Ľudská duša -
Záhir
anonym | 27.7.2010 19:48
Čítam knihu Záhir - Paulo Coelho a prečítala som si túto vetu v nej:
"Ak je to, čo nás robí šťastnými, iné ako to, čo prežívame, musíme sa úplne zmeniť, alebo budeme ešte nešťastnejší."
A mňa zaujíma, čo si o tej vete myslíte, ako ju vnímate...?
Ďakujem.
"Ak je to, čo nás robí šťastnými, iné ako to, čo prežívame, musíme sa úplne zmeniť, alebo budeme ešte nešťastnejší."
A mňa zaujíma, čo si o tej vete myslíte, ako ju vnímate...?
Ďakujem.
Vanda777 | 27.7.2010 22:10
ak dlhodobo zotrvavame v pozicii, ktora nas neoslovuje ani nenaplna, a nic nerobime preto, aby sa zmenila, budeme este nestastnejsi. Niekedy nam nestastie chce poukazat na to, ze nase postoje a riesenie zivotnych situacii je nespravne. To znamena, ze musime uplne zmenit svoje myslenie, samych seba, ak chceme byt stastnejsimi. V tomto je Coelho prekvapujuci, stale pride s niecim necakanym, napr. ludia, by mohli cakat, ze by tam malo byt napisane, musime hladat to, co nas robi stastnejsimi a ist za tym...akoby to nase stastie stalo mimo nas, no a Coelho ho umiestnil do nas samotnych, tam kam patri... musime zmenit samych seba, ak chceme byt stastni
ebana | 29.7.2010 09:22
a niekedy stačí zmeniť len uhol pohľadu. vraj máme ďakovať za všetko, čo máme a potom nám vesmír dá ešte viac. vesmír ťa počúva. aj coelhov alchymista dal mníchovi za malú službu veľkú hrudu zlata a mních namietal, že je to priveľa. a vtedy mu alchymista povedal, že nemá tak vravieť, lebo vesmír ťa počúva a nabudúce ti dá menej. opýtaj sa vesmíru, čo máš zmeniť, uver, že ťa tam dovedie...
anonym » Vanda777 | 29.7.2010 09:24
Na jednom nemenovanom fóre som čítala aj takýto názor, citujem:
"je vseobecne zname, ze Coelho vykrada co len sa da, aby sa svojim pisanim co najviac
priblizil a zapacil svojim prazdnym duchovnym vakuovym vysavacom/citatelom"
:)
V podstate sa dá aj povedať, treba sa uspokojiť s tým čo máme, vážiť si toho a nereptať? :)
"je vseobecne zname, ze Coelho vykrada co len sa da, aby sa svojim pisanim co najviac
priblizil a zapacil svojim prazdnym duchovnym vakuovym vysavacom/citatelom"
:)
V podstate sa dá aj povedať, treba sa uspokojiť s tým čo máme, vážiť si toho a nereptať? :)
ebana | 29.7.2010 09:29
učím sa akceptovať názory iných, aj keď sú opačné, môj žlčník by o tom vedel rozprávať. via názor z internetu - ak je coelho tým, čo sa tam opisuje, rada budem prázdnym duchovným vákuovým vysávačom. je to príjemný pocit. aspoň zatiaľ.
anonym » ebana | 29.7.2010 09:34
Tiež som jeho čitateľom, aj vďaka Tebe, ebana :) A ďakujem Ti za to -FLOWER-
Mňa iba veľmi zaujala tá veta a chcela som si prečítať názor ľudí, čo si o nej myslia a ako ju chápu. Čo si kto predstavuje pod pojmom "šťastie", kde ho hľadajú a či ho aj nachádzajú.
Mňa iba veľmi zaujala tá veta a chcela som si prečítať názor ľudí, čo si o nej myslia a ako ju chápu. Čo si kto predstavuje pod pojmom "šťastie", kde ho hľadajú a či ho aj nachádzajú.
ebana | 29.7.2010 09:41
-KISS- teším sa, zdenka.
píšte ľudkovia, aj mňa to zaujíma....pomôžte nám.
píšte ľudkovia, aj mňa to zaujíma....pomôžte nám.
Vanda777 | 29.7.2010 23:12
...tiez som si vsimla, ze Coelho ma vela nepriatelov, ale ved je to iba spisovatel, tak nechapem preco, asi preto, ze nie je iba spisovatel, asi ma vplyv na ludi, asi pise inak, a to je problem
to s tym pocuvajucim vesmirom je pekne, v jednej zo svojich knih citoval aj kralovnu z Alici z krajiny zazrakov- trenovala som najmenej polhodinu denne. Hned po ranajkach som robila vsetko pre to, aby som si predstavila 5 neuveritelnych veci, ktore ma mozu postretnut, a dnes sa premenili v skutocnost...
mouseofmill | 9.8.2010 14:08
Ja mám dve krásne definície šťastia. Prvá : Šťastie - to je tvoja radosť, ktorá iným neprináša smútok, či žiaľ. Všetko ostatné je sebectvo. Druhá : V každém štěstí je kousek domácích pantoflí...
Pre mňa je šťastie vidieť okolo seba spokojnú rodinu a zdieľať tú spokojnosť. Šťastie je vnímať voňavý čaj a daždivé ráno, šťastie je vedieť čítať medzi riadkami, šťastie je môcť a veďieť pomôcť niekomu, kto pomoc potrebuje. Šťastie je vedieť vidieť krásu vecí a pocitov, šťastie je mať slnko v duši...
Pre mňa je šťastie vidieť okolo seba spokojnú rodinu a zdieľať tú spokojnosť. Šťastie je vnímať voňavý čaj a daždivé ráno, šťastie je vedieť čítať medzi riadkami, šťastie je môcť a veďieť pomôcť niekomu, kto pomoc potrebuje. Šťastie je vedieť vidieť krásu vecí a pocitov, šťastie je mať slnko v duši...
Neviem či si čítala knihu tajomstvo tam tiež autorka píše proste vesmír žiadajte a hlavne to precitujte a dostanete čo žiadate . Je to tiež velmi zaujímavá kniha. autoka je RhondaByrne.
nie necitala, ale ked si ma vyberie za svojho spolocnika, tak si ju urcite precitam:)
Ja mám túto knihu...neviem, čo si mám o nej myslieť...Naozaj je všetko také jednoduché? Prečo je potom toľko chorých a nešťastných ľudí na tomto svete?
Opačný názor neznámej čitateľky:
Toto tajomstvo fakt dáva to čo chcete jednoducho pritiahnete to čo chcete
je to kvantová fyzika všetko je len energia peniaze,auto,dom,pocity takže
vaše myšlienky ktoré vysielate vôkol seba su energia z určitou silou,frekvenciou ktora pritiahne predmety a okolnosti z rovnakou alebo podobnou silou či chcete alebo nechcete...
Opačný názor neznámej čitateľky:
Toto tajomstvo fakt dáva to čo chcete jednoducho pritiahnete to čo chcete
je to kvantová fyzika všetko je len energia peniaze,auto,dom,pocity takže
vaše myšlienky ktoré vysielate vôkol seba su energia z určitou silou,frekvenciou ktora pritiahne predmety a okolnosti z rovnakou alebo podobnou silou či chcete alebo nechcete...
tiez ma obcas napada podobenstvo s dualitou javov v ponimani kvantovej fyziky ktora bola priekopnickou a vlastne aj je doteraz a nielen v oblasti fyziky, alebo inak povedane
s existenciou energie schopnej sirit sa v ramci hmoty i mimo nej,a tym padom sa predstavuje pod dvomi roznymi tvarami ale pri tom to moze byt to iste ako napr. svetlo ktore moze byt vlnenim i casticou zaroven....a s tym pritahovanim sa energií navzajom na urcitej frekvencnej dlzke mi to pripada ako s principom akcie a reakcie, ak posobime urcito silou proti nejakemu pevnemu predmetu napr. stene, tento posobi rovnako velkou protisilou na nas, zislo by sa mi zopakovat fyziku-YES-
s existenciou energie schopnej sirit sa v ramci hmoty i mimo nej,a tym padom sa predstavuje pod dvomi roznymi tvarami ale pri tom to moze byt to iste ako napr. svetlo ktore moze byt vlnenim i casticou zaroven....a s tym pritahovanim sa energií navzajom na urcitej frekvencnej dlzke mi to pripada ako s principom akcie a reakcie, ak posobime urcito silou proti nejakemu pevnemu predmetu napr. stene, tento posobi rovnako velkou protisilou na nas, zislo by sa mi zopakovat fyziku-YES-
Tiež často rozmýšľam nad touto témou. Tí, ktorí považujú pozitívne myslenie za liek na všetko, hovoria to isté. Proste, žiadajte, preciťujte a dostanete.
Ale nemôže to byť také jednoduché. Ľudské ego je príliš malý pán na to aby mohl meniť veci len podľa svojich túžob, prianí a žiadostí. Do určitej miery áno, možno niekedy je to samotná podmienka zmeny, keď dozrel čas.
Ale je veľa nepoznaného v našich životoch, ktoré nie sú len jedinou, ohraničenou existenciou. Niečo si nesieme aj z minulosti, ktorú už nepoznáme a ono to v nás je, hoci nie práve teraz vedome žité.
Častokrát to svoje šťastie naháňame, prosíme, žiadame a nechápeme, čo robíme zle, prečo to šťastie pred nami uteká ako tieň, keď bežíme smerom od slnka.
Je to ako obraz. Vždy, keď sa obrátime slnku chrbtom, sme na nesprávnej ceste. Ale zistíme to až vtedy, keď sa mu otočíme tvárou a dotkne sa nás lúč poznania.
Alexander Veľký mal koňa, ktorý sa volal Bucefalos. Nebál sa ničoho, len svojho tieňa.Dokázal cválať len tvárou k slnku.
Oslobodenie je len v poznaní.
Ale nemôže to byť také jednoduché. Ľudské ego je príliš malý pán na to aby mohl meniť veci len podľa svojich túžob, prianí a žiadostí. Do určitej miery áno, možno niekedy je to samotná podmienka zmeny, keď dozrel čas.
Ale je veľa nepoznaného v našich životoch, ktoré nie sú len jedinou, ohraničenou existenciou. Niečo si nesieme aj z minulosti, ktorú už nepoznáme a ono to v nás je, hoci nie práve teraz vedome žité.
Častokrát to svoje šťastie naháňame, prosíme, žiadame a nechápeme, čo robíme zle, prečo to šťastie pred nami uteká ako tieň, keď bežíme smerom od slnka.
Je to ako obraz. Vždy, keď sa obrátime slnku chrbtom, sme na nesprávnej ceste. Ale zistíme to až vtedy, keď sa mu otočíme tvárou a dotkne sa nás lúč poznania.
Alexander Veľký mal koňa, ktorý sa volal Bucefalos. Nebál sa ničoho, len svojho tieňa.Dokázal cválať len tvárou k slnku.
Oslobodenie je len v poznaní.
anonym | 30.10.2010 00:06
Žila jsem v městě kde jsem byla velmi šťastná,ale okolnosti mě vrátily do mého rodného města,byla jsem z toho velmi smutná,stýskalo se mi a mé rodné město se mi zdálo velmi šedé,lidé v něm jako zmrzlí.Byla jsem nešťastná,oemocněla jsem a pochopila že musím změnit svůj postoj a své myšlení ,že město kde jsem dřív žila je můj Záhir,duše byla z toho bolavá .Vzala jsem si papír,přeložila jsem ho na polovinu,otevřela a na lévou část jsem čmárala svůj pocit k rodnému městu,namalovala jsem spirálu a na druhou polovinu jsem zelenou pastelkou namalovala pocit lásky.nad to Boží oko a řekla jsem že to odevzdávám Bohu,po několika dnech jsem vyšla z domu a cítila jsem vůni města,bylo najednou barevné a Záhir se rozplynul,díky Bohu.
Počítam horoskop...