Láska a vzťahy -
Chémia a alchýmia vo vzťahoch




Nevidím v polyamorii žiadne hrdinstvo či dosiahnutie niečoho výnimočného vo svojom vývoji.
Pre drvivú väčšinu ľudí (podľa môjho laického odhadu) najťažšie je byť emocionálne, sexuálne, legálne spojený len s jedným partnerom počas života a byť tak spokojný a šťastný. Dosiahnuť alchýmiu vo vzťahu :)

Tu niekto tvrdil, že je na tom niečo hrdinské?
Vyzerá to, že máte, pani Simetra, o polyamorii predstavu iba z hľadiska vyhranenej individuality a iba v rovine sexuálno - vzťahovej. Čo možno aj máte pravdu, neviem, aká je presná definícia polyamorie.
Ja som sa na to pozeral z hľadiska jednoty, kedy bytosť, jednotlivec, vo všetkom a každom poznáva sám seba a dospieva k (aj logickému) záveru, že iný vzťah k sebe samému ako prijímanie a láska, nemá zmysel, respektíve že iný stav či vzťah nie je trvalo udržateľný.
Vo večnosti obstojí iba láska.




Je jim neznalost nasi podstaty, naseho praveho ja.
Opoustenim budhy gautamy je pak mineno v podstate jakekoli zaujeti cinnosti mysli coz je uchopovaci princip uveznujici do nekonecneho procesu vznikani a zanikani. Bytosti neznajici stav budhy bloudi v kruzich bez pocatku a bez konce temnotami nepoznani.

aká je naša podstata, naše pravé ja?
ako si vysvetluješ nekonečný proces vznikania a zanikania ak zároveň popieraš, že život nie je závislý na tele?
čo je to ten stav budhy?
a prečo si to začalo overovať či som robot obrázkami autobusov???? nije! nie som robot!!! som si istá!
