mesiac
Piatok, 26.4.2024
Meniny má Jaroslava

Ľudská duša - 

Strach

neznámy
neznámy | 17.4.2013 13:09
“Hnev nie je nič iné než prezlečený strach. Smútok je prezlečený strach. Žiarlivosť je prezlečený strach.” — don Miguel Ruiz

(Anger is nothing but fear with a mask. Sadness is fear with a mask. Jealousy is fear with a mask.)

No dobre, ale čo je strach? Podľa mňa je to pocit, že veci by mohli byť inak, ako si z nejakého dôvodu prajeme. Dokonca keď sa o nás potkne hladný lev, bojíme sa preto, že si prajeme žiť. Ale strach vzniká preto, že v našej hlave máme inú predstavu, než ktorá vyzerá pravdepodobne.


1.v hlave
2.predstavu
3.vyzerá
4.pravdepodobne

Ani jedno nie je realita, len naše vlastné myšlienky. Ale prečo naša myseľ stále vyhľadáva problémy? Pretože ju máme na to, aby riešila problémy… a keď nemá čo riešiť a chce sa prejaviť, tak si nejaký problém rýchlo vyrobí. Trebárs aj predstavu v našej hlave, že niečo by mohlo byť nepravdepodobné, hoci si to prajeme.

Je to ako s tým známym Murphyho zákonom: “Keď máš kladivo, začína všeličo vyzerať ako klinec.” Keď máš myseľ, začína všeličo vyzerať ako problém.

Ako z toho von? Buď si prestaneme robiť o veciach predstavy a očakávania, alebo sa naučíme nemyslieť. Alebo vhodná kombinácia oboch."


Zistila som, ze sa bojim, a casto neviem preco. Nerealny strach. Realneho nebezpecenstva sa tak nebojim ako toho co si predstavujem, vymyslim vo svojej hlave.
Neviem sa tychto roznych pocitov, a s nimi suviciami uzkostami zbavit. Nemysliet nedokazem...-NOSMILE-

Coho sa v zivote najviac bojite?

Raz mi niekto povedal i to, ze opakom lasky je strach. S tym sa akosi neviem stotoznit.-CONFUSED-
neznámy
neznámy | 17.4.2013 13:24
Tieto citáty častokrát zostávajú nepochopené, prinajmenšom si ich každý vysvetluje po svojom..Dá sa o tom debatovať celé hodiny a aj tak vznikne 1568 verzií o tom, čo je strach a čo nie a kde končí hnev a začína zúfalosť a čo je láska a čo je opakom lásky.. a podobne.Však opakom lásky je nenávisť nie? Ľúbim niekoho, alebo opačne neznášam, doslova nenávidím..Čo ja ani osobne nepoznám taký pocit. Že je opak lásky strach - takisto neviem čo tým chcel básnik povedať. Asi že všetko okolo nás je LÁSKA a my sa jej bojíme (strach) otvoriť keď ju necítime alebo odmietame, ktovie..
Často sa moc teoretizuje namiesto aby to človek CÍTIL -HEART- Ja ked milujem, tak to neviem ani zdôvodniť ani definovať, to je sila nevídaná-LOL- a ked niekoho nemilujem, tak to je všetko možné len nie strach
Neviem sa stotožniť ani s tým čo píše ujo RUIZ, že hnev je prezlečený strach. Keď ma niekto naserie, tak sa proste hnevám, potom ma to prejde a hotovo. Odíde to mnohokrát ako búrka, ktorá prečistí vzduch -THUMBSUP-
Keď decku človek päťkrát povie aby nebehalo ako zdivené a behá ďalej - mnohé mamičky vedia o čom píšem ;) a potom nám zhodí drahú krištálovú vázu od svokry:D tak cítim hnev taký, že mu ešte aj nasekám na riť..Necítim žiadny strach! A znova - nasleduje poučenie, vyčistenie vzduchu, mojej hlavy, odpustenie a ideme ďalej..S láskou. Kde je tu ten strach, mne uniká
-FLOWER-
neznámy
neznámy | 17.4.2013 15:19
Myslienky a vety Ruiza mi zmysel davaju, a myslim, ze je to tak.
Hnev - preco sa vlastne nahnevame? Bojime sa odmietnutia, ranenia, zosmiesnenia, ztraty niecoho alebo niekoho.
Bojime sa aj, ze sa milovanemu cloveku/detom/ nieco stane ak nas neposluchnu.
Mozno si sa bala aj o tu vazu:D
Ziarlivost je jasna. Bojime sa, ze nam bude neverny, opusti nas, zamiluje sa do niekoho ineho..

O tej laske este porozmyslam, no tiez som toho nazoru, ze jej opakom je nenavist alebo lahostajnost-CONFUSED-
neznámy
neznámy | 17.4.2013 15:33
No neviem, ja som si vzdy myslela ze opakom lasky je lahostajnost. Ved ked sa nad tym clovek zamysli - ak niekoho lubis, citis lasku, ak niekoho nelubis mal by ti byt lahostajny. Pride mi to tak, ze nenavist je tiez akysi druh citu, v podstate tiez laska akurat s "s opacnou polarizaciou" ak to mozem tak nazvat.

Taka ta uzkost, ked cloveku napadaju rozne scenare, co vsetko sa moze prihodit, ako sa mozu udalosti vyvijat, ako budu ini ludia reagovat, co ja urobim alebo neurobim, apod. - ked to presiahne urcitu hranicu, dokaze to s clovek riadne zamavat, lebo ako hovoris "nemysliet nedokazem".

Myslim ze urcite miera strachu je pre ludske bytosti prirodzena. Kazdy sa niecoho boji, hoci nie kazdy si to mozno uvedomi bez hlbsieho zamyslenia.

Mam napr. kamaratku ktora zije v Spanielsku a ta sa najviac boji toho, ze strati pracu (co je pri miere nezamestnanosti v krajine asi dost pochopitelny strach). Kamarat v Londyne, pri otazke coho sa najviac boji v zivote, odpovedal ze toho, ze ho niekto doboda nozom. Co pre Slovaka moze byt uplne smiesny strach, lebo na nase pomery, ludia sa boja nedostatku penazi, straty prace, smrti a pod. no ked som si pozerala statistiky, tak dobodanie nozom bolo jedna z najcastejsich pricin umrti mladych ludi v Londyne a to hned dava inu perspektivu. No ak sa niekto desi niecoho, co ma velmi malu realnu sancu ze by sa mu naozaj mohlo stat, myslim si ze to uz asi prekracuje hranice "zdraveho" strachu...
neznámy
neznámy | 17.4.2013 15:54
Tiez som za tu lahostajnost. Casto mi nenavist prijde ako "sucast" lasky, no nie uplne zdravej, ale cimsi podmienenej.

Ano, su rozne druhy strachu/realny a nerealny/....ten prvy je vlastne i pud sebazachovy.
Ten druhy je nezdravy, a z neho plynu nase uzkosti a rozne fobie.
Prednedavnom som bola v tak prisernej situacii, ze sa z toho akosi neviem vymotat, resp len pomaly dostavam. Ta situacia bola velmi realna a nechcela by som ju uz zazit. Preto ten strach, niekedy az ochromujuci-ROLL-
neznámy
neznámy | 17.4.2013 16:08
a čo je teda opakom hnevu?

tak ako má láska (najvyššia pozitívna vibrácia) mnoho podôb
tak má i jej protipól strach (najnižšia vibrácia) mnoho podôb, a hnev i nenávisť sú len rôzne podoby strachu

ak chápeš význam slova Láska ako synonymum pre Boha, tak to dáva zmysel a pre mňa osobne pochopenie toho že opakom Lásky je Strach bolo tiež šokujúce i oslobodzujúce a v skutočnosti mi to veľmi pomáha pri zvládaní silných úzkostí
ktorým síce nedokážem zabrániť, pretože ako to už z definície úzkosti vyplýva, je to zdanlivo neopodstatnený strach, ktorého príčinu nevieme definovať :)
neznámy
neznámy | 17.4.2013 21:47
Nad pojmem strach a jak s ním zatočit by se mohlo debatovat dlouho, ale k tomu "opakom lasky je strach" .... dává mi to smysl.
Do určitýho věku jsem byla hodně naplněná různými obavami. Zároveň - jakýkoliv pozitivní emoce, prožitky jakoby byly bloklý - to vím až zpětně. Já si tedy myslela, že prožívám lásku, nicméně po jednom krizovým období, kdy se hodně obav rozplynulo (dostaly racionální podobu), jsem teprve pocítila, co to je láska, cit - prožívání citu. Ono je slovo láska dost zprofanované, každý si pod tím představuje něco jiného. Sama jsem zažila, že může mít různou podobu. Dává mi to smysl i v kontextu s egem a tím, jak je naplněno, jak nás ovládá. Strach mi spadá pod jeho "vládu". Strach s láskou prostě nekoresponduje.
Takže když to shrnu, neřekla bych, že strach je přímo opakem lásky, ale zcela jistě nemůžou fungovat dohromady :)
jafima
jafima | 18.4.2013 04:57
Toto je pre mňa mimoriadne aktuálna téma... permanentne... nechcem sa zamotať do vlastných zmätkov v diskusii, takže radšej... mám poruke knižôčku, ktorú doporučím... Samozrejme - "nevyrieši" ale... :)
OSHO: O strachu -FLOWER-
neznámy
neznámy | 18.4.2013 09:25
Podla vsetkeho by mi vysla laska...no ja by som povedala i pokoj, klud,....zase mi vychadza laska - i k sebe...
S tym suhlasim. Kedze sme energia, vibracie/laicky povedane/ vibrujeme rozne...v kazdom cloveku su i tie najnizsie vibracie/sme len ludia napokon/.

Nie, tentokrat som mala na mysli lasku medzi ludmi, muzom a zenou..asi mas pravdu, no vtedy davno som to vobec nechapala.:) No ten opak lasky, neviem...
Vnimala som strach inak:)
neznámy
neznámy | 18.4.2013 09:35
Laska ma rozne podoby...materinska, milenecka atd...
Tiez som si myslela, ze milujem, casom mi doslo, ze som bola len zamilovana a city si so mnou robili co chceli. Chovala som sa iracionalne.../ten urcity strach tam bol/. Nie, dohromady fungovat nemozu...nad tym opakom budem este premyslat. Stale mam pochybnosti/co je u mna bezne/:)-BIGEYE-
neznámy
neznámy » jafima | 18.4.2013 09:37
Dakujem za tip-FLOWER- A ostatnym za hodnotne prispevky-FLOWER--HEART-
neznámy
neznámy | 19.4.2013 09:05
mávam silné neznesiteľné úzkosti už mnoho rokov,
no odkedy ich netlmím liekmi, dokážem ich lepšie zvládnuť, to čomi pomáha je práve uvedomenie si toho že opakom lásky je strach a tiež to že obe tieto emócie (to nie je dobrý výraz ale lepší ma nenapadá) sú veľmi odlišné vibrácie, a tak ak ma pochytí úzkosť tak sa vedome snažím nepodľahnúť tej vibrácii strachu, nedovolím aby sa prehlbila, viac menej si ju nevšímam pokiaľ to ide......

a veľmi mi pomáhajú aj ruizove myšlienky :) 4dohody som počúvala už desiatkykrát audioknihu i audio z predstavenia verzie jaroslava dušeka, oshovu knižku o strachu som nečítala, no isto poslúži veľmi podobne....

dostať tieto múdre slová a myšlienky do praxe, do svojho života je dlhá cesta a opakovanie je matka múdrosti :) -HEART-
neznámy
neznámy | 19.4.2013 09:53
Ja uz 22 rokov/len vtedy som uzivala antidepresiva a ukludnujuce prasky/, mavala som zachvaty paniky, bola to nevyslovna dusevna bolest. Pomohlo mi to a citila som sa dobre/relativne/, no nikomu som nevedela vysvetlit moje stavy - niekedy sa opakovali, ale uz som vedela, ze nic sa nedeje, ze to proste rozdycham.
Teraz asi 3-4 roky prezivam obdobie smutku/i to sa strieda, myslim tym, ze to nie je denne/, akosi sa musim ku vsetkemu nutit. I k veciam, ktore som robievala s radostou...uvedomujem si, ze vsetko ma svoju pricinu i zmysel. Zatial neviem aku...
Citala som ho, nedavno i piatu dohodu.
No ved to....prax pokulhava za tym co viem alebo co som vycitala.
Dik:)-HEART-
neznámy
neznámy | 20.4.2013 01:13
ahoj mna strach sprevadza od malicka ozaj co sa len pametam najprv mal priciny pisomky znamky v skole atd ale z bezneho strachu sa stalo nieco neskutocne proste denna mora a pocity depersonalizacie no a samozrejme tiez som sla po koreni toho strachu tak som po dlhej analyze variacii a kombinacii dospela k tomu ze moj akykolvek strach ma jadro vlastne v strachu zo smrti.jana.
neznámy
neznámy | 20.4.2013 08:10
citatujem n-ina: "Ani jedno nie je realita, len naše vlastné myšlienky. Ale prečo naša myseľ stále vyhľadáva problémy? Pretože ju máme na to, aby riešila problémy… a keď nemá čo riešiť a chce sa prejaviť, tak si nejaký problém rýchlo vyrobí. Trebárs aj predstavu v našej hlave, že niečo by mohlo byť nepravdepodobné, hoci si to prajeme."


to je asi pravda, hodne hlboka myslienka -LOL--LOL- ale co taky clovek dokaze? mozno sa tak dostane na rovinu rozumoveho pochopenia, co je mu k nicomu. alebo prenikne len trocha hlbsie do toho ako do reality. podstata mozno je bytostne byt toho vedomy. potom mozno mysel vypne alebo bude pokracovat nejako inak :D

pozorujem na mame ze ona je zavisla na vyrabani problemov, ondeni alebo tak. minule som to normalne videl. ona to robila vedome. teda vedome-nevedomo. kdesi mozno bez myslenia, akcie, odozvy a tak by sme sa citili nicim, by sa odhalilo to pred cim ludstvo stale uteka - prazdnota, samota a takto niecim sme a i za cenu nemilych oných. myslim ze my teoreticky aj vieme, len uz sme tak zapleteni a vlak uz velmi velmi dlho ide, ze uz sme stratili akysi cit ci co to -WINKIE-
neznámy
neznámy | 20.4.2013 09:26
myslenie ma svoje miesto - to teraz nemysli sa -LOL- otazkou je ak sa priamo ci nepriamo (obkrocne kolom dokola napokon je vzdy Ja) myslenie centralizuje okolo seba-Ja, nie je myslenie pricina utrpenia? a tak Ja je utrpenie, to sa da vsimnut v beznom zivote-sinusoida ja (ego) no a potom hrku hrkúú je tu JA a MYSEL, mozno pricina a riesenie vsetkeho. no a mysel to su vsetky problemy. tento rozdiel mozno asi je jediny problem. zapadne duchovno zalozene na viere, nema zmysel, to je milove kroky od seba. potom je vychodne duchovno. to je uz blizsie k sebe, ale stale robi rozdiel medzi myslou a ja, mnou. vravi mysel je jedno a ja je druhe. odtialto to prebrali vsetci guruovia atd a rozdeluju dalej. poznam len jedneho, mozno dvoch džoni ktory vraví ze medzi myslou a ja nie je rozdiel, ze JA je trik mysle na sebazachovanie a ze nie je JA a vlastnost ale len odosobneny stav zazitku. ale v tomto sa nevyznam. pozoroval som ale bytie tohoto džoniho a zistil som, ze na zemi strasti neujdes tak ci tak, ale to je teraz jedno.

takze otazka je jedina kto som, ci lepsie povedane co som? co je myslienka? Som myslienka? Som mysel, myslenie? Nie som? wtf...-LOL- Myslim ze k tomuto bodu, ešte nikto neprisiel alebo nie je to dostupne. Možno najblizsie bol tento džoni:

http://krishnamurtibooks.wordpress.com/2013/03/30/mysl-a-vedomi/
neznámy
neznámy | 22.4.2013 09:07
Mna vlastne tiez; aj ked som vedela, ze som dobre pripravena, od urcitej doby mi bolo spatne pred kazdou pisomkou, zkuskou. A viem kde je pricina. V detstve a pristupu mojej matky ku mne; ked som mala 6 rokov, bola som chora na ovcie kiahne a nechala ma mesiac samotnu, nezostala so mnou doma.
Potom pri kazdej chorobe zostaval so mnou otec a ja som sa vzdy pytala: tatinko, neumriem? Takze asi aj moj.-NOSMILE-
neznámy
neznámy | 22.4.2013 09:23
Dik za reakciu a clanok-FLOWER- Dnes si mi nechce mysliet, len pozorovat...:)
neznámy
neznámy | 22.4.2013 09:41
Je zajímavé, cos napsal. Taky se tím v posledním čase zabývám a zjišťuji, kolik strachů máme v hlavě (kde jinde, že?). Spousta lidí ukazuje na chyby druhých právě ze strachu, aby se neukazovalo na jejich chyby, jakési přesměrování pozornosti jinam. Možná by nám pomohlo tu pozornost nasměrovat na vlastní strach, jak vypadá, co nám dělá, jak se cítíme a pak ho vyhodnotit jako zbytečný :) Jak jednoduše se to napíše ... jenže jsou tady ještě emoce ten strach provázející a to je teda fuška -WALL-
neznámy
neznámy | 22.4.2013 10:30
Na vyrabanie problemov som aj ja expert-NOSMILE--ROLL-
Nie som vsak sama; vacsinou si ich vyrabam pre seba. Zvacsa nevedome.
A niekedy ich niekto vyrobi za mna...alebo som to opat iba ja?-ROLL-
Riesim, a aj tak nic nevyriesim...-CONFUSED-
Nehas co ta nepali...myslim/e/ veci dobre a vypali to zle-NOSMILE-
Stránka:
1 2
 

Poèítam horoskop... Počítam horoskop...