Vlastná tvorba -
Rozprávanie o vzťahoch
neznámy | 26.5.2018 09:56
I.
Hráme sa ako deti.
Na ihrisku v piesku.
Do hry nám slnko svieti.
Radi sa vraciame k tomu miestu
i keď je ihrisko plné smetí.
II.
Čo a ako s nami bude...
O láske rozprávaš
o sne.
Sen je ako ráno rosné.
III.
Bola to láska preveľká.
Boli priateľ a priateľka.
Fuj, ako sa mu hnusí
jej zobák husí!
Vymohla sa ním odškodné,
splatiť jej ho musí.
IV.
Ľúbi ju, má ju rád.
S hrôzou spoznal jej vnútro.
I navonok teplý kabát
má často riedke futro.
V.
Má dobrého priateľa.
ONA.
Jej priateľ má priateľa.
S mnohými sa priatelí
s nimi sa o ňu delí
v teple jej lona.
Známa je až stoná.
A že jej jej priateľ skutočne dobrý
hodí jej vraj z lásky cent drobný.
VI.
Zapriahol ju do voza bez oja.
Do konského postroja.
VII.
Šťastný je kto je ľúbený.
Z ľúbosti sa teší.
Nešťastný je kto ľúbi
ten mnohé problémy rieši.
VIII.
Nedostatok a tvŕdza
žerie lásku ako hrdza.
I priveľký blahobyt
zožiera lásky cit.
Anna Vodičková
Hráme sa ako deti.
Na ihrisku v piesku.
Do hry nám slnko svieti.
Radi sa vraciame k tomu miestu
i keď je ihrisko plné smetí.
II.
Čo a ako s nami bude...
O láske rozprávaš
o sne.
Sen je ako ráno rosné.
III.
Bola to láska preveľká.
Boli priateľ a priateľka.
Fuj, ako sa mu hnusí
jej zobák husí!
Vymohla sa ním odškodné,
splatiť jej ho musí.
IV.
Ľúbi ju, má ju rád.
S hrôzou spoznal jej vnútro.
I navonok teplý kabát
má často riedke futro.
V.
Má dobrého priateľa.
ONA.
Jej priateľ má priateľa.
S mnohými sa priatelí
s nimi sa o ňu delí
v teple jej lona.
Známa je až stoná.
A že jej jej priateľ skutočne dobrý
hodí jej vraj z lásky cent drobný.
VI.
Zapriahol ju do voza bez oja.
Do konského postroja.
VII.
Šťastný je kto je ľúbený.
Z ľúbosti sa teší.
Nešťastný je kto ľúbi
ten mnohé problémy rieši.
VIII.
Nedostatok a tvŕdza
žerie lásku ako hrdza.
I priveľký blahobyt
zožiera lásky cit.
Anna Vodičková
neznámy | 30.5.2018 10:22
ROZBIL SOM SEN I.
Akoby stiekla z krvi.
Viem, bol som v nej prvý.
Na zemi leží zlomená.
Poškvrnený som jej krvou.
Bola mojou ženou prvou.
Na čele mám hriech Kaina.
ROZBIL SOM SEN II.
Už nie panna, ale žena.
Mojou vášňou premôžená.
Dievča. Húsky so mnou páslo.
V jej očiach hviezdy, slnko zhaslo.
Láske som hodil na krk laso.
ROZBIL SOM SEN III.
Rozbil som lásky Sen.
Dnes.
Zmätok, strach, stud, des.
Dosiahli sme útes
v plači.
Jej vienok zelený
boľavý, ranený
nás krvou značí.
Anna Vodičková
Akoby stiekla z krvi.
Viem, bol som v nej prvý.
Na zemi leží zlomená.
Poškvrnený som jej krvou.
Bola mojou ženou prvou.
Na čele mám hriech Kaina.
ROZBIL SOM SEN II.
Už nie panna, ale žena.
Mojou vášňou premôžená.
Dievča. Húsky so mnou páslo.
V jej očiach hviezdy, slnko zhaslo.
Láske som hodil na krk laso.
ROZBIL SOM SEN III.
Rozbil som lásky Sen.
Dnes.
Zmätok, strach, stud, des.
Dosiahli sme útes
v plači.
Jej vienok zelený
boľavý, ranený
nás krvou značí.
Anna Vodičková
neznámy | 6.6.2018 10:22
LÁSKA Z ULICE 1
Si z očí, dychu, vášne úst,
keď v tebe prelietam úšust
jeden v druhom skrčený.
Podo mnou sa more vlní,
láva sopky lono plní
v slastnom sebaničení.
Zmoknutá si z vášne dažďa.
Otvorená cieva každá
zachvieva sa v prstoch hmate.
Vykĺzlo už telo z tela.
vatra vášne dohorela.
Z popola si stavia hate.
Život zašpinený, sivý
v prázdne prítomnosti civí.
Hnusíš sa mi v jeho blate.
LÁSKA Z ULICE 2
Dopyt a ponuka.
Peniaze.
Obsluha.
Tak a tak...
Dievča z ulice - pošliapaná lúka.
Zobe z nej každý vták.
-------------------------------------
Kým ju ľúbil srdcom
písal jej lásky slohy.
Pohostila ho sexom
Láska mu zo srdca vkĺzla medzi nohy.
Anna Vodičková
Si z očí, dychu, vášne úst,
keď v tebe prelietam úšust
jeden v druhom skrčený.
Podo mnou sa more vlní,
láva sopky lono plní
v slastnom sebaničení.
Zmoknutá si z vášne dažďa.
Otvorená cieva každá
zachvieva sa v prstoch hmate.
Vykĺzlo už telo z tela.
vatra vášne dohorela.
Z popola si stavia hate.
Život zašpinený, sivý
v prázdne prítomnosti civí.
Hnusíš sa mi v jeho blate.
LÁSKA Z ULICE 2
Dopyt a ponuka.
Peniaze.
Obsluha.
Tak a tak...
Dievča z ulice - pošliapaná lúka.
Zobe z nej každý vták.
-------------------------------------
Kým ju ľúbil srdcom
písal jej lásky slohy.
Pohostila ho sexom
Láska mu zo srdca vkĺzla medzi nohy.
Anna Vodičková
neznámy | 9.6.2018 10:53
PREDAJNÁ LÁSKA 1.
V podivení hľadím na ne
holúbätá malé, nahé,
biele ako vosk.
Zobáčiky ružovkasté
rastú, bujnejú sebaisté
pre bozk, pre radosť.
Stúlené do kvietkov blúzky
roztvárajú priestor úzky
pohliadnuť chcú von.
Chráň ich ako hrušky v sene,
ktoré čakajú dozrenie
v prítmí voňavom.
Na chodníku - trhovisku
priskoro roztvára blúzku
na hry dráždivé.
Oči temnejú v blankyte,
riasy túlia slzy skryté
na dni daždivé.
Ružová je jak krík ruží.
Zmysly k posvätnosti vzpruží
sladká neha nieh.
Kto dotknúť sa trúfa si
chlipným smilstvom toľkej krásy?
Kto spácha ten hriech?
Vidím. Náhli sa k nej chlapisko.
Slintavou gambou slizkou
przní ňadier nach.
Necitne ich berie v dlane.
Nevidí oči boľavé
vzlyk, plač na ústach.
A strach.
Strach.
PREDAJNÁ LÁSKA 2.
Je ako vlčí mak
zďaleka vábi zrak
svojim krásnom.
Pozerám zblízka naň
hebká lupeňov tkáň
zíva prázdnom.
Anna Vodičková
V podivení hľadím na ne
holúbätá malé, nahé,
biele ako vosk.
Zobáčiky ružovkasté
rastú, bujnejú sebaisté
pre bozk, pre radosť.
Stúlené do kvietkov blúzky
roztvárajú priestor úzky
pohliadnuť chcú von.
Chráň ich ako hrušky v sene,
ktoré čakajú dozrenie
v prítmí voňavom.
Na chodníku - trhovisku
priskoro roztvára blúzku
na hry dráždivé.
Oči temnejú v blankyte,
riasy túlia slzy skryté
na dni daždivé.
Ružová je jak krík ruží.
Zmysly k posvätnosti vzpruží
sladká neha nieh.
Kto dotknúť sa trúfa si
chlipným smilstvom toľkej krásy?
Kto spácha ten hriech?
Vidím. Náhli sa k nej chlapisko.
Slintavou gambou slizkou
przní ňadier nach.
Necitne ich berie v dlane.
Nevidí oči boľavé
vzlyk, plač na ústach.
A strach.
Strach.
PREDAJNÁ LÁSKA 2.
Je ako vlčí mak
zďaleka vábi zrak
svojim krásnom.
Pozerám zblízka naň
hebká lupeňov tkáň
zíva prázdnom.
Anna Vodičková
neznámy | 13.6.2018 10:16
UNÁHLENÁ ĽÚBOSŤ
Spolu sme pili čašu vína.
Červené, husté víno sme pili
v spleti vášne v sebe sa stratili
keď láva sopky v krvi túžby zdvihla.
Ty obnažená, celkom odokrytá
jak dlaň si mi dala samu seba.
Spolu sme ukradli kúsok neba.
Horela obloha modro sýta.
Blúdili sme. Hľadali sa v tme.
Vášeň sme dopili, už sme na dne.
Ukradnuté nebo potemnelo.
Teba i mňa čosi zabolelo.
Zabolelo a dodnes bolí.
Vášni sme dali piť.
Láske nedali z jedla hody.
Anna Vodičková
Spolu sme pili čašu vína.
Červené, husté víno sme pili
v spleti vášne v sebe sa stratili
keď láva sopky v krvi túžby zdvihla.
Ty obnažená, celkom odokrytá
jak dlaň si mi dala samu seba.
Spolu sme ukradli kúsok neba.
Horela obloha modro sýta.
Blúdili sme. Hľadali sa v tme.
Vášeň sme dopili, už sme na dne.
Ukradnuté nebo potemnelo.
Teba i mňa čosi zabolelo.
Zabolelo a dodnes bolí.
Vášni sme dali piť.
Láske nedali z jedla hody.
Anna Vodičková
neznámy | 30.6.2018 10:06
NESKORO JE
Neskoro je, prosím zhasni.
Prikry ma svojimi vlasmi,
noc je studená.
Mesiac visí nad topoľom,
hviezda nazerá oblokom
nemá, vzdialená.
Prilož čelo k môjmu čelu
primkni telo k môjmu telu,
srdce srdcu daj.
Prisadni ma ako včela
jarné okvetie imela.
Otvor mája raj.
Zadýchaj sa do hlboka,
vyroň slzu lásky z oka
z úst ľúbosti vzlyk.
Premeň modravú síňavu
v horúcu, žiarnu sĺňavu.
Buď môj vznik, zánik.
Van lístím stromov kolíše.
Mesiac stúpa k hviezde bližšie.
Pláva oblohou.
Ty odo mňa odklonená
si ako rieka bezbrehá
s ľadom pod nohou.
HĽADÁM ŤA
Hľadám ťa.
Kde si?
Viem, že si kdesi.
Doma či v zástupe?
Prešla si popri mne?
Možno.
Asi...
Aké máš vlasy, tvár, farbu očí?
Aká si?
Kto si?
Stretneme sa?
Ideme si v ústrety?
Ja tebe a mne ty?
Anna Vodičková
Neskoro je, prosím zhasni.
Prikry ma svojimi vlasmi,
noc je studená.
Mesiac visí nad topoľom,
hviezda nazerá oblokom
nemá, vzdialená.
Prilož čelo k môjmu čelu
primkni telo k môjmu telu,
srdce srdcu daj.
Prisadni ma ako včela
jarné okvetie imela.
Otvor mája raj.
Zadýchaj sa do hlboka,
vyroň slzu lásky z oka
z úst ľúbosti vzlyk.
Premeň modravú síňavu
v horúcu, žiarnu sĺňavu.
Buď môj vznik, zánik.
Van lístím stromov kolíše.
Mesiac stúpa k hviezde bližšie.
Pláva oblohou.
Ty odo mňa odklonená
si ako rieka bezbrehá
s ľadom pod nohou.
HĽADÁM ŤA
Hľadám ťa.
Kde si?
Viem, že si kdesi.
Doma či v zástupe?
Prešla si popri mne?
Možno.
Asi...
Aké máš vlasy, tvár, farbu očí?
Aká si?
Kto si?
Stretneme sa?
Ideme si v ústrety?
Ja tebe a mne ty?
Anna Vodičková
neznámy | 4.7.2018 11:57
UŽ NAPOSLEDY
Nuž, teda už naposledy
vezmi vo svoje náručie.
Kráča čas. Počuješ drahý?
Rozpriada siete pavúčie.
Hodiny nezvládli úlohu.
Zastaviť ho, vzdialiť na míle.
Pritúľ ma bôľom skľavenú,
bozkávaj ústa slzou umyté.
Vlak prichádza, hrmí, vzdychá,
počujem ho, v zákrute ho zriem.
Žiaľ ma drtí, sily odníma.
Dovoľ mi klesnúť ti do ramien.
Už je tu. Prišiel zďaleka.
Pozbieral šťastie, strádania.
Zbiera ich a ďalej uteká
k slnku, k moru kdesi uháňa.
Výpravca vrhol svetlo do tmy.
Vystreté ruky objímajú tieň.
Zbohom drahý, píš mi... aj ty.
Zbohom máva posledný vozeň.
Je noc, tma, hodina dvanásta.
Prvá ju tlačí mocne v podpery.
Plač ľúbosti?
Udalosť častá.
Mnohokrát povrchná chrasta.
Čas hĺbku jej bolesti preverí.
Anna Vodičková
Nuž, teda už naposledy
vezmi vo svoje náručie.
Kráča čas. Počuješ drahý?
Rozpriada siete pavúčie.
Hodiny nezvládli úlohu.
Zastaviť ho, vzdialiť na míle.
Pritúľ ma bôľom skľavenú,
bozkávaj ústa slzou umyté.
Vlak prichádza, hrmí, vzdychá,
počujem ho, v zákrute ho zriem.
Žiaľ ma drtí, sily odníma.
Dovoľ mi klesnúť ti do ramien.
Už je tu. Prišiel zďaleka.
Pozbieral šťastie, strádania.
Zbiera ich a ďalej uteká
k slnku, k moru kdesi uháňa.
Výpravca vrhol svetlo do tmy.
Vystreté ruky objímajú tieň.
Zbohom drahý, píš mi... aj ty.
Zbohom máva posledný vozeň.
Je noc, tma, hodina dvanásta.
Prvá ju tlačí mocne v podpery.
Plač ľúbosti?
Udalosť častá.
Mnohokrát povrchná chrasta.
Čas hĺbku jej bolesti preverí.
Anna Vodičková
neznámy | 7.7.2018 10:41
STRETNUTIE ĽÚBOSTI
A tak sme sa stretli.
V okamihu.
Vrátiť som sa nemal kedy stihu.
Osudný, zvláštny okamih to bol
keď som sám seba v tebe zabudol.
Utonul som v najspodnejšom prúde,
v labyrinte duše tvojej, v blude.
zohrieva ma cit duše tvojej v hĺbke.
Oči mlčia, zaľúbenie mĺkve.
Mlčíš ty.
A mlčím ja.
Načo slová vratké.
Je to láska či len opojenie sladké?
MESAČNÝ SVIT
Postál som v prítmí mesačného svitu
v tieňohre lístia, stromov zeleni.
Vdýchol som jar, vôňu mája sýtu
nesmierne šťastný, že ty so mnou si tu
v tieňohre lístia, stromov zeleni.
Mesiac vo svojom svite samopašne hrá sa
v tieňohre lístia, stromov zeleni.
Nedá sa zabudnúť tejto chvíle krása,
že ty so mnou nehráš sa, tak zdá sa,
že cit tvoj stály je, nič ho nemení.
Tieňohra menlivá klame mesačný svit.
Ľúbosť májová snivá.
Možno jej uveriť?
Možno jej uveriť?
Anna Vodičková
A tak sme sa stretli.
V okamihu.
Vrátiť som sa nemal kedy stihu.
Osudný, zvláštny okamih to bol
keď som sám seba v tebe zabudol.
Utonul som v najspodnejšom prúde,
v labyrinte duše tvojej, v blude.
zohrieva ma cit duše tvojej v hĺbke.
Oči mlčia, zaľúbenie mĺkve.
Mlčíš ty.
A mlčím ja.
Načo slová vratké.
Je to láska či len opojenie sladké?
MESAČNÝ SVIT
Postál som v prítmí mesačného svitu
v tieňohre lístia, stromov zeleni.
Vdýchol som jar, vôňu mája sýtu
nesmierne šťastný, že ty so mnou si tu
v tieňohre lístia, stromov zeleni.
Mesiac vo svojom svite samopašne hrá sa
v tieňohre lístia, stromov zeleni.
Nedá sa zabudnúť tejto chvíle krása,
že ty so mnou nehráš sa, tak zdá sa,
že cit tvoj stály je, nič ho nemení.
Tieňohra menlivá klame mesačný svit.
Ľúbosť májová snivá.
Možno jej uveriť?
Možno jej uveriť?
Anna Vodičková
neznámy | 31.8.2018 10:35
MUKY ĽÚBOSTI
Oťukávame sa: ťuky - ťuk...
Klopeme na seba, aký zvuk
vydáš ty, vydám ja.
Rozprávame, smejeme sa,
šantíme obaja.
Náhodný dotyk rúk
zatrhne smiechu prúd.
Tratíme reč.
Túžime byť spolu i utekať preč.
Plakať, smútiť, byť sám.
Zutekať?
A kam?
Ona sa smeje zase
v ľúbostnej kráse plnej múk.
Ťuky, ťuky, ťuk...
v oťukávajúcom čase.
ĽÚBOSTNÝ KALENDÁR
Listujem v kalendári
v žltom života snári.
Obraciam list po liste.
Zašlé dni rokov hmlisté
bez kompromisu, prísne
súdia chvíle ľúbostné.
Život nie je sen.
Dnes to viem iste.
Anna Vodičková
Oťukávame sa: ťuky - ťuk...
Klopeme na seba, aký zvuk
vydáš ty, vydám ja.
Rozprávame, smejeme sa,
šantíme obaja.
Náhodný dotyk rúk
zatrhne smiechu prúd.
Tratíme reč.
Túžime byť spolu i utekať preč.
Plakať, smútiť, byť sám.
Zutekať?
A kam?
Ona sa smeje zase
v ľúbostnej kráse plnej múk.
Ťuky, ťuky, ťuk...
v oťukávajúcom čase.
ĽÚBOSTNÝ KALENDÁR
Listujem v kalendári
v žltom života snári.
Obraciam list po liste.
Zašlé dni rokov hmlisté
bez kompromisu, prísne
súdia chvíle ľúbostné.
Život nie je sen.
Dnes to viem iste.
Anna Vodičková
Stránka:
Počítam horoskop...