Ľudská duša -
OTAZKA
neznámy | 2.11.2012 16:12
Ja neviem, kde v Biblii sa to píše, alebo presnejšie čo ešte sa tam píše. Ale viem, že kresťania veria na nebo, očistec, aj na peklo. To sú hneď tri miesta, kde sa dá potom stretnúť. Ale asi si treba predtým naštudovať inštrukcie, čísla dverí a podobne, aby sme sa vydali hľadať správne. :D
Moja predstava je veľmi jednoduchá. Nemáme len jediné hmotné telo a potom už iba ducha. To hmotné telo nám pomáha existovať a udržiavať sa na hmotnej zemi, ale keď sa s ním rozlúčime, ono ostane tu, lebo k zemi patrí.
Druhým našim telom je telo pocitové, alebo astrálne, aj to má svoje "pole pôsobenia" a tiež svoju životnosť, ktorá ale môže byť oveľa dlhšia ako u hmotného tela.
Taký strašiaci duch na starom hradnom sídle môže mať pokojne aj 500 rokov. Ale to už nie je tá osobnosť, ten človek, čo tu pred 500 rokmi žil, je to len niečo ako odtlačok v čase, astrálny záznam. Možno tam do toho obrovského astrálneho sveta patrí aj Jungovo kolektívne nevedomie.
Tento svet navštevujeme v snoch, krátko po smrti cez neho prechádzame, spájame sa s ním cez svoje emócie.
Ja si vysvetľujem aj zážitky v klinickej smrti, aj stretnutia s našimi drahými, ktorí už nežijú práve takto. Ako stopy, či vlny, ktoré sa priťahujú podľa toho, aké pocity a emócie sú v nás samých. Keď sa osolobodíme od hmotného tela, je telo pocitové druhé na rade a tiež je len dočasné.
Moja predstava je veľmi jednoduchá. Nemáme len jediné hmotné telo a potom už iba ducha. To hmotné telo nám pomáha existovať a udržiavať sa na hmotnej zemi, ale keď sa s ním rozlúčime, ono ostane tu, lebo k zemi patrí.
Druhým našim telom je telo pocitové, alebo astrálne, aj to má svoje "pole pôsobenia" a tiež svoju životnosť, ktorá ale môže byť oveľa dlhšia ako u hmotného tela.
Taký strašiaci duch na starom hradnom sídle môže mať pokojne aj 500 rokov. Ale to už nie je tá osobnosť, ten človek, čo tu pred 500 rokmi žil, je to len niečo ako odtlačok v čase, astrálny záznam. Možno tam do toho obrovského astrálneho sveta patrí aj Jungovo kolektívne nevedomie.
Tento svet navštevujeme v snoch, krátko po smrti cez neho prechádzame, spájame sa s ním cez svoje emócie.
Ja si vysvetľujem aj zážitky v klinickej smrti, aj stretnutia s našimi drahými, ktorí už nežijú práve takto. Ako stopy, či vlny, ktoré sa priťahujú podľa toho, aké pocity a emócie sú v nás samých. Keď sa osolobodíme od hmotného tela, je telo pocitové druhé na rade a tiež je len dočasné.
neznámy | 3.11.2012 20:02
Ahoj, tvé jemnohmotné tělo, jinak aura má 7 vrstev, nejenom emociální ale také duchovní a mnoha jiné. Duše je skutečná, není to žádny odtisk. Co se reinkranací tyka, jsou, duše zde počas reinkranací v hmotném těle, se setkáva se vším. Prochází si dobrem i zlem.
neznámy | 3.11.2012 21:11
Samozrejme, že duša je skutočná, ja som vôbec netvrdila, že duša je otisk. Písala som práve o tom, že nie vždy ide o dušu, ale len o energetickú stopu, ktorá sa môže za dušu mylne považovať.
A nepísala som ani to, že človek má iba hmotné a emocionálne telo. :)
A nepísala som ani to, že človek má iba hmotné a emocionálne telo. :)
neznámy | 4.11.2012 12:17
Promin, já to nemyslela doslovně, otisky jsou energetické, které mohou přebyvyt v místnostech věcech i několik tisíciletí. Nedokážou se zhmotnovat. Cítime je jako pocity bud dobré nebo zlé, dále záleží zda energetická stopa má v sobě nenávist, kledbu atd.Pak se můžem cítit velice špatně. Pokud se jedná o otisk, pak to lze přes kyvadlo a s bytostí světla jednoduše vyčistit a energie odvést ,tam kam patří. Veškestrašidlá na zámcích jsou zbloudilé duše, které tady z nějakého důvodu tady zůstavají. Duše nemusí vždy odejít, tam kam patří, . bud je tady držena pozůstalym,, nebo chce tady ještě zůstat aby pomáhala , protože si neuvědomí ,že se zhora může pomáhat lépeÍ , nebo ji tady může držet kledba, nebo jenom připoutání ke hmotě a mnoho dalšího. Pracuji s dušemi mnoho let, pomáham jim. Za celá léta jsem se nesetkala s energetickym otiskem ktery by se zhmotnil, byt i v jemnohmotné podobě. Tohle jsem měla na mysly. Ještě jednou se omlouvám, nemyslela jsem to vůči tobě nijak špatně.
neznámy | 4.11.2012 12:52
Neviem, či moja odpoveď nejako hlúpo vyznela, ale určite sa nemáš za čo ospravedlňovať.
Keď zomrela moja mama, veľmi náhle a nečakane, prvú noc som mala niečo viac ako živý sen.
Stála pri mne so širokým úsmevom a podávala mi kytičku levandulí. Ešte celý rok som jej prítomnosť vnímala u mńa v byte, počula som ju, prebúdzala som sa v noci na to, že je blízko.
To je ale asi všetko, iné skúsenosti s dušou po smrt, tak ako ty, nemám.
S otcom som istým spôsobom komunikovala, keď bol takmer pol roka v kóme.
Ale napriek tomu vnímam neohraničenosť ľudskej duše zmyslovým, hmotným svetom, dokonca aj počas života.
Pre mňa je otázka existencie po smrti dávno vyriešená. Nemám dôvod pochybovať a nie iba o tom. :)
Keď zomrela moja mama, veľmi náhle a nečakane, prvú noc som mala niečo viac ako živý sen.
Stála pri mne so širokým úsmevom a podávala mi kytičku levandulí. Ešte celý rok som jej prítomnosť vnímala u mńa v byte, počula som ju, prebúdzala som sa v noci na to, že je blízko.
To je ale asi všetko, iné skúsenosti s dušou po smrt, tak ako ty, nemám.
S otcom som istým spôsobom komunikovala, keď bol takmer pol roka v kóme.
Ale napriek tomu vnímam neohraničenosť ľudskej duše zmyslovým, hmotným svetom, dokonca aj počas života.
Pre mňa je otázka existencie po smrti dávno vyriešená. Nemám dôvod pochybovať a nie iba o tom. :)
neznámy | 4.12.2012 12:11
Neviem aký postoj zaujať,ale mám jeden zážitok,ktorý korešponduje s tým čo som kedysi čítala s odvádzaním duší na druhý breh.Starala som sa o babku asi 5 rokov,neskôr už bola chorá a vždy ako sa jej zhoršil zdravotný stav snívalo sa mi s jej mužom,mojím dedom.Posledný týždeň pred smrťou ako sa budila,stále sa pýtala prečo meníme nábytok,povedala že je v dome jej rodičov a chýba jej jedna skryňa.Tri dni pred smrťou ma stále oslovovala ako jej muža,myslím že on si ju prišiel odviesť za sebou...Po tomto zážitku vlastne ani neviem k akému názoru sa prikláňam
Stránka:
Počítam horoskop...