Cesty tela i ducha -
Žijeme to, čo nám bolo dávno predpísané..
http://vydavatelstvo-bioba.webnode.sk/products/anjel-zabudnutia/
Ja verím v predurčenosť a v osud, isté veci sú dané a nech človek robí čokoľvek, aj tak sa stane to, čo sa má stať. Myslím, že máme už vopred daný úkol, kt. máme v živote splniť a vyberá si ho naša duša ešte predtým ako vstúpi do tela. To ako sa rozhodujeme a čo sa nám deje, tak sa nám deje podľa toho, čo zo seba vyžarujeme, lebo akú energiu človek zo seba vidá, taká sa mu vráti. No tak či tak smerujeme všetci k istému životnému úkolu, kt. má byť naplnený.
Bez ohľadu na vierovyznanie, stupeň uvedomenia, rozvinutú empatiu, súcit, lásku k blížnemu, skúsenosť, prežitky, poučenie atď atď.. sme zaradení do jedného hrnca že niečo privolávame - z vášho príspevku to vychádza akoby skôr negatívne ?
S tým nemožno súhlasiť..
Čo si máme splniť - o tom sa dá už polemizovať .. kto to určil, vieme ? A my sa cukáme a bránime a trpíme, lebo plníme akýsi "príkaz" ? Či snad "úkol" koho ? Vesmíru ? Boha ? Nás samých ? To sú otázky..
Podobne sa tu diskutovalo osud / slobodna vola.
Od davna nad tym spekuluju hlavicky - nie take ako nase a nevyspekulovali nic.
Teda vyspekulovali, ale nic take co by sa dalo vyhlasit za pravdu, potvrdit a dokazat.(a2 + b2 = c2) Daj si to do google a uvidis co o tom pise filozof, co teolog, co matematik, co kvantovy fyzik... A si vyber co sa ti bude najviac pacit...
Uz len samotny pojem osud-predurcenost si nevysvetluje kazdy rovnako.
Vnimam nejake indicie, ktorych dosledok je ten - ze neverim osud ako taky, ze ma clovek dopredu urcene - naprogramovane co ho v zivote presne caka.
A vobec nie, ze si sam vybera - voli nejake skusky/ciele, ktore by mal splnit.
Som muz a ako vsetci muzi hladam logiku vo vsetkom -WALL-
A tak sa priznavam, ze niekedy davno mi podobne teorie - rezali
z hladiska logiky, spravnosti a "ludskej" spravodlivosti...
Dnes uz velmi ani nie
Ja to beriem tak: piliermi všetkých teórií sú predpoklady, na ktorých stavajú. A presne tam začínajú problémy... :) No najlepší spôsob, ako sa niečo naučiť a uveriť tomu, je ten jav/udalosť prežiť, alebo sa s ním rovno naučiť pracovať.
Keď si človek urobí celkom slušný prehľad o existujúcich veciach, ktoré už boli buď vymyslené, alebo vychádzajú z dlhoročných skúseností ľudí, zistí, že ono sa to väčšinou navzájom nevylučuje, ale to do seba zapadá. Samozrejme, nepočítam teórie, ktoré boli vymyslené ľuďmi na manipulovanie iných ľudí a vzbudzovanie pocitov viny. :)
Viacerí majú podobné skúsenosti, čo sa týchto "vedecky nepreskúmaných" javov týka. A to sú veci, ktoré sa nedajú logicky zdôvodniť - sú mimo naše možnosti chápania, ale v praxi fungujú. Preto so slovom "logický" zachádzam dosť opatrne. :)
Nechcem sa velmi zakecavat. Slovicko logika mi nerobi problem. Ak som nieco doteraz pisal, tak do uplne inych diskusii. Programatorov a pod. a tam clovek ocakava alebo dava odpoved logicky zdovodnenu - ktoru ked si overis tak funguje. A musis to urobit tak a nie inac...-CONFUSED-
Tuna to je ine. Odpovede take, ktore ostavaju nezdovodnene. Takze v podstate sa zhodujeme co pises - aj o tej spravodlivosti. Neriesim ludsku spravodlivost ako taku ani logicky rozpor...
Jednoducho som vyjadril nazor a snazil sa to vtrepat do co najmenej slov a tak to dopadne. V hlave bolo nieco take, ze ak som sa (stredna skola) na niektore veci dival / uvazoval (niekto je mrzak, niekto dusevne chory, niekto umrie hned po narodeni) z pohladu "ludskej spravodlivosti" a logiky - mi to presne zapadalo do nejakeho obrazu VTEDY - aj osud, aj predurcene skusky, nejaky ten kolobeh kde sa clovek zdokonaluje...
velmi logicke a "spravodlive" pre kazdeho...
Dnes to tak nevidim - jednoducho mi nezapadaju tieto veci do obrazu aky mam dnes.
Tak moj nazor - ale to uz som pisal - nemam nic predurcene alebo mnou naplanovane dopredu v zivote... odporovalo by to slobodnej voli (aspon akej takej :))
Ludia umieraju v roznom veku za roznych okolnosti. Niektori preziju veci, povedzme nehody/situacie, ktore su napohlad nezlucitelne zo zivotom, niektori umieraju na absolutne bezpecne veci na prvy pohlad... je to vsetko paradoxne. Tazko povedat takto to je v skutocnosti, ci nie? Ci ako to je?
v suvislosti s touto vetou ma prave napadla jedna myslienka.....ze ludia na jednej strane hovoria o tom ake je dolezite na sebe pracovat, ako usmernovat ego a subezne to, ze kazda osoba ma nejaku specificku ulohu
tak si vravim, ze mozno ludsky egocentrizmu spociva aj v tom presvedceni, ze sme natolko doleziti aby sme mali vsetci nejaku ulohu....ludia sa s tou myslienkou, ze su jedinecni v tej svojej ceste uplne zzili....ako keby co i len pomyslenie na to, ze by sme neboli zas tak podstatni aby na kazdeho myslel "system", bolo prilis desive na to, aby sme tomu venovali v myslienkach pozornost