Keď môžem, zhostím sa toho ja, aby som tvoju nevedomosť, plynúcu z neznalosti odstránil. Taoizmus podobne ako hinduizmus a budhizmus zaoberá sa skôr intuitívnou múdrosťou než racionálnym poznaním. Uznáva obmedzenia a relatívnosť sveta racionálneho myslenia, a preto je v podstate cestou vyslobodenia sa z tohto sveta. V kontexte čínskej kultúry taoistické vyslobodenie znamenalo vyslobodenie sa z prísnych pravidiel a zásad. Nedôvera v zmyslové poznanie a logické myslenie je v taoizme silnejšia než v iných východných filozofiách. Je založená na skalopevnom presvedčení, že ľudský intelekt nikdy nemôže Tao pochopiť. Podľa Čuang-c: „Ani najrozsiahlejšie vedomosti ho nemusia obsahovať a ani logické myslenie neprivedie ľudí k tomu, aby ho poznali.“ Inými slovami vyjadrené takisto pohŕdanie taoistov logickým myslením: „ Pes sa nepovažuje za dobrého preto, že dobre breše a človek sa nepovažuje za múdreho preto, že rozumne hovorí...“ Logické zdôvodňovanie spolu so spoločenskou etikou a zákonmi morálky taoisti považujú za súčasť umelého sveta človeka. O tento svet sa nezaujímajú, skôr sa sústreďujú na pozorovanie prírody, aby mohli rozlíšiť „charakteristické znaky Taa“. Jedno z najdôležitejších vhliadnutí taoistov bolo uvedomenie, že podstatnými príznakmi prírody sú transformácia a zmena. Taoisti chápu všetky zmeny v prírode ako prejavy dynamickej súhry medzi polárnymi protikladmi jin a jang. Najparadoxnejšie sa môže zdať, že skúsenosti a hodnoty, o ktorých sme boli presvedčení, že sú protikladné, sú napokon aspektami tej istej veci. Z predstavy, že pohyby Taa sú nepretržitou súhrou medzi protikladmi taoisti vydedukovali dve základné pravidlá ľudského správania. Keď chcete niečo dosiahnuť, mali by ste vždy začať s tým, čo je tomu protikladné. Podľa Lao-c: „ Aby človek niečo stiahol, mal by to isto najprv roztiahnuť. Aby oslabil, isot najprv posilní. Aby ponížil, isto najprv povýši. Aby vzal, isto najpv dá.“ A na druhej strane vždy, keď si chcete niečo udržať, mali by ste s tým prijať aj niečo z jeho protikladu: „ Buď zohnutý a zostaneš rovný. Buď prázdny a zostaneš plný. Buď opotrebovaný a zostaneš čerstvý.“ Takto žije taoista, ktorý dosiahol vyššie hľadisko, istý rozhľad, vďaka ktorému jasne vidí relatívnosť a polárny vzťah všetkých protikladov. Takéto protikaldy zahŕňajú predovšetkým pojmy dobro a zlo. Taoista si uvedomuje relatívnosť týchto pojmov, preto sa neusiluje o dobro, ale skôr sa snaží udržať dynamickú rovnováhu medzi dobrom a zlom, v ktorej je obsiahnutá zmena. O taoistickej predstave zmeny, je dôležité povedať, že táto zmena sa nepovažuje ako dôsledok pôsobenia nejakej sily, ale skôr ako tendencia, ktorá je vlastná všetkým veciam. Pohyby nie sú v Tau vnútené, ale dochádza k nim prirodzene a spontánne. Princípom činu je spontánnosť a pretože správanie človeka by sa malo vytvárať pôsobením taa, spontánnosť by mala byť aj charakteristikou črtou všetkých ľudských činov. Konať v harmónii s prírodou pre taoistov znamená konať spontánne. Činy taoistu vznikajú z jeho intuitívnej múdrosti, spontánne a v súlade s okolím. Nemusí do ničoho siliť seba ani nič, čo ho obklopuje, on len svoje konanie prispôsobuje pohybom Taa. Podľa Chuaj Nan-c: „Tí, ktorí sledujú prirodzený poriadok, plynú v prúde Taa.“ Pre západnú myseľ je ťažké pochopiť a porozumieť tomu, žiaľ, ja s tým nič už viac nenarobím.