mesiac
Piatok, 29.3.2024
Meniny má Miroslav

Voľný pokec - 

Naozaj sa to dá

huŽvak
huŽvak | 18.1.2014 23:07
Pozrel som si jedno video a ostal som v údive. Je to možné vymyť mozog sám sebe ? Presvedčiť sám seba o pravde niečoho, čo za pravdu nepovažujem ? Naozaj tá žena uverila, alebo naďalej klame sama seba ?

http://www.youtube.com/watch?v=zEEvyhRwzRY
neznámy
neznámy » huŽvak | 19.1.2014 12:47
Nejako sa nedokážem vžiť do jej motivácie, čo ju viedlo k tomu, aby začala spochybňovať svoj dovtedajší pocit, s ktorým bola zmierená. Myslím si, že za to v jej prípade môže ovplyvniteľnosť spoločnosťou - sama nemá ujasnené pevné hodnoty, a vyzerá to tak, že si ani nedokáže pevne stáť za svojim vlastným názorom a konfrontovať ho otvorene s ostatnými (napr. prečo žije s človekom, za ktorého sa pred spoločnosťou hanbí?).
No ak vyrastala v silne autoritatívnej rodine, kde ju rodičia potláčali, môže sa človek vyvinúť aj do tejto podoby...
huŽvak
huŽvak | 19.1.2014 13:39
Áno a zrejme nemá v sebe silu od toho všetkého odísť a začať niekde inde, preto podľahla. Len tak si to viem vysvetliť. Počas sledovania videa som očakával, úplne iný koniec.
neznámy
neznámy | 19.1.2014 18:23
Podívala jsem se na Zoinu výpověď a nepřišla mi až tak vzdálená.
Mívala jsem velké problémy v rodině, partnerství a i rodičovství jsem nezvládala, jak jsem si myslela, že bych měla. Jednou mne napadla myšlenka : " Jestli po smrti existuje peklo, pak já jsem v pekle už teď, protože vše dělám špatně. " Nějaký čas nato jsem dostala do ruky první knihu s duchovní tematikou " Alchymista " od Coelha, jakoby se mi zablýsklo před očima a každou přečtenou stránku jsem prožila jako úsek svého života. Nerozuměla jsem tomu stavu, velmi útlou knížečku jsem četla týden a raději jsem si k četbě pustila televizi, že se dívám na film, protože jsem byla jako v tranzu. Dívala jsem se na televizi, ale vůbec jsem ji neviděla. Partner se ušklíbal a o ničem se se mnou nechtěl bavit. Hodně věcí se mi touto knížkou vysvětlilo a už jsem se tolik neobviňovala. Přišlo mi, že každý jdeme nějakou svou cestou a pro všechny je společný ten pojem "cesta".
To, že Zoe žije s člověkem, za kterého se styděla, vypovídá o tom, že mezi nimi je něco víc, než jen zalíbení. Nějaké silnější pouto, díky kterému se snažila pochopit partnerovu změnu. Myslím, že většinou přichází impuls z vnějšku .. někdo jej získá četbou Bible, knihy, básně, někdo potká moudrého člověka, dostane se do netradiční situace nebo jen uvidí "krásno"-FLOWER-
neznámy
neznámy » huŽvak | 19.1.2014 18:53
podľa mna sa to nedá
neznámy
neznámy » huŽvak | 19.1.2014 20:35
Pozrela som si to video a zapôsobilo na mňa úplne inak ako na teba.
Pre mňa nie je vôbec podstatné, že tá žena je stále v zajatí nejakej dogmy a náboženstva, ale podstatné je to, čo hovorí niekde po sedemnástej minúte.
Ako trpela hlbokou depresiou a vyplakala sa zo svojho hnevu, zo svojich výčitiek voči ľuďom v jej živote, voči priateľom, rodičom, partnerovi. Až potom, keď uvidela ako sama hovorí, vlastnú hriešnosť, pochopila, že nemá právo súdiť iných a hnevať sa, že nie sú dokonalí.
To je myslím to podstatné v jej výpovedi.
Sama z vlastnej skúsenosti viem, že Boh sa dotýka človeka len vtedy, keď v jeho srdci nie je nič, čo by súdilo, čo by odmietalo, čo by hodnotilo a vytváralo hnev na tých ostatných. Zároveň sa ale udeje aj to, že nie je v srdci nič, čo by hodnotilo samého seba.
Nie je to trvalý stav, aspoň u mňa nie, a keď sa trápim, alebo sa cítim depresívne, čo je našťastie zriedka, vždy tam nájdem presne to isté.
Odmietanie seba, odmietanie niekoho iného, súdenie a hodnotenie.
Pre mňa jej výpoved je úprimnou výpovedou jedného človeka, ktorý je na ceste ako každý z nás.
Aj my ostatní žijeme svoje dogmy, máme svoje presvedčenia, ktorým veríme. Že to nie je zrovna nejaká cirkev, nie je až také podstatné. :)
huŽvak
huŽvak | 20.1.2014 08:51
Dá sa na to pozrieť z mnohých pohľadov, samozrejme ja som sa na to pozrel z toho môjho. To však neznamená, že tie iné sú zlé, alebo nesprávne.
TO video ma zaujalo a chcel som vedieť aj iný názor. Napadlo ma ešte to, že predurčenosť tej ženy je prejsť takúto cestu. Postavenie jej planét a aspekty pôsobia tak, aby to riešila presne takýmto spôsobom a možno aj dokončila nejakú karmickú záležitosť. Ale to sú už len moje hypotézy :-).
milan08
milan08 » huŽvak | 20.1.2014 09:26
v podstate vsetci tu maju pravdu je to ich uhol pohladu. sme tu preto aby sme sa duchovne rozvijali,postupovali a pokial nemame v sebe spracovane stare vzorce k novym nas to neposta,musime si to odzit k pochopeniu.v roznych zivotoch sme boliv roznych cirkvach,to je cesta dusa k poznaniu.v kazdej cirkvi je ta nejaka pravda,nikdy nie uplna.
Saffiyah
Saffiyah » huŽvak | 25.1.2014 12:40
Všichni potřebujeme někam patřit, tak proč ne určitá církev. Jak si to zdůvodníme, je jen naše schopnost přijmout základní myšlenky té-které komunity. Následující řádky jsou taky jednou z výpovědí, jak to probíhalo :)

Tady je kousek z knihy Glorie Polo - Stála jsem u brány nebe a pekla

Ezoterika - reinkarnácia

Oveľa viac než v Neho som verila v Merkúr, Venušu a súhvezdia. Talizmany boli pre mňa dôležitejšie ako Pán. Bola som oslnená astrológiou a náukou o hviezdach a všade okolo som rozprávala, ako hviezdy môj život ovplyvňujú a pozitívne utvárajú. Astrológia je jednou z týchto malých trhlín v našom živote duše, ktorým neprikladáme žiadny význam. A keď potom spozorujeme, ako sme zapletení do týchto trikov, ktoré tiež majú démonický pôvod, potom už býva väčšinou príliš neskoro, aby sme sa z toho ešte vyslobodili. Začala som potom behať za každým módnym prúdom ducha doby. Všetky náuky - aj keď pramenili z akokoľvek chorých mozgov - boli pre mňa zaujímavejšie ako radostná zvesť Pána. Všetko bolo „in“ viacej než Sväté písmo a storočia stará náuka Katolíckej cirkvi. Začala som preto tiež veriť na to, že človek jednoducho umrie a potom zasa nanovo začne mať ďalší život. Znovuzrodenie, reinkarnácia, bola pre mňa vítanou náukou, aby som si vyplnila svoj neverecký a bezduchý život. Vďačnosť voči môjmu Stvoriteľovi mi bola cudzia. Proste som na to vôbec nikdy nemyslela. Milosť bola niečím, čo som zo svojho slovníka vyškrtla - stala sa pre mňa cudzím slovom, ktorého význam som úplne zabudla a pre svoj životný postoj už ani nepotrebovala. Už som si vôbec nebola vedomá toho, že PÁN zaplatil aj za mňa vysokú cenu, že som aj ja bola Ním vykúpená za cenu Jeho Najdrahšej Krvi. Toto všetko mi prichádzalo na myseľ pri tejto skúške z Desatora prostredníctvom slov a otázok toho nebeského hlasu. Teraz som to všetko videla úplne priezračne. Slepota akoby bola zmazaná. Skúšajú ma a chcú vedieť, čo viem o Desatore prikázaní. A vytýkajú mi, že som predstierala, že som si namýšľala, že Boha uctievam, že Pána milujem. Tĺkli ma mojimi vlastnými slovami. A čo to malo teraz znamenať... mala som byť jednoducho odkomandovaná k diablovi, do pekla? Keď ku mne do ordinácie raz prišla jedna milá pani, aby moje miestnosti vydymila svojou zmesou bylín a vykropila esenciami šťastia a aby usporiadala ceremóniu vyháňania nešťastia, povedala som jej: ,Ja na takýto humbug neverím, ale len to urobte, človek nikdy nevie. Keď to neuškodí, môže to byť ešte na niečo dobré.“ A tak tie miestnosti zahmlila svojimi zaklínadlami a pokropila svojimi vodičkami, aby do mojich miestností pomohla preniknúť šťastiu a pohode. Tak som pripustila, aby samé toto primitívne kúzelníctvo a táto povera, odporujúca mojej vedeckosti, mali v mojom živote už väčší význam a vplyv než Pán a Jeho radostná zvesť. Mala som v ordinačnej miestnosti schovaný v jednom kúte, kde to nikto nemohol vidieť a kde si to nemohli všimnúť ani pacienti, mäsitý list rastliny aloe vera (po španielsky: „Penca de sáliba“), o ktorej mi rozprávali, že sú ňou vyháňané zlé energie z miestnosti. Posúďte teraz sami, na akých mylných a bludných cestách som sa nachádzala! Dozvedáte sa všetko, aká prázdnota napĺňala môj život namiesto pravej náuky. Hanba mi za to a dnes sa za to hanbím. Ale to bohužiaľ bol skutočne môj vtedajší život! A tak pokračovali, aby analyzovali môj život na základe Desatora Božích prikázaní. Pritom tiež celkom presne poukazovali na to, ako som sa chovala voči svojim blížnym. Ako často som predsa volala k Pánovi, že Ho milujem a mám rada, kým som sa od Neho, svojho Pána Boha, odvrátila. Skôr, než som začala blúdiť po mylných cestách ateizmu a nasledovať falošné náuky, často som Pánovi hovorila: „Môj Pane a môj Bože, milujem Ťa!“

http://www.jesus.sk/pdf/Gloria-Polo-svedectvi.pdf
huŽvak
huŽvak » Saffiyah | 25.1.2014 12:54
Súhlasím, každý bol obdarený svojským zmýšľaním a aj vďaka nemu sa niekam zaradí a nejakú ideológiu príjme za svoju. V úryvku ma zaujala táto časť:

"Dozvedáte sa všetko, aká prázdnota napĺňala môj život namiesto pravej náuky. Hanba mi za to a dnes sa za to hanbím. Ale to bohužiaľ bol skutočne môj vtedajší život!"

Aj keby som prešiel niečím podobným- hľadaním a došiel by som k rovnakému záveru, nikdy by som sa nehanbil za svoje zmýšľanie, hľadanie a poznávanie. Bez urážky, ale príde mi tento úryvok z knihy ako klasická propaganda a odloženie, všetkého iného na stranu "mimo zákon". Nič nie je správnejšie ako "pravá náuka" a práve záležitosť netolerancie náboženstiev sa mi najviac nepáči.
Saffiyah
Saffiyah » huŽvak | 25.1.2014 13:22
Mně to připadá taky jako propaganda, uveřejnila jsem tu knihu právě kvůli tomu a doufala jsem, že se dozvím o ní něco bližšího. Já bych ji zařadila do TV seriálu "Věřte-nevěřte" a s napětím bych čekala na závěrečné rozuzlení... :)
huŽvak
huŽvak » Saffiyah | 25.1.2014 13:27
:D:D:D:D:D:D tak to by bolo

Poèítam horoskop... Počítam horoskop...