Oznamy a akcie -
Stretnutie priateľov astrológie
Máš pravdu, história nebude a ani nemôžę byť presná, nevieme sa dohodnúť ani na okolnostiach okolo Tisa (čo nie je časovo také vzdialené - počula som dve rôzne teórie, ktoré sa odlišne interpretujú priamo na vysokých školách), preto k nej treba zaujať skôr kritický prístup a veľmi nezovšeobecňovať. Aj to, že v minulosti bolo menej násilia môže byť len historický klam, koniec koncov, dnes sú aj väčšie možnosti šírenia informácií. Zaujímavé je, že aj v Biblii, v Starom zákone je až prekvapujúco veľa agresivity.
Je však faktom, že byrokracia je dnes preexponovaná a Božie zákony sú často prezentované v prihrubom obleku-SAD-
Myslela som to skôr tak, že ak človek prestane hľadať pozitívne hodnoty, tak už predpoklad, že sa zaradil k tým temným, ho veľmi ďalej neposunie. Moja najlepšia priateľka žila rok na squate vo Francúzsku, v dosť nepriaznivých podmienkach a niekto by možno povedal - s nehľadajúcimi ľuďmi. Raz odhalila jedného chalana kradnúť a povedala mu len toľko: "verím Ti, že si to urobil z núdze a že sa pokúsiš takto už nekonať". Chalan jej povedal, že práve takto pohla jeho svedomím, že sa prvý raz zahanbil, lebo z núdze nekradol - bolo tam veľa sociálnych zariadení, kde sa dalo získať aj celkom nové oblečenie. Podobných príbehov som videla viac, keď ľudia, ktorí prestali hľadať vlastný, vrámci vzájomnosti hodnotnejší zmysel, ho našli prostredníctvom toho, že im niekto povedal, že verí v ich dobro. Osobne však silu vlastnej existencie nachádzam práve v hľadaní a entuziazme, takže by som nikdy nechcela prestať hľadať :)
Uvažujeme často v schémach a nevidíme za ne, aj preto je také ťažké určovať, čo je dobré a čo zlé v ľuďoch. V tomto vidí pravdivý obraz len Boh.
Niekedy sa človek vo svojej pozitivite tak učíčíka, že sa mu zdá, že už je sám OK a má patent na pravdu.
A tvoju poslednú vetu by som si tak trochu rada ukradla aj pre seba ak môžem.
a aj ked momentalne tu zavladla jarmocna rec, nepochybujem nad uprimnostou kazdeho tu vysloveneho slova, a slova maju skutocne zazracnu moc, v akejkolvek podobe:)
Len práve tá posledná veta mi často vŕta hlavou - a je aj mojou pochybnosťou.
Už dávnejšie som sama pre seba napísala toto:
Zatiaľ, kým niekto sa snaží, aby to "svoje" našiel, iný len uspokojuje sebe vlastnú túžbu po hľadaní, pričom to jeho hľadanie súvisí len so snom, ktorý tak miluje a jeho nájdenie by preňho znamenalo prestať snívať.
Je dobré chcieť hľadať a nenájsť?
"Jak se loďkou šinula vepřed, krásneho puškvorce natrhala sice hromadu, ale ten ještě hezčí nedostala. 'Ten nejpěknejší bývá vždycky nejdále,' vzdychla nad tím, jak daleko si puškvorec umanul rúst." (Goodmenová, 1994, s. 125)
Nejde pri takomto neustálom hľadaní o problém nežitia chvíle, o problém utekania za tým, čo nie je a iba možno bude - nebude?
V súvislosti s tou poslednou vetou je v rozpore aj táto básnička od Horatia:
"Šťastný, skutočne šťastný je iba ten, kto môže povedať, že vlastní dnešný deň, kto s čistým svedomím vždy môže vyhlásiť: 'Zajtrajšok, rob, čo chceš - ja som dnes mohol žiť.'"-WINKIE-
Hľadanie je zároveň nachádzanie a sústavné potešenie. Plná náruč puškvorcov. :)
Nechcela by som prestať hľadať, bol by to pocit ustrnutia, ztuhnutia a to nemám rada.
Všetko potrebujem mať v neustálom pohybe a premene.
Viem, že ten puškvorec najnádhernejší jestvuje a ten pocit mi stačí. :)