Voľný pokec -
Autorita (?)
Ale mať celkovo niekoho vyššie nad seba, to vôbec. Uznávať niekoho autoritu, lebo je skvelý matematik, lekár, či psycholog, to mne ale ani nepripadá ako autorita, lebo necítim, že by ma ako celok prevyšoval, alebo ja jeho. Každý čovek má "mnoho výťahov na rôznych poschodiach", takže v niečom daný človek môže prevyšovať, ale hneď v inej oblasti rozvoja osobnosti môže byť hlboko dolu.
Lebo napísal som tam jasne - odborník v oblasti ALEBO celkovo vyššie.
Tým som myslel, že vlastne je vývojovo ďalej, duchovne vyvinutejší.
Pre mňa človek, ktorý tvrdí, že žiadna autorita pre neho nie je, ako keby hovoril sám o sebe - nepoznám nikoho, kto by bol vyvinutejší a duchovne vyspelejší ako ja.
Anita Moorjani, žena ktorá prežila rakovinu vo finálnom štádiu, napísala v knihe, že mala víziu, kde videla ľudstvo ako gobelín a ľudí ako jednotlivé farebné nitky v ňom. To mi pripadá výstižné.
Hovoríš teda, že medzi ľuďmi vlastne nie sú rozdiely, resp. že ty ľudí nerozlišuješ a nehodnotíš a sú pre teba všetci na rovnakej úrovni?
To si podľa mňa trochu odporuje s tým, čo si písala predtým, že niekto je vynikajúci matematik a iný nie je.
Mala si napísať, že nikto pre teba nie je dokonalý matematik, že všetci ľudia v súčte sú dokonalý matematik :)
A rovnako ako v matematike, tak aj v tom čiastkovom poznaní sú rozdiely - jeden človek má väčšiu čiastku, iný menšiu.
Pýtam sa teda znovu, nestretla si nikoho, kto by mal väčšiu čiastku poznania ako ty?
A ak áno, nevnímala si ho ako človeka, od ktorého sa môžeš niečo naučiť, ktorý ťa môže posunúť, nevnímala si ho ako prirodzenú autoritu?
Ale že sú na rôznych stupňoch vnímania aj sami v sebe, skvelý matematik môže byť aj duševne nezrelý človek, ktorého v určitej úrovni poznania prevyšuje kľudne aj nejaký bača z Terchovej.
Všetci ľudia v súčte sú taký skvelý matematik ako je najskvelejší matematik zo všetkých, ale nie všetci ľudia sú schopní z tejto úrovne čerpať, lebo práve pracujú na niečom inom vo vlastnom vývoji a teda aj vo vývoji ostatných ako celku.
Nestretla som nikoho, u koho by som cítila, že ma prevyšuje, alebo že niekoho prevyšujem ja. Sú ľudia, ktorí ma veľmi inšpirovali a cítila som blízkosť, lebo asi moje témy života sú blízke tomu, čo títo ľudia vyjadrovali svojim životom. Napríklad L.daVinci, Johanka z Arcu, Hildegarda von Bingen, ale vôbec ich nevnímam ako ľudí, ktorí niekoho prevyšovali ako celok.
Ja takto ako píšeš, proste nepremýšľam. Ak je niekto v niečom dobrý a nejako rezonuje s tým, čo osobne riešim ja, je ten človek pre mňa inšpirujúci, je mi blízky, milý, ale v žiadnom prípade tam nie je pocit že je lepší než ja, alebo že ja som lepšia než niekto iný.
A sorry, zabúdam si prepnúť profil. :-D
Aby som to zhrnul - autorita je vlastne pre teba neznámy pojem, nevieš, čo to je a nikoho takého nepoznáš, s prirodzenou autoritou?
Pre teba nesúvisiace smery, pre mňa prirodzené cestičky mysle.
Nie, nezhrnul si to dobre, autorita pre mňa nie je neznámy pojem, ale to som už odpísala simetre a čo potom ešte doplnila Boen. Je to niekto, kto má nado mnou nadradenú moc, či už dobrovolne, alebo nedobrovolne.
S prirodzenou autoritou... to myslíš, niekoho, pred kým by som sa cítila byť menšia, nedostatočnejšia... tak nie. Alebo to popíš lepšie, čo si predstavuješ pod spojením prirodzená autorita ak to nechápem dobre. :-)
Prečo to nevyjadriť pozitívnejšie - niekto inšpirujúci, niekto kto je ďalej a vidí viac, ako ja, niekto, kto mi je v mnohom vzorom?
A s tou mocou....komu si nad sebou dala moc dobrovoľne? A prečo?
A o išpirujúcich ľuďoch som tiež písala, len ja ich nechápem ako autority veď.
Veľa píšem, zverokruh si už žiada, aby som vyberala obrázky s bicyklami, to je jasné znamenie, že mám skončiť. :-D
To je dobrý príklad, pre malého človeka je rodič spočiatku na piedestáli, skoro ako taký malý boh.
Všetko vie, všetko dokáže...
A stane sa, tebe asi nie, ale iným sa môže, že niekoho takého stretnú v živote ešte aj ako dospelí, že prirodzene cítia, ako ich prevyšuje poznaním.
To je prirodzená autorita.
Tie tvoje reči o rovnosti a o tom ako nikto nie je vyššie a nikto nižšie, sú síce pekné a z určitej úrovne aj pravdivé, ale v procesovaní to takto nefunguje, v ľudskej a aj v iných spoločnostiach, sú medzi bytosťami rozdiely a vznikajú prirodzené hierarchie. Niekto je vyššie, niekto je nižšie.
Tváriť sa, že to tak nie je, mi príde falošné.
Ako dieťa, vnímala si rodičov sťaby autority?
Pamätáš si ten pocit?
Simetra tu napísala, že otec takou autoritou pre ňu bol, takže ona to tiež takto chápe.
Teraz ide len o to, že občas sa v živote objaví človek, ktorý sa tiež podobnou autoritou pre teba stane, prirodzene.
To je všetko....tomuto rozumieš, súhlasíš s tým?