Odmietnuť poslušnosť štátu sa dá. To problém nieje. Ale stane sa to, čo sa stane každému domestikovanému tvorovi, napr. psovi, ktorý zatúži po slobode. Viem, znie to nezmyselne. Ale až dovtedy, kým si neuvedomíme, že aj my sme domestikovaní. A to našou kultúrou, štátom. A čím viac štátu, tým vyšší stupeň domestikácie. Je mi jasné, že táto myšlienka je kontroverzná, lebo predsa "štát sme my" a predstava, že sme ako osobnosti s vlastnou vôľou v podriadenej pozícii, nieje zrovna príjemná. Lenže štát je inštitúcia, ktorej sú podriadení aj tí, čo ju navonok tvoria a reprezentujú. My slúžime štátu a on za nás rieši značnú časť našich problémov. Ako to robíme my a ako štát, je iná otázka. Presne tak, ako sa my staráme o našich domestikovaných miláčikov čo nám oni vracajú svojim spôsobom.