Žijeme to, čo nám bolo dávno predpísané..

Mne sa nedokáže páčiť myšlienka, s ktorou nesúhlasím, to je čudné.
Rozmýšľam a toto naozaj nechápem. Nevedel by som obdivovať myšlienku, s ktorou nesúhlasím :)
Môžem obdivovať toho človeka, že mal odvahu byť úprimný a tú myšlienku vyjadril, ale faktický obsah myšlienky nie.
Takže Ty s tou myšlienkou v tom citáte nesúhlasíš, rozumiem tomu správne?

A nie, existencia naozaj spochybniteľná nie je, tým spochybňovaním si ju potvrdzovala. Aby mohol niekto vykonať akt spochybnenia, musí existovať. Naozaj. Kto neexistuje, nemôže vôbec nič robiť. Ani spochybňovať.

podla mna to cudne nie je

ano, nesuhlasim s nou, teda s tou od frankla, i ked lepsie by bolo povedane, ze sa s nou nestotoznujem ale myslim si, ze spravne odrazil zmyslanie inych ludi, i ked ja sa medzi nich neradim a prave preto sa mi napriek osobneho nesuhlasu jeho myslienka paci

co sa tyka poslednej vety, o tom som sa uz vyjadrila inde a myslim, ze je hlupe to rozoberat v tejto teme nanovo

Nie, myslel som ten, čo je pred ním uvedený nejaký Ingersoll. Veď z tej citácie som citoval a s tou som nesúhlasil.
Rozoberať zásadné veci nie je hlúpe nikde a nikdy. Vôbec nie. Naopak.

toto pre mna zasadne teda nie je a ak chces viest diskusiu formou dalsich a dalsich kladenych otazok a mierit na temu o existencii a neexistencii, ktora bola inde tak zopakujem co som ti povedala minule: pis to do sukromnych sprav, nechcem aby to tu dopadlo zas ako diskusia dvoch osob

Ok -YES-

Nikto nevie ci zijeme ako mame predpisane,lebo vzdy sme to iba my.Ked mame nazriet do svojho vnutra tak opet sme to my.Takze vzdy ludia potrebuju pocut,ze nam niekto diktuje alebo nas vedie.Mozno nakoniec zistia,ze sami si tvorime a sami si vyberame nase dalsie kroky.Spolocnost nas obmedzila a preto sa podriadujeme aj spolocnosti a niekedy aj ludom aby sme zapadli.Aj ked to nerada robim a preto mam chut rebelovat.Suhlasim s tebou.To som napisala svojimi slovami a pochopila som ta co si pisala.Vsetko su len dohady ale iste je,ze ked budeme vediet kto sme tak ziadne barlicky nebudeme pottrebovat

Presne tak! Ako píšeš... :)
Karma je osudová rana, ktorú každý z nás aspoň raz v živote utŕžil. Žiaľ, neudeľuje ju osud, hoci by nám takáto útecha veľmi pomohla, udeľuje si ju človek sám. Svojimi skutkami vyvoláme istú príčinu, jej dôsledok sa objaví neskôr, častokrát až vtedy, keď sme už na svoj skutok zabudli. Karma je žatva toho, čo sme zasiali. A tak z údelu vyčítame, ako konal človek predtým.
Tiež veľmi výstižné...

Jaký si to uděláš, takový to máš..

napada ma len odpoved: ano:D

"Vsetko su len dohady ale iste je,ze ked budeme vediet kto sme tak ziadne barlicky nebudeme pottrebovat" - presne z toho dovodu vobec nezalezi na tom ako funguje svet, pretoze to je fakt, ktory my nezmenime, nezistime, mozeme sa len sustredit na ten svoj kusok zivota, je jedno ci nam "system" udelil nejaku zivotnu ulohu alebo nie, ci ma nas zivot nejaky vyssi zmysel alebo sme len take mravce ako bolo spomenute, veci su ake su

Smyslem života je život sám. Řídí se zákonitostmi systému, ve kterém existuje a docela určitě ty zákonitosti platí jak pro mravence, tak i pro ostatní živoucí stvoření.

Cituji:
"O smyslu života lidí se už popsaly celé stohy papíru, ale v zásadě se nejspíš moc neliší od jiných biologických druhů, tedy maximální možné rozšiřování vlastních genů. Každý biologický druh se snaží z prostředí získat co nejvíce zdrojů pro svůj růst a pro své rozmnožování a to vše pokud možno s co nejmenším vkladem, tedy s co možná nejmenšími energetickými nároky. U lidí ještě krom snahy rozšiřování vlastních genů je i snaha rozšiřování vlastního duševna. Ať už v podobě náboženství, umění nebo jakéhokoliv díla mající trvalejší hodnoty. Pátrání po hlubším smyslu lidského bytí nemá nejspíš příliš velký význam, i přes obdaření rozumem je naše konání dosti důsledně řízeno základními instinkty, především sexuálním a rodičovským pudem a pudem sebezáchovy. "


http://neviditelnypes.lidovky.cz/filozofie-o-smyslu-zivota-dcl-/p_spolecnost.aspx?c=A080907_095045_p_spolecnost_wag

to je pekné

Ja si myslím, že do určitej miery môžeme ovplyvňovať čo sa nám deje, ale niekedy je to iba oddialenie toho čo má prísť.

s týmto nesúhlasím
vždy máš volbu

cesta je cieľ :)

Len keby človek vedel, ktorá cesta je tá správna, aby si svojím nesprávnym rozhodnutím neoddiaľoval to, čo má prísť.

čo opisuješ súvisí skôr s výkonom - s mocou.. kedy sa napríklad proklamovaná spravodlivosť berie za rukojemníka, zástierku..

no a to je zas tak, keď si všímaš iba nenaplnené, negatívne.. je jasné, existuje milión dobrých rozhodnutí, ktoré by bez nejakého konceptu, predstavy, ideii o tom čo by malo byť spravodlivé - správne; možné neboli.. ale tie napríklad v médiach nejako zdôraznené neuvidíš.. tak ako neuvidíš napríklad v hlavných správach po práci príchodzieho, unaveného manžela, ktorý skloní ustarostenú hlavu do klína a rúk svojej vernej manželke, z jednoduchého dôvodu - nepredáva sa to..

a aby bolo jasno, ja sa nepokladám za skeptického v "otázkach viery", som síce v oblastiach "hlboko existencionálnych" skôr agnostik.. viera ako taká, najmä tvorivá, tvorí základ môjho života, hoci sa takmer permanentne menia jej obsahy.. a keď už sa spomína zmysel, verím tomu, že život nemá iný zmysel, než mu človek dá sám.. keď mu dá ťažký, bude ho počas života paralyzovať, oberať o vzlet, keď mu dá ľahký alebo žiadny, bude pociťovať deficit.. /sito zrelosti/

_____

celkom srandovná situácia poniektorých ľudí:
na sklonku života zistia, že to čo žili, tie úlohy, tie čo ja viem karmické vzorce, ktoré riešili ba možno ich aj vyriešili, neboli ich.. zmýlili sa a dali svoj život tomu čomu uverili, čo im povedal ich či skôr cudzí rozum.. naprávali nejakú vinu alebo jednoducho "museli" robiť veci "osudovo" nevyhnutné.. ale až s odstupom času pochopili, že to všetko bola ilúzia.. pretože ich srdce nie je spokojné.. nepociťovali z toho všetkého radosť.. verím tomu, že symptómom zmyslu, aj zmyslu života /hoci to spojenie tak príliš neskromne abstrahuje/, je radosť z neho..

Pokud je cílem cesta, tak je vždy správná, ať je jakkoli křivolaká. Cokoli, co na ní potkáme, nás někam posune. I omyly se počítají.

Radost, to je přesně to, co potřebujeme. Jako děti umět prožívat každý okamžik, věnovat se mu naplno. "Kuchyně se stane lesem a štokrdle medvědem".

Pozeram, ze z temy o osude - sa to posunulo k zmyslu zivota.
Asi je to spravny postup - dostat sa ku samotnym korenom - z niecoho univerzalneho vseobecne platneho pre vsetkych - postupovat k niecomu konkretnejsiemu. Takze AKY je zmysel zivota/existencie? Nepatri pred AKY, este otazka PRECO? Preco vobec existuje zivot(clovek)?

Toto neni len o viere. Drviva vacsina ludi (netvrdim ze vsetci) aj vedci aj nie vedci dospela ROZUMOM k nazoru ze MUSI byt prvotna pricina-CONFUSED-, preco vznikol vesmir - nebol tu stale. Takze napisem to jednoducho ako to vidim ja - boh to tak chcel - ak by nechcel nebolo by nic - vesmir "nas" ani dalsie paralelne, cas relativny/nerelativny hmota atomy, zvierata clovek, dusa cloveka, karma NIC. (vie niekto definovat NIC? - vakuum=NIC?)

A dalsia oblubena detinska otazka - PRECO?.:) Clovek je clovek - neni boh, neni anjel, neni zvieratko - je CLOVEK a preto nemoze 100% pochopit boha, preco chcel vesmir alebo cloveka. Teda som tu preto niezeby som si to niecim zasluzil - lebo boh to tak chcel. A mam ROZUM, slobodnu volu - cim sa lisim od zvieratok - preto nemozem suhlasit s tym, ze vseobecny nejaky zmysel bytia cloveka je podobny zmyslu/nezmyslu bytia zvierat.

Uh nerad sa rozpisujem, radsej mam ak sa da nieco vyjadrit par slovami - stale to nejde - ved to nemusi nikto citat cele...-NOOO-

Tak zmysel bytia nejaky vseobecny, pre kazdeho cloveka v podstate to aj clovek od nepamati robi - hlada pravdu, poznanie dobra a zla, ... Podla mna to tak nejak bude - preto ma clovek ROZUM (zvieratko nehlada nepremysla o bohu nepozna dobro/zlo) a SLOBODNU VOLU - (nekona ako zvieratko).

Slobodna vola - si lamu hlavicky kde kto a musia, aj ja by som chcel vediet kopec odpovedi. Momentalne ju vnimam jednoducho. Slobodna vola sa nerovna vsemohucnosti. Ze si vyberiem: kde sa narodim, kedy, komu a pod. Ak by som to prirovnal k zvieratkam co ju nemaju - Skuste zobrat od kvocky malicke cipiatko - vam vyskriabe oci - nema velky mozog - ani slobodnu volu - ale ma pud - a tak kona pudovo. Clovek nemusi konat pudovo - moze sa slobodne rozhodnut napr. dat si babatko aj dobrovolne zobrat - zabit.

Uz konciiim :)na zaver:
LASKA je to na co som prisiel ja - pre mna zmyslom zivota. Boh ako ho vnimam teraz ja - je LASKA - ak sa toto dari - bezpodmienecne milovat - tak ma to naplna stastim, pokojom. Cize mozno dalsi vseobecny zmysel - je aby clovek bol stastny. Nebol stvoreny preto aby vecne trpel... Odporovalo by to tomu - ze boh je laska.

PS. wizard - chcel som to adresovat vsetkym - cital som vsetky prispevky ale taka moznost tuna neni - tak som volil zakladatela temy

Je veľa nezodpovedaných otázok. Takže zostávajú len naše dohady. Len Boh vie, ako to naozaj je. Každý názor je dobrý a poteší. :)