou nemusela komunikovať a vymýšľať si výhovorky prečo som jej nezdvihla, musela som s týmto "chorým" kamarátskym vzťahom skončiť. Cítila som sa z nej vyčerpaná, navyše zo seba robila obeť, takže permanente som sa cítila previnilo, že sa k nej zle správam, ale potom mi došlo, že to bola všetko len psycho manipulácia z jej strany, takže som to s ňou skončila. Priateľstvo kde jeden druhému nedopraje vlastný priestor a vôľu, nie je pravé priateľstvo, takže ma to nemrzí ani trocha. Navyše nie všetkých ľudí, kt. ma chcú mať vo svojom živote, chcem mať vo svojom živote aj ja. Každý by si mal vedieť poradiť sám so svojím životom a nelipnúť na niekom inom, lebo to toho dotyčného môže nesmierne vyčerpávať taká "dusivá láska."
Dědečkové a babičky sají energii ze svých vnoučků a i dětiček, když je týden nevidí hned onemocní, závislí partneři a partnerky ze svých druhů a družek které k "smrti" milují (jejich energii), a citliví jedinci kteří energeticky "krvácejí", nemají svůj energetický obal v pořádku tak svoji vitální sílu nedobrovolně dávají těm, kdo si ji umí přitáhnout.
Řekl bych že nikdo se tomu úplně nemůžeme vyhnout. Odliv lze cítit v autobuse, v práci, kdekoli. Na internetu určitě taky.
Je těžké interpretovat tyto jevy pokud nejsou zjevné širší skupině lidí a ani pak to není jisté kdo je kdo. Můžeme se lehce mýlit v hodnocení. Někdy to může vypadat tak že někomu energeticky pomáháme, a v jiném světle to může vypadat naopak.
Pokud nás někdo bude třeba tahat "nahoru", můžeme k němu začít cítit i odpor, můžeme mít přesvědčení že nám bere sílu. Tu opravdu ztrácíme pokud ztrácíme i všechno to čím jsme byli a co jsme byli, zaznamenáváme odliv. To nové tělo nemáme ještě vybudované takže nám chybí energie. A můžeme vidět v andělovi pekelníka. v Ježíšovi viděli mnozí satana.
Kdo to umí správně vidět? Jsme si jisti že my sami?
Podle mně je důležité se o svoji energii starat. Snažit se o život v rovnováze, mít jasno v tom odkud a kam jdeme, s kým se setkáváme a jaké přátele si vybíráme.
Pokud žijeme k tomu v souladu s etickými principy, neměli bychom mít s vampýry vážnější problémy. Hladových duchů je všude spousta. Kdo dneska překypuje silou natolik že může rozdávat. Důležité je neotvírat se v nesprávný čas nesprávnym lidem. Být v sobě, v těle. Necestovat astrálně a nezahrávat si s věcmi kterým nerozumíme. Nesnažit se o různá luicidní snění a podobné pitomosti. Mít svoji ochranu a znát hranice kde je ven a kde je uvnitř. Dovnitř pak nikoho nepouštět. To je svatý prostor našeho nitra a tam smíme být jen my sami.
aj pre mna momentalne v zivote sa vinu dve cesty..
jedna je ..
naucit sa hospodarit s energiou..
a druha..ocistit svoje emocionalne telo..od zavislosti na ludoch..
nakolko mam znizene sebavedomie a malo si verim,
som ovplyvnitelna a casto uviaznem v zavislosti na "silnych"jedincoch..
a az casom sa z toho vymotavam..
nie je zla cesta posilnovania..cez svojpomocne skupiny..
ak budes chciet, tak cez postu, Ti napisem viac..
Vidíš a toto ma nenapadlo, že osoba, ktorá si energiu odo mňa brala, sa mohla vyliečiť, keby som ja bola zomrela. Bola ťažko chorá, preto jej potrebovala extrémne veľa.
denne u mňa dochádza k výmene energie s ľuďmi, s kt. som v kontakte a najmä keď som pozitívne naladená, je to prospešné. Myslím, že každý odovzdáva svoju energiu niekomu s kým príde do kontaktu, al. naopak od neho energiu berie. Musí však byť zachovaná rovnováha, ako som už písala.
Avšak ľuďom, kt. zo mňa len ťahajú a nič mi nedávajú sa zásadne vyhýbam.