Ľudská duša -
Záhir




"je vseobecne zname, ze Coelho vykrada co len sa da, aby sa svojim pisanim co najviac
priblizil a zapacil svojim prazdnym duchovnym vakuovym vysavacom/citatelom"
:)
V podstate sa dá aj povedať, treba sa uspokojiť s tým čo máme, vážiť si toho a nereptať? :)


Mňa iba veľmi zaujala tá veta a chcela som si prečítať názor ľudí, čo si o nej myslia a ako ju chápu. Čo si kto predstavuje pod pojmom "šťastie", kde ho hľadajú a či ho aj nachádzajú.




Pre mňa je šťastie vidieť okolo seba spokojnú rodinu a zdieľať tú spokojnosť. Šťastie je vnímať voňavý čaj a daždivé ráno, šťastie je vedieť čítať medzi riadkami, šťastie je môcť a veďieť pomôcť niekomu, kto pomoc potrebuje. Šťastie je vedieť vidieť krásu vecí a pocitov, šťastie je mať slnko v duši...



Opačný názor neznámej čitateľky:
Toto tajomstvo fakt dáva to čo chcete jednoducho pritiahnete to čo chcete
je to kvantová fyzika všetko je len energia peniaze,auto,dom,pocity takže
vaše myšlienky ktoré vysielate vôkol seba su energia z určitou silou,frekvenciou ktora pritiahne predmety a okolnosti z rovnakou alebo podobnou silou či chcete alebo nechcete...

s existenciou energie schopnej sirit sa v ramci hmoty i mimo nej,a tym padom sa predstavuje pod dvomi roznymi tvarami ale pri tom to moze byt to iste ako napr. svetlo ktore moze byt vlnenim i casticou zaroven....a s tym pritahovanim sa energií navzajom na urcitej frekvencnej dlzke mi to pripada ako s principom akcie a reakcie, ak posobime urcito silou proti nejakemu pevnemu predmetu napr. stene, tento posobi rovnako velkou protisilou na nas, zislo by sa mi zopakovat fyziku-YES-

Ale nemôže to byť také jednoduché. Ľudské ego je príliš malý pán na to aby mohl meniť veci len podľa svojich túžob, prianí a žiadostí. Do určitej miery áno, možno niekedy je to samotná podmienka zmeny, keď dozrel čas.
Ale je veľa nepoznaného v našich životoch, ktoré nie sú len jedinou, ohraničenou existenciou. Niečo si nesieme aj z minulosti, ktorú už nepoznáme a ono to v nás je, hoci nie práve teraz vedome žité.
Častokrát to svoje šťastie naháňame, prosíme, žiadame a nechápeme, čo robíme zle, prečo to šťastie pred nami uteká ako tieň, keď bežíme smerom od slnka.
Je to ako obraz. Vždy, keď sa obrátime slnku chrbtom, sme na nesprávnej ceste. Ale zistíme to až vtedy, keď sa mu otočíme tvárou a dotkne sa nás lúč poznania.
Alexander Veľký mal koňa, ktorý sa volal Bucefalos. Nebál sa ničoho, len svojho tieňa.Dokázal cválať len tvárou k slnku.
Oslobodenie je len v poznaní.
