Ľudská duša -
O pomoci
nevyžiadaná pomoc je horšia než žiadna..
Enereticky sa staviame nad toho človeka, vnucujeme mu svojou PÝCHOU pomoc a nevedome ukazujeme že sme niečo viac lebo "vieme a máme pre neho riešenie", ale on podvedome sa bráni a v duchu nás "znenávidí " -LOL- pretože si tým chce prejsť sám a jeho podvedomie nastolilo okolnosti ktorí sa prejavili v reále
Potom vznikajú situácie - za dobrotu na žebrotu, - tak som sa namáhala a nikto si to neváži, - téma vďačnosti za pomoc - ked my ju cítime za niečo je to ok a krásne, ale nemáme ju očakávať - to už máme problém)
Nikto sa nám neprosil, preto nastáva disharmónia..nerealizujme si svoje "bloky, mindráky, problémy" na druhých formou nevyžiadanej pomoci.. nikdy za to energeticky nemôže prísť láskyplná odozva - za nevyžiadané čokolvek, nieto ešte pomoc
Nevyžiadaná pomoc je schovaná za lásku k blížnemu, v skutočnosti je to otočenie chrbtom Láske
Taký drobný príklad zo života, ked nám svokra vnucuje vziať domov, čo navarila a my stokrát povieme že nechceme, alebo ked sused pokosí trávnik na ulici sebe a zájde aj k nám..Nikomu sa to nepáči, prípadne raz ked to padne vhod, ale inak nee..
Sousedi si navzájem hodně pomáhali.Pořád něco stavěli,budovali,bourali.
Běhali o výkendech kolem svých hradů v montérkách.
Hned při první společné oslavě jsem na férovku sousedům oznámil, ať se mnou vůbec nepočítají.
Řekl jsem jim,že za to že jim nebudu s ničím pomáhat , mi taky nemusí s čímkoliv pomáhat.
Proč bych měl souviset s něčí myšlenkou,že se rozhodl o výkendu stavět králíkárnu ?
A naopak , je spoustu bezcharakterních lidí kteří se snaží druhého svou pomocí donutit k protislužbě.
Ale robíme to a velmi dobre ti rozumiem o čom píšeš. Môže ťa trápiť choroba blízkeho alebo nejaká katastrofa čo ho postihla tak, že až tebe je z toho špatne, nemožeš sa sústrediť, nemožeš spať, bolí ťa hlava, nie si schopná najprv spať a postom vstať ráno.
Tak ako zastávam názor že všetko máme robit od srdiečka -HEART-, tak ja to robím tak aj tu, nič sa tým nedá pokaziť, ked to tak cítime, tak to tak robme..
Aj za cenu že sa potrápime aj my trocha, asi sa potrebujeme v tom nejako poplácať. Ja sama mám také samaritánske sklony, riešim horlivo druhým trápenia - a pomáham, sama sebe pritom neviem -LOL-, takže - ťažko jednoznačne písať čo funguje a "ako by sa to malo"
Rob ako cítiš, a sama uvidíš kam to vedie, pokial nekto ti ešte vynadá že nemáš sa do jeho trápenia angažovať , aspon si to zapamatáš,
my ludia sme jak malé deti, kým si nepopálime paprčky stále ich budeme na ten horúci šporák klásť, aj deťom stokrát povieme nechytaj až kým mu škvrčí koža a reve jak pavián, pokazí nám celý večer a my sme na prášky - potom už tam tú labku nedá-LOL-
ale Boh povedal - Buďte ako deti ;) tak si to trošku môžme aj v tomto smere dosadiť, či ? čistí a nevinní sme to TAM opustili a s čistým a nevinným srdcom sa máme aj navrátiť
,momentalne sa jej velmi zhorsil prospech a vykyvy nalad su priepastne..
Neumím se vždycky oddělit. Někdy stačí když kolem projede houkající sanitka a já se rozbrečím^^ a to si nedělám srandu. Samozřejmě o to hůř když se napojím-tedy pokud jde o blízké lidi.
Ale psala jsem, jsem v situaci kdy ani nevím jak bych měla pomoci a neví to ani dotyční... Učím se na to jen koukat a přitom věřit, nebo čekat až přijde nějaká spásná myšlenka....jak psala Chava....
Nemusi to byt ani tou situaci co popisujes.
Proste hormony,puberta.
Spoustu rodicu se treba fixuje na vzdelani svych deti,a od toho vsechno odviji.
Ja osobne jsem z tohoto vylecen.
Dulezite je aby dcera vedela ze ji mas rada ,i kdyby delala zavoznici ve fekalnim voze a mela jen 7 trid zakladni skoly.
Nejdulezitejsi je ,aby dcera delala to co dela z laskou a poctive a byla spokojena.
No a mela by proste vedet,ze ji mas rada takovou jaka je.
Ze sveho uhlu pohledu muze mit vetsi problemy,nez nejaky blby znamky ve skole.
V hodne pripadech se snazeji napriklad deti delat skoly kvuli tomu,aby rodicum delali radost.
Potom treba prekroci svoji hranici a "zlomi" je to.
No a pak muzou "spadnout" do cehokoliv,aby se zbavili sveho napeti a stresu z toho,ze neuspokoji naroky svych rodicu.
Rozvod by ani nemel byt pro deti velky stres,pokud vedi ze nestrati rozvodem lasku ani jednoho z rodicu.
Lidi se rozchazeji i bez svateb a i nase deti se seznamuji a roschazeji.
To ze se rodice prestanou milovat se da pochopit a vysvetlit,ale neda se pochopit proc by o nejakeho rodice rozvodem dite melo prijit.