Emoce

fajn že ses přiznala,byla by nuda kdyby se mnou všichni souhlasili :D

Když to po sobě čtu,napadá mě,žes to mohla pochopit jinak než jsem to myslel - měl jsem na mysli emoce omezovaného,Ty mluvíš o omezujícím.

Jako jo,můžeš očekávat cokoli,jenže vesmír může (a často bude :D) mít jiný názor-PUH-.Rozčilovat se je samozřejmě možné,ale jak říká klasik : může se nám to nelíbit,můžeme s tím i nesouhlasit,ale to je asi tak všechno,co se s tím dá dělat -LOL-.

A vsadím boty,že tohle napsal někdo,kdo si negativními emocemi nejednou prošel ;)

Údajne všetky negatívne emócie majú svoj pôvod v jedinej emócii a tou je STRACH.

ZÁVISŤ - strach, že ja nebudem/nemôžem mať to, čo iní
ZLOSŤ - strach, že daná situácia sa nevyrieši, strach, že okolnosti mi budú naďalej ubližovať
SMÚTOK - strach z toho, čo bude ďalej
SEBAĽUTOSŤ - strach, že nedokážem veci zmeniť
DEPRESIE - strach zo života/zo zajtrajška/z dneška/z budúcnosti
POSUDZOVANIE, ODSUDOVANIE, NELÁSKA K SEBE - strach, že nie som dosť dobrý ako ostatní a preto poukazujem na ich zlé stránky (ohováram...)

Treba pracovať s témoch strach.. čoho sa bojím?, čo mi dá pocit bezpečia? atď... nájsť si svoj systém viery a dôvery v život...

:)

tie "negativna" emocie vznikaju ak clovek vidi viacmenej len seba a to svoje, takze "negativna emocia" (teraz myslena v zmysle medziludskych vztahov a vsetkym co s tym suvisi) je ego -LOL-

velmi pekne napísané.. -YES--FLOWER-

Řekla bych,že jsme lidé a tak proč si k té radosti taky občas nezasmutnit a zvlášť,pokud k tomu máme důvod.A nebo se třeba i trošku bát,to je záležitost pudů a přežití a proč třeba i trošku někoho nepolitovat,co je na lítosti tak negativního?Mě připadá,že lidé se snaží poslední dobou potírat svou přirozenost,právě tím,že si třídí i emoce.Myslím,že vše by mělo plynout přirozeně a tudíž,když by nastal den,kdy by se mi chtělo plakat,tak budu a nebudu to považovat za nic špatného.:)

To nesuvisi s emocialnym svetom cloveka.

Suhlasim.

Bdelé sledovanie emócií alebo ich prirodzené prúdenie v rámci vzťahov cez akúkoľvek ("pozitívnu aj negatívnu") formu vítam, no rešpektovanie (vedomé alebo nevedomé) určitých emocionálnych hraníc považujem tiež za mimoriadnu zložku koreňovej potreby, a to potreby prirodzeného zachovania rodu, ktorá je jednou z troch najintenzívnejších ľudských. Prúdenie emócií musí mať obmedzenia, aby sa nezvrhlo do zhubnej podoby, ktorá môže naštrbiť prirodzenú vzťahovú (spoločenskú) potrebu medziľudskej väzby, preto vzniká potreba selekcie emócií, preto to kategorizovanie. Odporúčam prečítať diskusiu v téme Zodpovědnoste ve vztahu a komunikace, konkrétne príspevky Dr. Faustroll a Qoylurani Chava.

Rozmiem teda potrebe prúdenia emócií, ale aj nutnosti obmedzenia tohto prúdenia - určitých hraníc, kontrolného orgánu, ktorý sa v súčasnoti formuje v zmysle zmenených podmienok a primárneho biologického vybavenia. Nemyslím si, že by sa niektorý z členov "mäsy" ( ľudského spoločenstva) snažil úmyselne potierať svoju prirodzenosť.
Skôr by som emocionálne ostrie a problémy s jeho diferenciáciou, príčinnosťou a dešifrovaním vnímala ako dobový problém. Presnejšie, problém, ktorý sa vyostruje plodením jedincov s "pridanou" genetickou výbavou. Výbavou, ktorá nabaluje okrem reakcií na situácie vonkajšieho, intelektuálne a technicky selektovanejšieho sveta aj reakcie na vzniknuvšiu potrebu individuálneho vzorca, ktorý naštrbuje bežné podriaďovanie sa biologickému a z neho plynúceho spoločensko-kultúrnemu.

Nepopieram, že niektoré úvahy môžu vyznievať neprirodzene, ale pre určitý typ ľudí je táto neprirodzenosť súčasťou prirodzenej výbavy. Napr. aj tá, ktorú uvediem, preto neodporúčam čítať:)
Podľa mojich domnienok emócia spája človeka v prvom rade s koreňovým systémom "súčasnej spoločnosti ľudských jednotlivcov" (zámerne spojené úvodzovkami). Takže ak emóciu človek pociťuje negatívne, nemusí nutne ísť len o vzniknutý vývinový strach (prekrytý ranými emocionálnymi reakciami/schémami, resp. zautomatizovanými formami obrany voči nepríjemným životným situáciám), ktorých príčiny uvádza lilly.em.
Môže ísť aj o vyhrotenú dobovú formu individualizmu, ktorú opisuje Dr. Faustroll, ak som ho dobre pochopila. V tomto prípade ide o určité prednastavenie ľudskej osobnosti k potrebe individuálneho uplatnenia, ktorá potrebou líšiť sa človeka do súčasnej spoločnosti súčasne začleňuje aj z nej vyčleňuje.
Ide o zdedený podkonflikt konfliktov. P prvotnú potrebu, ktorá je predpokladom vzniku vnútorných konfliktov sprevádzajúcich negatívnymi emóciami. Pre túto dobu je síce "prirodzené" reagovanie na takýto genetický uzlíček, ale pre konkrétneho jednotlivca môže byť nebezpečné práve to klbko emócií, ktoré upozorňuje na nezlučiteľnosť a potrebu usúvsťažnenia individuálnej roviny a centrálnej roviny - biologickej rovinmy ochrany spájajúcej sa v kolektívnej psyché.

A teraz mi povedz dusicka ako sa konkretne toto vztahuje na teba a dam ti cokoladku-KISS-

S čím to PRO MĚ souvisí nebo nesouvisí to je vskutku moje věc.

Tak pokiaľ ide o nejaké nezahojené boľačky počas vývinu, z detstva- trebars rozvod rodičov, emócionálne schémy môžu v dospelosti vyvolať ten istý balík emócií, ako dieťa pociťovalo v situácii ohrozenia - vedomie si ju nemusí ani pamätať. Prvky, ktoré situáciu pripomenú, vyvolávajú rovnakú schému(skostnatené emócie), ktoré majú za následok náväzné reagovanie, hoci už nie je žiadúce, dokonca môže byť neefektívne. Dám príklad jednej baby. Jej otec podvádzal jej mamu, keď bola malá. Ona sa tak veľmi stotožnila s matkou, že pri každom vzťahu cítila neistotu, podozrenie, necítila sa dosť dobrá, nevedela prejaviť city a pri najmenšom náznaku nespokojnosti partnera hneď nadhodila tému rozchodu až sa jej to stalo osudným. Na partnera zapôsobila presne opačným dojmom - citovým chladom. Uvedomením (pozorovaním, bdelosťou) emocionálnej schémy sa tu dá veľa napraviť...


Ten individualistický kontext pôsobí podľa mńa skrytejšie a môže sprevádzať alebo podporiť udržiavanie práve takýchto a iných emócií napr. tým, že človek s vybudovanou osobnosťou, vedomý si svojich kvalít podporuje "negatívne" emócie tým, že si na ne vyčleňuje práva. Že sú prirodzené, že ide vlastne o pudy...ak nám však narúšajú vzťahy, čo väčšinou narúšajú, potom ničia kolektívne spojivá, viac alebo menej uvedomované. Máme právo sa hnevať, ľutovať sa, byť zúfalí - to je jeden fakt - ale v určitej miere a o tú mi tu ide. Je to miera uvedomenia si potreby vzťahov a vzájomnej spolupráce.
Extrémne individualistický postoj a vyhraňovanie pravidiel nevedome kradne silu pracovať na sebe v súvislosti s túžbou tvoriť dobré sociálne vzťahy. Narušené sociálne väžby ešte zosilňujú emocionálne krízy a vedú k psychosomatickým prejavom.
Ako sa to vzťahuje na mna? Tak pár ráz som si už vymedzila svoje práva na úkor dobrých vzťahov a narušené vzťahové väzby mi uštedrili také "pohube", že sa teším, že som vyviazla ako som vyviazla. Ubralo mi to na chuti presadzovať vlastný porgram za cenu napätia a naštrbenia vzťahov...

Som zvedavá na tú čokoládku;)

A to je velmi zajímavé pojetí,to co píšeš.Zajímalo by mě,jak by ta kontrola emocí fungovala v praxi.Protože pokud píšeš,že si nemyslíš,že by některý jedinec úmyslně popíral svou přirozenost,tak mě právě připadá,že pokud se někdo cítí vysloveně mizerně a emoce té mizérie z něj prostě volně tryskají,tak je to dle mého přirozené,než kdyby chodil s úsměvem na rtu a uvnitř cítil bolest či smutek a nevypustil by ho kvůli tomu,že je třeba sebekontroly.
A pokud hovoříš o těch vzorcích,které přejímáme geneticky a posléze vysledováním chování například rodičů,tak ani v tom neschledávám nijakou zhoubu.Je to o té různorodosti každého z nás,která ač to některým lidem vadí a mají potřebu sjednotit lidstvo v jakýsi chumel vřelých,chechtajících se a pozitivně naladěných jedinců,tak právě ta různorodost nás paradoxně spojuje.To nás činí lidmi.
A když dám příklad ještě z jiného soudku,tak například lidé s Dawnovým syndromem,jsou čisté duše,které nejsou zavaleny ničím,co by nabalily,protože jinak vnímají a přesto podívejme se na jejich emoce.Stačí hlučnější projev nějakého člověka v jejich blízkosti a dojde doslova k emocionálnímu výtrysku,přirozenému emocionálnímu výtrysku.:)

Popravde, neviem si predstaviť, že by zúfalý človek chodil s úsmevom na tvári. Možno sme sa nepochopili, neviem sa asi dobre vyjadriť.
Ľuďmi nás robí veľa vecí, za posledné tisícročia sa nám môže zdať, že rôznorodosť nás spája a v podstate je to dnes tak.
Odlišné schopnosti mali aj jednotlicvci v rodových spoločnostiach, len tá rôznorodosť sa v tom čase ako hodnota nevynímala niekde na vrchole hodnôt, ale bola len chabou súčasťou reťaže, ktorá drží spoločenstvo pokope. Každý mal dôležité miesto v spoločnosti, to sa pociťovalo ako primárna hodnota a nevznikalo toľko negatívnych emócií, nebolo ani potrebné ich delenie.
Dr. Faustroll na niektorých miestach píše (treba to prečítať celé, už si nepamätám kde), že trend individualizmu je tu niekoľko tisícročí. Keď sa na to pozeráme zvonka, "hodnota" ľudskej odlišnosti sa v priebehu vývinu dostala na špic.
V rodových a kmeňových spoločenstvách bolo priroritou vzájomne si pomôcť, väzba na spoločnosť bola vrcholová hodnota. Dnes vplyvom modifikácie vonkajších aj vnútorných faktorov, čiže vplyvom diferencovanosti pracovných odvetví, osobitných zručností a vplyvom toho, že toto všetko sa zapisovalo na biologickej úrovni sme nastavení vnútorne realizovať sa na základe osobnostných predpokladov a nerealizácia, neschopnosť realizovať vlastné dispozácie v spoločnosti vyvoláva množstvo negatívnych pocitov.

To čo píšeš o plynutí emócií je teda pre dnešnú dobu z diachrónneho hľadiska úplne prirodzené. Človek živočísne pociťuje potrebu prúdenia týchto emócií, lebo ich už máme vpísané na biologickej úrovni (pamäť genotypu vraj obsahuje informácie 7 generácií dozadu, a to sú len nedokonalé súčasné zistenia). V minuloti však tieto emócie ani neboli takto rozpoznané, roztriedené. V porovnaní s kmeňovou spoločnosťou, kde od "koreňa" beh života udával mýtus a spoločenstvo, tu dnes od koreňa dáva beh životu enormné zvýraznenie individuálnych možností, ktoré v niektorých prípadoch až narúšajú rovnováhu (spoločnosti aj jednotlivca). K spolupráci a solidarite na veciach, ktoré "nie sú našim koníčkom" a na ktoré sa "necítime vhodní" sa dokážeme prinútiť často už len pri katastrofách. Napr. intelektuál chytí vedro, až keď mu hrozí, že mu zaplaví dom. Zdá sa, že u mladšej generácie to vrcholí...staršia je ešte flexibilnejšia.

Keď kultúrno-spoločenská sila vychádzala len z prirodzeného "zdravého" biologického základu a nebola naštrbená individuálnymi pohnútkami a rozštiepenosťou životných oblastí a foriem, selektovanosť emócií ani nebola potrebná, prirodzené prúdenie - sila človeka reagovať na požiadavky spoločensko kultúrneho života bola "vrodená" a vychádzala z biologických väzieb, ktoré sú dnes pociťované veľmi slabo. Hodnota podielať sa na spoločenstve bola pociťovaná ako samozrejmosť a človek bol hrdým článkom spoločenstva. Dnes, keby som sa mala živiť kopaním, asi by som musela užívať antidepresíva, selektovanosť emócií proste tiež vychádza z pocitu nenaplnenia a ten z individualizmu.

Úmyslom nebolo podryť individualizmus, lebo je to výsledok dlhodobého vývinu, s tým nič neurobíme, môžeme ho len prijať.
Úmyslom bolo poukázať na potrebu poznania miery, nenechať sa vtiahnuť do emočného poľa a prestať vidieť cez rámy vlastných emócií, ktoré súvisia prevažne s individuálnym programom, ktorý v sebe máme. Ako bolo uvedené v diskusii Zodpovědnost ve vztahu atď...ukazuje sa potreba to riešiť, nakoľko sila individualizmu narúša základné spojivá. Vnútorné krízy aj vonkajšie krízy sú podľa môjho názoru výrazom tohto naštrbenia.

Cokoladku, tebe? A coby nie? Pre tvoje oci uplne vsetko.! Dievcatko rozpustile, pod zakonom este, ty mas hadam hotovu pokladnicu slov v podhubi...vsak pocekaj hned, ulahodim tvojemu mlsnemu jazycku nejakou vyberanou cokoladovou pochutkou, len: co sa tych kriz tyka tak: nastrbeni sme uplne vsetcia asi ako vaza puknuta a to je dobre. Sila individualizmu stoji ako silny oponent aby nas nestrhkla riava silna ako..., ako..., no neviem si tu silu predstavit...a emocie su ako zrkadielka co nam ukazuju cestu. nechat sa nimi unasat je blaznive, avsak nenacuvat im je samovrazdou. niekedy robime chybu chybovatu, zhovadilu, a ze predbiehame, aj bez skusenosti, co nas pravdaze neskor urcite dobehne:))hadem kriticky pozerat trebarz by navidomoci aj spravne bolo, ak by tej skusenosti ale dopriate bohate takties bolo.ak mame strach, intelektualizaciou si mozeme aj bludy o nom navraviet,namiesto toho, by sme ho skumali a naozaj niekam dosli. Moznoze. Som vdacna ze vsetko takto prebieha tvarou v tvar a ze stojim oproti inemu cloveku ako clovek. vsetko co vedie k oziveniu srdcotvornej numiny darmej stalo by za to.Takze s laskou polaskat tvoje lakonicke chutove pohariky cokoladkou je mi ctou, dievcatko.:)

přiznám bez mučení,že posledních 10 příspěvků jsem jaksi mimo :D
Pochopil jsem jen tu čokoládu,nebyla by ještě ?-YUMMIE--FLOWER-

Dám si teda skromnú, individuálnu požiadavku: Ak budeš vyberať tú čokoládu, bielu si prosím a aby nebola poľská. Tá mojim špeciálnym zmyslom nechutí :D

Veľmi pekne ďakujem.

uplne som blazon do teba, vsetko ti splnim-LOL-