Cesty tela i ducha -
Bohatý = Boh a ty
8. dům naše společné peníze
6. dům není omezení, ale individuální sebereflexe jako výstupní kontrola našich produktů a také služba, v mundánní astrologii dělnická třída a státní služba, dokonce i vojenská
12. dům je sebereflexe v ústraní a příprava na "nový den" přechod z jednoho cyklu do následujícího
dolní hemishéra (domy 1-6) jsou individuálnější
horní hemisféra (domy 7-12) je zapojení jedince do společenství
1. dů, já jako jedinec - 7. dům já mezi ostatními lidmi
2. dům moje zdroje 8. dům naše společné zdroje
3. dům můj všední život v každodenním prostředí 9. dům život za hranicemi všedních dnů
4. dům moje rodina 10. dům moje rodina mezi ostatními rodinami s nimiž tvořím společnost
5. dům moje tvořivé, hravé projevy 11. dům tvořivé projevy mne jako součásti týmu (spříznění volbou ne přibuzenstvím)
6-12 viz výše
to jsou jednoduché příklady, návod jak přemýšlet, ne co si myslet
spojování domů analogicky podle triplicit znamení (podle živlů) je někdy zavádějící, já se mu osobně vyhýbám
I v Nové smlouvě je např. parabola o zakopané hřivně.
Velbloud, který projde úzkou brankou ve zdi pozemského Jeruzaléma zvanou Ucho jehly spíš, než bohatec, který je lakomý a sobecký mamonář, do Jeruzaléma na nebesích, tedy do království nebeského.
Nejde o zavržení bohatství, ale o nakládání s ním.
Pre mňa je inšpiratívna scéna z Biblie, kde bohatý Zachej túži vidieť Ježiša, ktorého jeho povesť ďaleko predchádza. Jeho túžba je veľká, vyštverá sa na strom, aby na Ježiša videl. Pán, ktorý na inom mieste hovorí, že skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vojde do kráľovstva nebeského, sa však nijak od Zacheja nedištancuje, práve naopak, priateľsky na neho zavolá a on hoci často nemal kde hlavu skloniť navštívi príbytok bohatého Zacheja.
Áno, Ježiš prišiel vracať stratené ovce späť do košiara. Ježišovo slovo i prítomnosť spôsobia v Zachejovi zmenu, Zachej hovorí, že tým, ktorých okradol, dva krát vráti a pán mu odpovedá tým, že dnes prišla spása do tohto domu. Teda Ježiš nehovorí: „Zachej, prečo sa nevzdáš svojho bohatstva?“ Ježišovi nejde priamo o to, aby sme sa všetkého vzdali, ale skôr o premenu ľudských sŕdc.
Mohlo by sa nám zdať, že Ježišov postoj k bohatstvu je v sebe kontradiktórny, pravdou však je to, že Ježišov postoj k bohatstvu je jediný správny. Predovšetkým je tu Ježišov pozitívny postoj k stvorenému v súcne, ktorý nám pripomína knihu Genezis, ktorá hovorí, že stvorenie bolo dobré. Ježiš stvorené súcno neodmita, práve naopak ukazuje farizejom ich postoj, keď odmietli Jána Krstiteľa, ktorý sa živil kobylkami a medom a odmietli aj jeho, ktorý s chuťou jedol a pil. Komára preciedzate a ťavu púšťate, triesku iným vyberáte a svoje brvná vo vlastných očiach nevidíte. Na druhej strane sú Ježišove tvrdenia absolútne, ak ma chceš nasledovať, musíš sa vzdať všetkého, choď a rozdaj všetko, čo máš chudobným. Obe stanoviská sú však jedine zdravé. Problém ani tak nie je v tom, koľko máš, ale skôr v tvojom vzťahu k majetku. Tak môže byť chudák nevlastniaci nič zatratený, ako boháč spasený. Často totiž chudobný závidí bohatému a chce sa stať bohatým, závidí a nenávidí a tak je jeho postoj nesprávny. Naopak bohatý môže zo svojho majetku dávať na charitatívne účely a nebyť k majetku pripútaný srdcom. To je kardinálna otázka: Kde je tvoje srdce? Kde je tvoj poklad? Nezhromažďuj si poklady na zemi, kde ich mole a hrdza zožerú, ale poklady v nebi.
Na druhej strane boháč vôbec nemusí byť šťastný, ak je pripútaný k svojmu majetku, stará sa len oň, stráca rodinné šťastie i pohodu, žije len pre majetok, kým chudobný sa raduje, nepripútaný k majetku. Sú to práve chudobní, ktorí majú viac detí a kde sú deti, tam je aj šťastie. Vedia sa radovať z maličkostí a sú to tí maličký, ktorých Ježiš tak miloval a na ktorých stojí tento svet.
Záver článočku je teda jednoduchý: nie bohatstvo samotné o sebe, ale pripútanosť srdca k majetku a kladenie hmotných statkov na prvé miesto je zlé. Bohatý môže byť lepší a cnostnejší ako chudobný, majetok a hmota nie sú zlé, skôr nakladanie s nimi takým môže byť. Napokon Ježiš neodmieta bohatého Zacheja, ani mu neprikazuje vzdať sa svojho majetku, ide mu totiž o jeho srdce.
svoj príbeh Semler zhrnul v knihe Podivín, ktorú vrelo odporúčam :)
http://www.databazeknih.cz/knihy/podivin-72623
v čase krízy si jeho zamestnanci na najnižších robotníckych pozíciách napríklad sami dobrovoľne odhlasovali zníženie platu, v tejto firme fungujú veci na spolupráci a dôvere, nie na príkazoch...
