Žijeme to, čo nám bolo dávno predpísané..

pamatam si ako som bola ako 10rocna na jednej takej prednaske o zaniku vesmiru a ze som odtial odisla s pocitom - to je dobre, ak zivot nema zmysel a vsetko len speje k zaniku, aspon nas to vyzenie z pohodlnosti a lepsie vyuzijeme nas cas....a tiez este nadviazem na spomenute, ze stanovenie si ako ciel zivota "byt stastnym" je nakoniec to, co dava najvacsi zmysel

Ano spokojny byt sam sebou a vsetkymi situaciami,ktore mu prichadzaju do cesty.To je vlastne byt stastny a vyrovnany.

A to sa dá? Ja si myslím, že nie.

Ja myslim ze hej. Nepoznas v okoli ziadneho cloveka? Su ludia co z nich az srsi ta pohoda, pokoj, stastie, vyrovnanost.
Mozno treba obkukat co a ako "robia" :)

Bohužiaľ nepoznám človeka, ktorý by bol so všetkým na sto percent spokojný.

no kym som neoskusala super astrologa tak aj ja som si myslela, ze veci su take ako si vyberiem... az kym mi oni nevyvratili faktami moje myslenie :) a ci sa da ovplyvnit zivot? Ja sa ho prave snazim ale, aj to mi povedali, ze budem robit :D

nemyslim si ze sme si vybrali zivot,skor iba cestu z bodu A do bodu B ktora ma urcite mantinely pri narodeni sme dostali urcite vlastnosti a teraz je na nas ako s tym nalozime. popisalo sa tu vela a kazdy ma asi v niecom pravdu a kazdy v nieco veri ale do bodu B sa musime nejak dostat, ak vybacame z tych mantinelov asi zasiahne osud aby nas opat hodil na ten spravny smer, ak tvrdohlavo preliezame cez ten mantinel asi potrebujeme tvrdsi uder aby sme sa spametali :) myslim ze nase vnutorne pocity by nam mali asi napovedat pri zavaznych zivotnych rozhodnutiach a ked si vyberieme to zle rozhodnutie (vybrat si to zle vobec nie je tazke to pozna asi kazdy znas, ale ze si vyberame zle pochopime az casom ) :) asi sa nam po case zopakuje taka podobna volba a opat si vyberame... a tieto volby nam robia zivot zaujmavym a formuju nas aj ako osobnosti a maju nas niecomu naucit, lebo ved sa aj vravi ze sa ucime cely zivot.

Presne takto to celé vnímam ja, úplne presne si vystihol moje myšlienky a postoj vzhľadom na túto téme :)... vidím, že aspoň nie som sama. -YES-

Pekne si to podal. :) A myslím si, že určite máš v niečom pravdu.

Suhlasim co pises teda ze zivot sme dostali. Paci sa mi to slovicko dostali- dostal som zivot. Dostal som vlastnosti pri narodeni (nieco aj zdedil, ocicka po mamine:)) - a postupne sa prejavujem som placlive nespokojne babatko - mozno mam nadanie umelecke vlohy mozno viac hlbam premyslam - samozrejme som aj krestan - od toho aj od skoly od vsetkeho sa odvija alebo aspon ovplyvnuje moje zmyslanie.... a som Peter aj meno som dostal (Pekne?).-LOL-

Tak co sa tyka osudu tu su indicie, ktore mne stacia na to aby ma presvedcili, ze by to bolo velmi zvlastne, ak aj take obycajne veci: ako farba vlasov, oci, meno - nemam moznost si vybrat - aby som si sam vyberal nieco tak dolezite ako nejaky osud alebo bod kde sa mam dopracovat...

Ak sa tam nedopracujem potom sa stane co? Budem donekonecna hadzany a vystavovany nejakej skuse - kym sa nakoniec nedopracujem "tam"? A ak sa dopracujem - niekde "tam" potom co? Budem sa dopracuvat zase "niekam" - a kam? Dokedy to bude takto pokracovat?

Pisem ako to vnimam ja - o tom to je diskusia absolutne ziadny umysel presvedciat niekoho alebo sa hadat nemam.

Clovek nepochopi vsetke bozske preco -CONFUSED- ale vnimam indicie, ze boh chce aby nieco vedel pochopil - a potom je clovek stastny vyrovnany pohodak alebo ako to nazvat. Stastie sa nerovna spokojnosti. Kazdy by bol mozno spokojnejsi ak by mal na ucte za tym co ma tam teraz - o par nul viac, ak by vyzeral ako Brad Pitt, ak by ho nic nebolelo, ak by mohol ist kdekolvek kde sa mu zapaci....

Pozeral som dnes na susedovho chlapca - je postihnuty - neni brad Pitt, nebude mat zenu, da si pierko do klobuka beha po dvore - aj sa nazlosti niekedy je nespokojny - ma svoj svet iny ako ja - vidim ho casto a citim - dovolim si tvrdit ze v podstate je statstny...

Ako bolo spomenute - UCIME SA CELY ZIVOT vyvijame aj ako jednotlivec aj ako LUDSTVO ako take. ale kde potom hladat pravdu?

Adam a Eva boli prarodicia vsetkych ludi? Neni to tak - dnes to uz ani cirkev netvrdi ak neni toto pravda - co este neni pravda? Ak ma clovek hlbaveho ducha - kto mu da odpoved ? Kde ju vlastne hladat? Veda? Citate nejake vedecke clanky sem tam?

Presvedci Vas nejaky neurochirurg, ze toto co mozno clovek citi - ze ma dusu, vo sne sa stretava s dusou, astralne cestuje, niekam ide cez klinicku smrt - su vsetko veci co sa deju v mozgu? (Tak nejak rozmyslaju, skusaju, overuju a maju aj vysledky-SAD-)
Kvantovy Fyzik - hlada bozsku casticu ktora vsetko vysvetli - presvedci Vas ze clovek je len hrbka molekul hormonov a atomov?-LOL-

Ospravedlnujem sa - Jemine nechal som sa uniest - vobec to nesuvisi s temou - snad nacnem nejake nove tak ako sa slusi - tiez mam kopec otazok co by som rad vedel alebo aspon som zvedavy na nazory - niektore som nacrtol v predstihu

Nedá sa to "obkukať", lebo pokoj a vyrovnanosť pramenia z vnútra človeka a prichádzajú s poznaním. "Kráľovstvo Božie je vo vás, vo vašom Duchovnom srdci."
Dr. Eduard TOMÁŠ

Napriek tomu môže byť pokojný a vyrovnaný.

Alebo už sa s tým všetkým zmieril a preto ten pokoj. :)

Nie len že to máme vopred predpísané, ale aj načrtnuté v našom kolečku. Len ako sa v tom všetkom vyznať...

Nika, presne tak :)-FLOWER-

Podľa mňa to je základ všetkého, keď je človek vyrovnaný sám so sebou, nebojuje ani si nič nevyčíta, ale proste akceptuje svoju momentálnu situáciu, svoj stav, seba takého akým v skutočnosti je. Ja som napr. spokojná sama so sebou aj so svojím životom, v podstate mám všetko, čo potrebujem mať a som s tým spokojná. Chýba mi už len partner, kt. by so mnou zdielal radosti a starosti života, ale inak som úplne spokojná a tým pádom aj šťastná. Iste, vždy človeku niečo chýba, vždy chce niečo viac, ale to ho zároveň motivuje a posúva dopredu a človek musí ísť vždy dopredu, ak nemá stagnovať ale rásť. -YES-

no neviem, ja som taky fatalista... co sa ma stat stane sa a stane sa to vtedy ked sa to ma stat...

Samozrejme, úplne chápem, čo si tým chcela povedať. Ale dám ti jeden príklad. Ako sa dá zmieriť so smrťou svojho dieťaťa? Dá sa to vôbec? Môže byť taká matka vyrovnaná a spokojná sama so sebou? Osudy ľudí sú rôzne. Každý má svoj kríž, jeden ho má ľahší a druhý ťažší.

Asi tak. Aj tak pravdepodobne nezabránime tomu, čo má prísť.

Jasne, ja som to myslela tak všeobecne, ale samozrejme každý máme iný osud a iné prekážky na ceste životom... Keď sa niekomu stane niečo také nie je jednoduché nájsť znova rovnováhu, no aj tak si myslím, že všetko sa deje vždy pre niečo, nie bezdôvodne. Nič sa nedeje len tak, vždy to má význam a hlbší zmysel. Skôr či neskôr sa každý musí vyrovnať s tým čo mu "osud nadelil" a nájsť v sebe tú rovnováhu, nech sa mu už stalo čokoľvek. My všetci máme v sebe predispozície a vlastnosti, kt. sú nám dané a prostredníctvom kt. sa dokážeme vyrovnať so všetkým, čo nás postretne. Všetky odpovede na všetky otázky sú len v nás. ...ber to všetko ako môj osobný postoj a názor. Nikto z nás nemôže vedieť s istotou ako je to naozaj.