Ľudská duša -
Ukončení koloběhu karmy
no ale k podstate.. kdeže, idea karmy nie je odpustenie, karma je ideou pomsty - oko za oko, trest do tretieho pokolenia atd. dôraz na vinu, žiadne odpustenie, predestinácia, starý zákon..nový zákon už je o inom.. minulosť nie je dôležitá, dôležitá je pritomnosť, v ktorej sa stávame tým kým byť môžeme
A ešte dôležitá téma - Mojžišov medený had v púšti.
Myslím, že zaměření se na karmu je jakási forma strachu, která odvádí pozornost od nápomocných sil, které jsou nám k dispozici :)
Dharma ako osobnú úloha, či účel zrodenia...vnútorná práca so sebou, čo najviac v súlade s univerzálnou podstatou bytia.
Na karmu sa neviem pozerať ako na niečo, čo by ma malo desiť. Ja neviem vlastne, aká je moja karma, takže čoho sa mám báť?
Ale minulosť mám, činy...príčiny a následky.
Wikipédia udáva....Dharma, způsob života vedoucí k minimální akumulaci karmy.
Kľudne vypustím slovo karma z môjho slovníka, nepotrebujem ho :)
Ale tým nevymažem minulosť, svoje činy, myšlienky...
Napríklad superstruny.
A príroda sa tiež mení. Možno prvky bez pôsobenia čohosi vo vákuu ani nie. Ale ono aj svetlo čosi odrypne.
Takže ten čas by ako tak asi aj mal bežať dopredu.
Niekedy jedna fyz. teória, ak je vytrhnutá z kontextu ostatného vyzerá úplne neuveriteľne.
Ale s radosťou by som sa nechal prekvapiť osobným zážitkom úplne inač fungujúcej fyziky.
Ale čo je prírodou raz dané, má význam.
Príroda predsa neplytva.
