Luna a jej zmeny

no jasne,to s tym vedomim je asi myslene trochu s nadsazkou,pre mna bola najzaujimavejsia informacia o tom co sa s tou vodou deje pod vplyvom napriklad len slov nalepenych na flasiach a hlavne v suvislosti s tym ze vacsinu nasho tela tiez tvori voda...

tak tak....slovo

vravím každému, kto sa nevie z nešťastia vymotať...v prvom rade prestať nadávať, preklínať, jazyk si vyčistiť od špiny :-)

joj a teraz keby este dakto mohol zmrazit vodu pocas splnu a potom pocas novu a odfotit,to by ma celkom zaujimalo ake by boli tie krystaly

Prečo neexistujú rovnaké snehové vločky?

Som to poslala skôr ako som chcela. :D
Máte niekto teóriu, ktorá to vysvetlí?
Tak ako ani jeden človek na svete nemá zhodné odtlačky prstov s iným, neexistujú ani dve rovnaké snehové vločky.
Lebo sú to škriatkovia snehovej kráľovny? -LOL-

kedze sa tato tema tyka cyklov, napadlo ma, ze aj tuto by som sem priradila....zacina pondelok, datum 13, meniny ma Lucia...vsetko to zaujimave kombinacie....vraj pondelky svojou zatazovostou patria k najtazsim...ja osobne som nemala prilezitost to nejak takto vnimat...skor clovek je stuhnutejsi po vikende a musi vhupnut do dalsieho kolobehu, zatial co by bolo prijemne vyvalovat sa vo vikendovej atmosfere...viem, ze su aj ludia co pracuju aj cez vikendy, aj ja som svojho casu zvykla pracovat, pretoze v krajine, v ktorej som fungovala mi pripadal vikend zbytocny...
vratme sa vsak k zacatej teme, ako prezivate dnesny den? je pre vas niecim zvlastny?:)

Dnes treba začať strúhať drevený stolček, každý deň od Lucie do Vianoc.
Alebo radšej nie, viď príklad. :)

Lucijný stolček

(Dľa povery ľudu.)

[1] [2]




Raz, na Štedrý večer, šli sme do kostela.
Susedovie Janko, to bol šelma smelá;
dosť sa napočúval o bosorkách rečí:
a on, vraj, neverí, len keď sa presvedčí.

Dobre, no, Janíček — keďs’ taký paholček,
sadniže si, sadni, semká na ten stolček,
sadniže si, sadni, ak máš dobrú paru:
veď ty hneď uvidíš, či ľudia len táru!
„A čo bych nesadol? — čo priam v ňom bude Bes“ —
(to stolček robený od Lucie podnes).
„A čo bych nesadol? — zložte ho len dole,
veď ja vám ukážem hneď straku na kole!
Chachacha, chichichi — kdeže ste, bosorky?!“
Nesmej sa, Janíčko, bude ti smiech horký! —

Na stolček si sadne: — v obe líčka zbľadne;
pozrie — dobre duša z neho nevypadne.
Čo vidíš, Janíčko? — Jaj, Bože, prebože! —
Schytí sa, chce skočiť — a tu hor’ nemôže.
„Ha! krstná, suseda! pusťte ma, jaj, beda!“
Chce ruku zodvihnúť, a tu — sa mu nedá.
Kto je to, čo je to? my nič nevidíme;
tri ráz chce hor’ skočiť, tri ráz ho dač’ stríme.
A na tom stolčeku ako junec v jarme
borí sa, morí sa — a to všetko darme.

A na tom stolčeku jaks’ trepe taks’ trepe:
aha! pekný vtáčik, však si už na lepe! —
Ľudia sa schádzajú, všeličo zháňajú;
jedni sa zaň modlia, druhí zaklínajú.
Tu je kädidlo i vodička svätá —
ale on len volá: „Rata, ľudia, rata!“
Kadili, kropili dosť na všetky strany,
ale on na stolku ako prikovaný:
„Jaj, hlavička moja — jaj, ručička moja!“
A ľudia jak stĺpy kolo neho stoja.

Smutne organ hučí, smutnejšie ľud spieva
a na tom stolčeku šuhajček omdlieva.
Len kedys’ nekedys’ smutný spev prebíja:
„Rata, ľudia, rata! — jaj, Ježiš Marija!“

Už všetko stíchlo, už pieseň skončená,
scengali a národ padá na kolená.
Začne sa modlitba — aj sa dokonáva —
a Janík na stolci bolestne skonáva;
opúšťa hlavičku, ručičky napína:
niet pre toho raty len u Hospodina.
Nespomôžu kliatby, nespomôžu lieky:
Janík na stolčeku až na večné veky.

R. 1850

no skoda je Janicka:), asi si netreba robit srandu z vaznych veci, ja som lucijny den nejak zvlast neprezivala( iba ak lucidne...)...ale zaujimalo by ma, ako to dopadlo s tou bielou labutou najdenou u vas na potoku:)

Dostala-KISS-a zmenila sa na princa. :D
Ach, vážne. Vzal si ju domov nejaký dobrý človek a postará sa o ňu do jari.
Len dúfam, že si po tom o sebe nebude myslieť, že je len domáca hus.
To by bolo smutné. Aj ľuďom sa to stáva, že zabudnú na nebo. Na sny.
Potom už len na tom svojom dvore zobkajú pridelenú dávku zrna až do smrti.
Dúfam, že tá labuť na jar znovu vzlietne k oblohe. :)