Ľudská duša -
Strach
(Anger is nothing but fear with a mask. Sadness is fear with a mask. Jealousy is fear with a mask.)
No dobre, ale čo je strach? Podľa mňa je to pocit, že veci by mohli byť inak, ako si z nejakého dôvodu prajeme. Dokonca keď sa o nás potkne hladný lev, bojíme sa preto, že si prajeme žiť. Ale strach vzniká preto, že v našej hlave máme inú predstavu, než ktorá vyzerá pravdepodobne.
1.v hlave
2.predstavu
3.vyzerá
4.pravdepodobne
Ani jedno nie je realita, len naše vlastné myšlienky. Ale prečo naša myseľ stále vyhľadáva problémy? Pretože ju máme na to, aby riešila problémy… a keď nemá čo riešiť a chce sa prejaviť, tak si nejaký problém rýchlo vyrobí. Trebárs aj predstavu v našej hlave, že niečo by mohlo byť nepravdepodobné, hoci si to prajeme.
Je to ako s tým známym Murphyho zákonom: “Keď máš kladivo, začína všeličo vyzerať ako klinec.” Keď máš myseľ, začína všeličo vyzerať ako problém.
Ako z toho von? Buď si prestaneme robiť o veciach predstavy a očakávania, alebo sa naučíme nemyslieť. Alebo vhodná kombinácia oboch."
Zistila som, ze sa bojim, a casto neviem preco. Nerealny strach. Realneho nebezpecenstva sa tak nebojim ako toho co si predstavujem, vymyslim vo svojej hlave.
Neviem sa tychto roznych pocitov, a s nimi suviciami uzkostami zbavit. Nemysliet nedokazem...-NOSMILE-
Coho sa v zivote najviac bojite?
Raz mi niekto povedal i to, ze opakom lasky je strach. S tym sa akosi neviem stotoznit.-CONFUSED-
Často sa moc teoretizuje namiesto aby to človek CÍTIL -HEART- Ja ked milujem, tak to neviem ani zdôvodniť ani definovať, to je sila nevídaná-LOL- a ked niekoho nemilujem, tak to je všetko možné len nie strach
Neviem sa stotožniť ani s tým čo píše ujo RUIZ, že hnev je prezlečený strach. Keď ma niekto naserie, tak sa proste hnevám, potom ma to prejde a hotovo. Odíde to mnohokrát ako búrka, ktorá prečistí vzduch -THUMBSUP-
Keď decku človek päťkrát povie aby nebehalo ako zdivené a behá ďalej - mnohé mamičky vedia o čom píšem ;) a potom nám zhodí drahú krištálovú vázu od svokry:D tak cítim hnev taký, že mu ešte aj nasekám na riť..Necítim žiadny strach! A znova - nasleduje poučenie, vyčistenie vzduchu, mojej hlavy, odpustenie a ideme ďalej..S láskou. Kde je tu ten strach, mne uniká
-FLOWER-
Hnev - preco sa vlastne nahnevame? Bojime sa odmietnutia, ranenia, zosmiesnenia, ztraty niecoho alebo niekoho.
Bojime sa aj, ze sa milovanemu cloveku/detom/ nieco stane ak nas neposluchnu.
Mozno si sa bala aj o tu vazu:D
Ziarlivost je jasna. Bojime sa, ze nam bude neverny, opusti nas, zamiluje sa do niekoho ineho..
O tej laske este porozmyslam, no tiez som toho nazoru, ze jej opakom je nenavist alebo lahostajnost-CONFUSED-
Taka ta uzkost, ked cloveku napadaju rozne scenare, co vsetko sa moze prihodit, ako sa mozu udalosti vyvijat, ako budu ini ludia reagovat, co ja urobim alebo neurobim, apod. - ked to presiahne urcitu hranicu, dokaze to s clovek riadne zamavat, lebo ako hovoris "nemysliet nedokazem".
Myslim ze urcite miera strachu je pre ludske bytosti prirodzena. Kazdy sa niecoho boji, hoci nie kazdy si to mozno uvedomi bez hlbsieho zamyslenia.
Mam napr. kamaratku ktora zije v Spanielsku a ta sa najviac boji toho, ze strati pracu (co je pri miere nezamestnanosti v krajine asi dost pochopitelny strach). Kamarat v Londyne, pri otazke coho sa najviac boji v zivote, odpovedal ze toho, ze ho niekto doboda nozom. Co pre Slovaka moze byt uplne smiesny strach, lebo na nase pomery, ludia sa boja nedostatku penazi, straty prace, smrti a pod. no ked som si pozerala statistiky, tak dobodanie nozom bolo jedna z najcastejsich pricin umrti mladych ludi v Londyne a to hned dava inu perspektivu. No ak sa niekto desi niecoho, co ma velmi malu realnu sancu ze by sa mu naozaj mohlo stat, myslim si ze to uz asi prekracuje hranice "zdraveho" strachu...
Ano, su rozne druhy strachu/realny a nerealny/....ten prvy je vlastne i pud sebazachovy.
Ten druhy je nezdravy, a z neho plynu nase uzkosti a rozne fobie.
Prednedavnom som bola v tak prisernej situacii, ze sa z toho akosi neviem vymotat, resp len pomaly dostavam. Ta situacia bola velmi realna a nechcela by som ju uz zazit. Preto ten strach, niekedy az ochromujuci-ROLL-
tak ako má láska (najvyššia pozitívna vibrácia) mnoho podôb
tak má i jej protipól strach (najnižšia vibrácia) mnoho podôb, a hnev i nenávisť sú len rôzne podoby strachu
ak chápeš význam slova Láska ako synonymum pre Boha, tak to dáva zmysel a pre mňa osobne pochopenie toho že opakom Lásky je Strach bolo tiež šokujúce i oslobodzujúce a v skutočnosti mi to veľmi pomáha pri zvládaní silných úzkostí
ktorým síce nedokážem zabrániť, pretože ako to už z definície úzkosti vyplýva, je to zdanlivo neopodstatnený strach, ktorého príčinu nevieme definovať :)
Do určitýho věku jsem byla hodně naplněná různými obavami. Zároveň - jakýkoliv pozitivní emoce, prožitky jakoby byly bloklý - to vím až zpětně. Já si tedy myslela, že prožívám lásku, nicméně po jednom krizovým období, kdy se hodně obav rozplynulo (dostaly racionální podobu), jsem teprve pocítila, co to je láska, cit - prožívání citu. Ono je slovo láska dost zprofanované, každý si pod tím představuje něco jiného. Sama jsem zažila, že může mít různou podobu. Dává mi to smysl i v kontextu s egem a tím, jak je naplněno, jak nás ovládá. Strach mi spadá pod jeho "vládu". Strach s láskou prostě nekoresponduje.
Takže když to shrnu, neřekla bych, že strach je přímo opakem lásky, ale zcela jistě nemůžou fungovat dohromady :)
S tym suhlasim. Kedze sme energia, vibracie/laicky povedane/ vibrujeme rozne...v kazdom cloveku su i tie najnizsie vibracie/sme len ludia napokon/.
Nie, tentokrat som mala na mysli lasku medzi ludmi, muzom a zenou..asi mas pravdu, no vtedy davno som to vobec nechapala.:) No ten opak lasky, neviem...
Vnimala som strach inak:)
Tiez som si myslela, ze milujem, casom mi doslo, ze som bola len zamilovana a city si so mnou robili co chceli. Chovala som sa iracionalne.../ten urcity strach tam bol/. Nie, dohromady fungovat nemozu...nad tym opakom budem este premyslat. Stale mam pochybnosti/co je u mna bezne/:)-BIGEYE-
no odkedy ich netlmím liekmi, dokážem ich lepšie zvládnuť, to čomi pomáha je práve uvedomenie si toho že opakom lásky je strach a tiež to že obe tieto emócie (to nie je dobrý výraz ale lepší ma nenapadá) sú veľmi odlišné vibrácie, a tak ak ma pochytí úzkosť tak sa vedome snažím nepodľahnúť tej vibrácii strachu, nedovolím aby sa prehlbila, viac menej si ju nevšímam pokiaľ to ide......
a veľmi mi pomáhajú aj ruizove myšlienky :) 4dohody som počúvala už desiatkykrát audioknihu i audio z predstavenia verzie jaroslava dušeka, oshovu knižku o strachu som nečítala, no isto poslúži veľmi podobne....
dostať tieto múdre slová a myšlienky do praxe, do svojho života je dlhá cesta a opakovanie je matka múdrosti :) -HEART-
Teraz asi 3-4 roky prezivam obdobie smutku/i to sa strieda, myslim tym, ze to nie je denne/, akosi sa musim ku vsetkemu nutit. I k veciam, ktore som robievala s radostou...uvedomujem si, ze vsetko ma svoju pricinu i zmysel. Zatial neviem aku...
Citala som ho, nedavno i piatu dohodu.
No ved to....prax pokulhava za tym co viem alebo co som vycitala.
Dik:)-HEART-
to je asi pravda, hodne hlboka myslienka -LOL--LOL- ale co taky clovek dokaze? mozno sa tak dostane na rovinu rozumoveho pochopenia, co je mu k nicomu. alebo prenikne len trocha hlbsie do toho ako do reality. podstata mozno je bytostne byt toho vedomy. potom mozno mysel vypne alebo bude pokracovat nejako inak :D
pozorujem na mame ze ona je zavisla na vyrabani problemov, ondeni alebo tak. minule som to normalne videl. ona to robila vedome. teda vedome-nevedomo. kdesi mozno bez myslenia, akcie, odozvy a tak by sme sa citili nicim, by sa odhalilo to pred cim ludstvo stale uteka - prazdnota, samota a takto niecim sme a i za cenu nemilych oných. myslim ze my teoreticky aj vieme, len uz sme tak zapleteni a vlak uz velmi velmi dlho ide, ze uz sme stratili akysi cit ci co to -WINKIE-
takze otazka je jedina kto som, ci lepsie povedane co som? co je myslienka? Som myslienka? Som mysel, myslenie? Nie som? wtf...-LOL- Myslim ze k tomuto bodu, ešte nikto neprisiel alebo nie je to dostupne. Možno najblizsie bol tento džoni:
http://krishnamurtibooks.wordpress.com/2013/03/30/mysl-a-vedomi/
Potom pri kazdej chorobe zostaval so mnou otec a ja som sa vzdy pytala: tatinko, neumriem? Takze asi aj moj.-NOSMILE-
Nie som vsak sama; vacsinou si ich vyrabam pre seba. Zvacsa nevedome.
A niekedy ich niekto vyrobi za mna...alebo som to opat iba ja?-ROLL-
Riesim, a aj tak nic nevyriesim...-CONFUSED-
Nehas co ta nepali...myslim/e/ veci dobre a vypali to zle-NOSMILE-