sny

Aký najzaujímavejší sen, tak znie téma...tích bolo viac, ako asi u každého, jeden sa mi však opakoval neustále, nie deň za dňom, ale opakoval sa. Bola som v modernom výťahu a šla dole, vystúpila som a ocitla sa v chodbe, idem ďalej a zistím, že sú to stajne...alebo niečo také...viem že po ľavej strane boli kone a plakali krv (o.t.r.a.s), po pravej strane bola akoby stena zbúraná a bolo tam nejaké priestranstvo, tmavá lúka alebo čosi také. Na stene vysela nejaká starena v škaredých šatách, zdala sa mi taká zúbožená či čo, taká odveci... a v predu ma volalo nejaké mladé dievča v bielom, viem že som som mala pocit, že za ňou chcem ísť a vtedy som sa vždy zobudila, načo som mala nervy, bola som zvedavá a bola veľmi pôvabná, ale aj napriek tomu, keď sa mi to snívalo prvýkrát trošku som sa bála, neviem to opísať tak ako som ten sen cítila, ale nebolo to zábavné. Otrasný sen, otrasné noci... Alebo sa mi snívalo že som duch a lietam po byte, cez steny a tak väčšinou okolo zárubní :-D a seba som videla ako robím normálne činnosti, to sa mi páčilo celkom (to lietanie) Ale podobné somariny ako s tými koníkmi časom zmizli a bolo to fajn, nedávno som však mala ďalšiu nočnú moru, v kúpelni nejaké maličké nádobky s pieskom a v nich ľudia, decko a blá blá , potom ma tam škrtil nejaký starý dedo, vtedy som začala vrieskať či chrčať a prebudila som sa...šla som sa napiť , pozrela aká pekná obloha, zavolala brata nech sa príde pozrieť a vtedy ostala čierna a znova never ending story...bla bla až som sa zas prebrala a to konečne do reality -LOL- ...najkrajšie noci pre mňa sú bezsenné. Nepotrebujem výklady ani nič podobného, len som chcela tiež prispieť, nedalo mi -SHINY-

Aj sny z nevedomia môžu byť a bývajú častokrát také, že sa v nich ostro zvýrazní nejaký detail, ale neznamená to, že v budúcnosti stretneš na ulici dvoch potkanov, ktorých treba odstrániť.
Raz som mala sen, ktorý ani nebol snom, ale statickým obrazom. A zobudila som sa z neho tiež odrazu.
V tom sne, alebo presnejšie obraze som vnímala sama seba ako muža, ktorý stojí pred svojim poľom obilia. Bolo to dozreté obilie, ale úplne dokonalé, husté, zdravé. Najčudnejšie na tom bolo, že bolo zlaté. Nie od slnka, ale naozaj vyzeralo ako zlato.
Najviac si pamätám sny, v ktorých je niečo krásne, ale v sne to nadobúda takú krásu, akú by za denného vedomia nemalo nič iné. Jedine umenie. :)

Umenie je pre mňa asi tou najčestnejšou a najčistejšou cestou k vyššej realite. Nedá mi sa pri ňom nezastaviť a nepozdvihnúť ho. Je priame, pretože človek sa pri ňom oslobodzuje od všetkých negatívnych myšlienok a trápení a vníma len jeho tajomnosť a krásu. Verím, že na chvíľu sa môžeme práve takto ocitnúť v prepojení s Niečím Vyšším...tento pocit sa nedá opísať, iba zažiť, je pre mňa obrovským prívalom energie vo forme lásky, nehy a krásy.
Inak ten sen s potkanmi ma zarazil najmä preto, že v skutočnosti mám doslova fobický strach z potkanov. Zvláštne je to preto, lebo inak zvieratá milujem a o potkanoch, ale hlavne o krysách som čítala, že sú to neuveriteľne rozumné, inteligentné tvory. Takže v rovine teoretickej voči nim nič nemám. A ako dieťa som sa nebála ničoho, ani potkanov. Liezla som pod panelákové schody, ktoré vedú ku vchodu, aby som strašila ľudí, ktorí idú domov a tam sa ich hemžilo "ako po nebohom". Raz som takto vystrašila aj moju maminku a potom som si vypočula od nej čo-to o agresivite potkanov a dôvodoch, prečo pod schody neloziť.
Intuitívne sa prikláňam k tomu, že ten sen bol predzvesťou nejakého správania, alebo nadmerného strachu, ktorého sa treba zbaviť alebo sa ho v najbližšej budúcnosti zbavím (nemyslím teraz voči potkanom).
Obilie a klasy pre mňa predstavujú symbol múdrosti. Niektoré symboly si vysvetľujem mimovoľne, podľa seba, alebo skôr, ako spomenula Matrioska, asociatívne. Stáť pred úrodným poľom, plným obilia, by mohlo veštiť dozretie múdrosti (nielen poznania) v pravom slova zmysle. :-)

To o umení si napísala veľmi pekne, akoby si hovorila mojim jazykom.
Som rada, že to vnímame rovnako. :)

Ešte niečo na pobavenie. Raz mi jedna známa rozprávala, že v noci mala sen, že ju napadli psy a začali ju hrýzť. Ako správna energická žena sa len tak ľahko nedala a začala tých psov hrýzť tiež. Akurát, že vedľa nej v posteli spal manžel.
No a uhryznutie schytal on, čo ho prudko prebudilo a následne rázne ukončil aj sen svojej manželky. -LOL- Aj také veci sa stávajú, keď počas snívania fyzické telo neodpočíva tak, akoby malo.

Ja sa teším ako malé dieťa vždy, keď sa nájde človek, ktorý so mnou tento stav zdieľa.
Niekedy mám pocit, že po svete chodí veľa malých "Kierengaardíkov", ktorí vidia racionálne hranice v medziach BUĎ- ALEBO a nevšimnú si možnosti umeleckej katarzie.
Oveľa menej stretávam tých, ktorí zabudli zaujať dogmatické stanovisko a chápu, že to zlé, čo je okolo nás rovnako ako dobré, musíme občas nejako zmiesť, aby sme si očistili cestu.
Umenie je samo o sebe harmonickou činnosťou, lebo doň zapájame rovnako povrchové zmysly, ako aj útroby duše, ku ktorým cez ne prechádza dnu a na povrch. Racionálne identifikácia tohto všetkého môže byť prítomná, ale nie je podľa mňa nevyhnutná.
Lebo vo chvíli, keď sa ľudia stretnú pri prežívaní krásna a všetci sa zapoja do tohto bezhraničného pola prežívania (napríklad ľudové spevy, tance), všetci si ho, hoci nevedome, srdcom uvedomujú. Do tejto miery sme umenie dostali do vienka ako Dar všetci a každý po svojom ho môžeme rozvíjať. V stredoveku bolo napríklad zakazované herecké umenie a hercov nebolo možné pochovávať ani na cintorínoch. Neskôr to bolo kritizované, pretože herecké umenie, ako umenie syntetické (zapája hudbu, architektoniku, tanec, rétoriku, prednes, písomné texty rôzneho druhu), sa začalo chápať práve ako spojenie v prežívaní pozitívnych emocionálnych stavov. Napokon, aj katolícka cirkev pochopila, že chrámový spev je silný prostriedok, ktorý je zakorenený v prirodzenej viere. Škoda len že aj doň vniesla nadbytočné a politizujúce pravidlá a tak ho použila ako nástroj ideového pôsobenia.

:):D:D

zavadzat nadbytocne politizujuce pravidla je v sucastnosti velmi popularne...a nikto nevie kde je pravda...ako to vlastne je, pretoze kazdy sa tvari mudro a dobracky ako dedusko vecernicek...ale ved uz aj v minulosti vravelo sa dajme ludu hry a chlieb a bude im to stacit...ci nie je toto tradiciou tych mocnych? zasytit ludi na povrchu a druheho sa im uz nedostane?a co zostava tradiciou ludu?... niekedy je uz syty ajajaj a aj tak len chlebom by chcel byt zivy:)kazdemu to, co si pyta..:)tak kto je na chybe, mocni alebo lud?
velakrat sa stava, ze niekto, moze mat napr. uplne banalny problem pre ostatnych a to tesit sa z jednoduchuch veci, lebo to, lebo je zaujaty tvrdou pracou, podriadeniu vsetkeho kontrole a cistej logike svojej mysle...avsak moze to viest presne k neschopnosti radovat sa, ak sa vsak tesime iba, bez plnenia si svojich uloh...zostavame ako niekto kto na jar neseje, v lete nezne a v zime place hladny vo svojich prazdnych komorach..takze pravou bude vari cesta niekde medzi..:)
pamatam si najvyraznejsie svoje snove obdobie z cias, ked som sa rozhodla uniknut zo sveta svojich problemov tym, ze som sa fyzicky presunula do ineho sveta...nieco v takom zmysle, ako ked si pstros vopcha hlavu do piesku a mysli si, ze nikto ho nevidi, lebo on nevidi,... alebo ked liska skoci do skrine a zo skrine trci velky hunaty rysavy chvost...takutu hru hravaju aj tie najmensie male deti...
no a problemy sa mi vratili opacne, cez moje sny...najprv to boli neprijemne sny, potom coraz neprijemnejsie a nakoniec desive..nocne mory..bala som sa zaspavat, lebo som sa v noci zobudzala a od strachu nad tou vsetkou hrozou co sa mi snivala, som nevedela dalej zaspat...rano som sa zobudzala dolamana, nevyspata...a tak sa to opakovalo.. aj tak som si myslela, ze zotrvanim a silou vole zvitazim a vsetko prejde...svoj skutocny problem, ktory vsetko sposobil, som vsak neriesila, ani som nemohla, lebo som bola daleko od ludi, ktori s nim suviseli... dlhodobym preslapovanim som nakoniec dospela k bodu, kedy aj moja realita uz zacala byt ovplyvnovana nevyspatostou a hrozami noci(vela ludi, co pracuju v noci mozu potrvrdit, ze ich spanok pocas dna je nedostatocne osviezujuci..dava sa to na vrub melatoninu, ktoreho vylucovanie mozgom suvisi so striedanim dna a noci, z toho neskor pramenia rozne psychicke poruchy ako depresie, fobie, neurozy, atd.) nevedela som ako dalej...a vtedy to uz bolo tak neznesitelne, ze mi neostavalo nic ine, iba sa vratit a zacat skutocne riesit svoje problemy, od zaciatku, poporiadku...ak by som to neurobila, tak by som sa hadam zblaznila, silou vlastnej vole:)
dlhsie trvalo, kym sa moja realita aj sebavnimanie vycistili a nasledne sa cistili aj moje sny, ktore znovu zacali mat svoju symbolicku funkciu a ja som mohla s nimi znovu zacat komunikovat... tiez suhlasim s tym, co povedala matrioska, sen ma vyznam pre cloveka v jeho konkretnej pozicii, aj ked mozno ten druhy clovek by sa vedel svojou asociaciou viac k pravde priblizit, takze potom moze mat univerzalnu platnost aj pre ostatnych..ved co potom s takymi prorockymi snami?....
neskor ked som sa viac riadila svojimi snami, a povedala som si, ze si ich budem pamatat a rozmyslat nad nimi, aj moje sny ma trochu pocuvli a naozaj som si pamatala toho vela zo svojich snov,.. ale ak budu desive, uz budem vediet, ze zase idem niekam kam by som nemala...:)takze aj tu je nazorny priklad toho, comu sa hovori: Clovek mieni, pah Boh meni...
Vnimanie krasy ci uz vo sne alebo realite je pozehnanim...ked plni nase oci slzami od neskutocnej radosti a smutku zaroven a to v takej sile a intenzite, ze nas pozdvihuje nad nasu ludskost, kedy uzas a ocarenie posuva do uzadia vsetko ostatne...niekedy v odbornych kruhoch spekulujucich o ludskej dusi sa hovori o striedani velkeho smutku a velkej radosti ako chorobnych stavov duse...po nekonecne velkom smutku prichadza nekonecne velka radost a naopak, alebo takzvane sezonne podmienene poruchy nalady najviditelnejsie pri striedani rocnych obdobi, najma prichode jesene a jari...co vsak nastane ak tieto dva kracaju uzasnuto ruka v ruke vedla seba?...
pamatam si diskusiu, ked sme rozoberali v kruhu priatelov, co je to gyc..jeden poznamenal, ze mal kamarata na vysokej skole, ktoreho sa pytal profesor na skuske, ci by klasickeho trpaslika v zahrade povazoval za gyc a on odpovedal, ze ano..no a vysledkom bol vyhadzov zo skusky...neviem, ci je tento pribeh pravdivy... no vnimanie krasy moze byt zrejme individualne...no a take Radosinske naivne divadlo aj so svojimi trpaslikmi a nielen tym ma vari tiez svoje miesto..
byt hercom v minulosti bolo tazke, no mozno ani v sucastnosti to nemaju lahke:)zislo by sa ich spytat...mne osobne sa paci postava sasa a krala...je to nerozlucna dvojica...v ktorej obe osoby sa zatazene jednostrannostou svojej pozicie, kral svojou vaznostou a saso naopak nevaznostou, a ani jeden nemoze vystupit z tohoto svojho poslania, lebo im to neprinalezi, iba zeby si potajme tieto dve ulohy prehodili a nikto by si toho nevsimol:) svojho casu som aj ja zvykla robit dvorneho sasa v kruhu svojich priatelov a spoluziakov a obcas sa k tomu s radostou vraciam, ale niekedy aj s radostou opustam tuto svoju rolu...je to nesmierne tazka uloha byt sasom, nikto vas neberie vazne, aj ked rozpravate mudrosti...jediny, kto sa zamysla, je kral...ak aj kral prestane, krajina nema buducnost...vsetci su uzasnuti nad tym, ako saso rozdava smiech, no nikoho nenapadne, aky je saso v skutocnost vo svojej hlbke srdca smutny...tragikomicka postava...zaujimave, ze sa uchovali aj na nasich kartach, sice nie sedmovych...
clovek sa zbavi strachu, ak do svojho srdca prijme nieco, co tento strach nahradza...to co bolo pekne v diskusii zlo neexistuje...je iba nedostatok lasky...a ten moze nahradit iba jeho dostatok...niekedy na nas prenasaju svoje strachy ludia, na ktorych nam velmi zalezi...no a ked vyliecime sami seba, vyliecime aj ich, kedze je medzi nami velmi silne puto prenosu:)s tymi potkanmi bola pekna rozpravka Krysar, mala som taky ilustovany obrazok z casopisu Ogonok, alebo to bol Misa, este z totalitnych cias, pekne to boli casopisy, aj s platnami umelohmotnymi vo vnutri, bez reklam, s fotkami a ilustraciami, s bratom sme si pustali platne, jasne ze v rustine...:)
no zase som to riadne zhutnila-LOL-

..najzaujímavejší sen? fuuha..ťažká otázka..určite jeden z najkrajších ale zároveň aj najhrôzostrašnejších bol sen z minulého týždňa, keď sa mi snívalo o už nežijúcich starých rodičoch. V sne vyleteli z hrobu ako duchovia, rozprávali sa so mnou. Zaujímavé na tom je, že som babku vlastne vôbec nepoznala..jednoducho zomrela ešte predtým ako som sa narodila..v sne som ju však videla sedieť vedľa mňa s úsmevom na tvári..a so slzami v očiach..plakala od šťastia, že ma mohla vidieť..aspoň ja som to tak cítila..bolo to veľmi zvláštne stretnutie..až po zobudení som si vlastne uvedomila čo sa mi to snívalo..
nedávno sa mi tiež snívalo, že som bola anjelom..mala som nádherné biele šaty a prechádzala som sa zasneženou krajinou..proste nádhera..

Sníva sa aj vám o ľuďoch ktorých ste nikdy nepoznali alebo už zomreli?

Zaujímavé, ako veľa majú spoločné postavy šašov, možem potvrdiť tvoje tvrdenie, že nikto ich za zúfalcov nepokladá, a to aj napriek tomu, že toho zúfalstva strávia možno oveľa viac ako mnohí iní...
Dávnejšie sa mi sníval sen, v ktorom som lietala niekde pri pouličnej lampe...podo mnou stál muž pri nejakom aute a jeho výraz tváre sa podobal tvári človeka citovo vyprahnutého, bez štipky citu...Lietala som pri tej pouličnej lampe a bála som sa pristáť. Bála som sa tvrdosti tej tváre, že ju sama zoči - voči neunesiem. Napokon som padala a pod sebou som videla mláku...padla som vedľa nej...a prebudila som sa.
Bolo to v období, keď som sa bála o život rodiča, o to, že stratím aj tú poslednú psychickú oporu tu na zemi. Bolo to v čase, keď som skĺzla na kolená a bezmocne prenechala Bohu ďalšie plynutie môjho života...Asi prvý raz som vtedy niečo naozaj prenechala Bohu.
Jeden z posledných výkrikov znel ..."Bože, veď ja sa nemôžem ani zrútiť, o mňa sa predsa nemá kto postarať"...
Keď som dostala horúčku a priateľka ma odviezla do nemocnice, kde si ma nechali, o môjho syna bolo postarané, a o mňa tiež..
Spomínanému rodičovi sa zázračne upravil zdravotný stav, človek, ktorý mal GMT 23 nezomrel na moje želanie..,pre moju dôveru.
Ja viem, že toto fórum patrí skôr hviezdam, ako viere, ale ja som hľadala na oboch stranách a tá druhá ma objala a dala mi lásku, oporu, hoci bola druhá...
Možno trochu odvececi odpoveď, ale asi vieme, o čom píšeme.
A niekedy sa Chceme s vecami podeliť. Však? Aby aj iní našli pomoc v našom príbehu, o tom je predsa ľudskosť, nie?

toto forum je o vsetkom a pre vsetkych, ak by bolo iba o hviezdach s presne stanovenymi pravidlami, kto, kedy, ako a presne o kolkej moze prispievat, asi by sa minul pravy zmysel jeho poslania...zatial vnimam jeho poslanie ako objimajuce a plne lasky, pochopenia, odveci je iba pre tych, co toto zasvacujuce poslanie zatial nevnimaju...:)

mne sa sen nesnival, ale mala som velmi silne pudenie zobudit sa v strede spanku uprostred noci...a ked som otvorila oci, mala som velmi silny pocit, ze sa nado mnou vznasa dusa cloveka, s ktorym som mala silnejsie puto a ktory ma mal velmi rad a prisiel sa so mnou rozlucit...na druhy den som sa dozvedela, ze ten clovek umrel...dlhsie som nemohla jest maso, aj ked patri k mojim oblubenym...stava sa mi, ze ked niekto blizky umrie, nemozem jest maso...mojim rodicom sa tiez sniva o svojich rodicoch najma mojej mame a zvlastnostou je, ze sa jej sniva s otcovymi rodicmi, ktori umreli len tento rok a otcovi vobec nie...

:-)...tak je. A najdôležitejšie je to, že si z vašich príbehov odnášam vašu realitu, skúsenosť...A práve pochopenie robí človeka odrazom, čoho je obrazom :-) veľa ma to učí, a som šťastná, že som vás tu stretla, že čítam vaše názory...obohacujú ma o to, čo je naše, čo je ľudské, aby sme si boli bližšími. A otvorenosť niektorých ľudí ma doslova dojíma, tiež patríš medzi nich...:-)

vdaka, napodobne...:)tvoj pribeh s tvojou maminkou ma dorazil v pozitivnom zmysle slova, mozno prave preto, ze moj vztah s rodicmi je velmi komplikovany a ja sa snazim uz roky najst riesenie...len sa mi stava, ze zabudam na Lasku..a v nasej Laske mame prave najvacsiu neobmezenu moc, ci Ona v nas ma takuto Moc..mozno vacsiu ako si vedome pripustame, Moc s nekonecnymi darmi, ak v nu verime, alebo jej pootvorime vratka...:)

Páni, to je příspěvek. Až se mi z toho ježí všechny chlupy. Jsem 17 let vdova a za ta leta se mnohokrát zdálo o mém nebožtíkovi. Byl to velmi zlý a žárlivý chlap. A ani ve snu mi nedal pokoj. Vždycky si přišel jako by nic. Sedl si ke stolu a chtěl oběd. Ale já jsem s ním už nepočítala a tak jsem měla jídlo jen pro sebe a děti. Přesto jsem mu s údivem to jídlo dala a pořád jsem nemohla pochopit, co tu ještě dělá? Ráno se sbalil a šel do práce a všichni kolem se tvářili, že je všechno v pořádku. Netrvalo dlouho a začal mi zase dělat žárlivé výstupy a nemínil se ztratit. Už jsem to mockrát probírala na foru a tam mi jedna dobrá dušička poradila, ať ho pošlu za světlem. Kupodivu jsem si na ten výrok ve snu vzpomněla a posílala ho zpátky do světla a on kupodivu šel a konečně se přestal vracet.
Jednou se mi také zdálo, že plavu v rybníku. Potopila jsem se a plavala pod vodou. Jak si tak plavu, zapíchla jsem se hlavou a půlkou těla do nějaké díry pod břehem a nemohla jsem se dostat ven. Už jsem se dusila a loučila se světem, ale nakonec jsem se zpocená vzbudila a ležela jsem obličejem v peřině a vlastně jsem se dusila-LOL-

Tak moj posledný zaujímavý sen bol,že som na ultrazvuku videla,že mám v sebe asi 4-5 mesačné mláďa Draka!-BLUSH-

Waw, paradny sen. :) A bolo to davno?
Inak drak predstavuje archaicky obraz primitivnej energie v nevedomi (vasne, komplexy, potlacene tuzby)
Mas pocit, ze tieto sily v tebe rastu? Az sa ten drak narodi, to asi bude sranda. :D

nooo neviem, ktory je najzaujimavejsi ale napada ma jeden....dej nie je podstatny, ale bolo to ked som si v sne uvedomila, ze snivam, v tom momente sa cely dej vytratil a ostala som sama v priestore co sa podobal nejakemu jednoduchemu nedokoncenemu modelu mesta, len zakladne obrysy a prechadzala som sa, strasne dlho sa nic nedialo a ani som sa nevedela zobudit a potom som v dialke zbadala nejaku osobu a utekala som za nou a zacala som z nej mat dojem, ze ju poznam, velmi dlho som ju nahanala a nakoniec som ju dobehla, ona sa otocila....a bola som to ja sama, strasne som sa zlakla a co som si zapamatala bol pocit, akoby som v tom momente ked som samu seba zbadala, som akoby vnimala situaciu zrazu z druhej strany - z pohladu toho mojho ja, ktore bolo dobehnute, take "prevtelenie" a toto "ja" v tu chvilu nevedelo preco je tam kde je a co sa dovtedy dialo....a potom ma to zacalo vtahuvat do vzduchu mimo tych dvoch postaviciek a citila som, ze sa idem prebudit a len som sa este stihla rozpamatat za obe svoje dvojicky ako prebiehal ten sen z pohladu kazdej jednej pred tym ich stretnutim.....blbo sa to vysvetluje:D ale ten pocit ma mrazi doteraz

Pekný deň, pred rokmi sa mi sníval sen ako
vychádzam z mora, šlo sa mi ťažko lebo som sa brodila vodou a okolo
mňa bola šedo modrá tma, mala som strach, podvedome som cítila ako
smerom k brehu vody ubúda, zrakom som stále sledovala vlny a vyhýbala
sa veľkým skalným balvanom. Po dlhej námahe som konečne vyšla na
skalnatú pláž zodvihla som zrak a vtedy som videla prekrásne mesto
ponorené do tmavomodrej tmy .Mesto svietilo miliónmi svetiel boli vo
väčšine svetlomodré, neónové a ja som sa nevedela vynadívať na
tú nádheru. Neviem či to bol môj najkrajší snový zážitok , ale
určite bol veľmi príjemný najme ten zvrat z pocitu strachu na
pokojný pohľad na mesto, stále si ten sen pamätám aj po rokoch.

...