Ľudská duša -
Desať Božích prikázaní
2. Nezneužiješ meno pána, svojho Boha. Človek, ktorý zabudol na svojho Boha, pôvodcu a udržiavateľa všetkého živého, isto zabudol aj na svoj duchovný pôvod. Keď jeho meno užíva ako nadávku alebo bežnú frázu, bez úcty a lásky, prípadne v jeho mene robí neprávosti, môže si vďaka druhému prikázaniu uvedomiť, že mu uniklo v živote to najdôležitejšie a kráča opačným smerom. Keď sa znevažuje meno, znevažuje sa tým aj nositeľ tohto mena!
3. Deň sviatočný máš svätiť. Tretie prikázanie radí, aby sa človek popri svojich svetských záležitostiach aspoň siedmy deň venoval duchovnému životu. Veď ak bez potravy zomrie telo, ako skončí duch bez potravy duchovnej? Siedmy deň taktiež umožňuje urobiť bilanciu uplynulého týždňa a poučiť sa z toho, lebo staršie udalosti sa ľahko zabúdajú.
4. Máš ctiť otca i matku. Prikázanie nabáda ľudí k úcte stavu otcovstva a materstva. Iba keď otec a matka berú svoje poslanie výchovy s plnou vážnosťou a zodpovednosťou, môže výchova priniesť požehnanie. Vtedy si ich aj deti ctia prirodzene, cítiac veľkosť ich ducha. Žiaľ, mnohí rodičia toto prikázanie porušujú, čím oberajú deti o vnútorné hodnoty, ktoré mali byť pre ne nenahraditeľnou oporou v celom ich živote. Preto im oprávnene ani úcta ich detí nepatrí.
5. Nezabiješ. Toto slovo neznamená iba "nezavraždíš", ale aj "nezabiješ" a "neubiješ". Človek nemá zabíjať alebo podporovať zabíjanie, ale ani ubíjať iných duševne - čo neraz spôsobí ďaleko väčšie škody. Rodičia nemajú ubíjať v deťoch ich prirodzené vlohy iba preto, že sa nezhodujú s ich prianím, ani ich lásku alebo priateľstvá pre svoju malichernú svetskú vypočítavosť. Deti však tiež nemajú zraňovať lásku, s ktorou im rodičia vytvorili vhodné podmienky pre ich vývoj tým, že možnosti, o ktoré rodičov žiadali, nevyužijú.
6. Nenarušíš manželstvo. Čistá láska medzi dvoma ľuďmi má byť pre každého posvätnou. Beda človeku, ktorý zapríčiní narušenie harmónie takéhoto manželstva - či už z nečistej žiadostivosti, ktorá pri nezdravom fantazírovaní zosilnie a prerastie v čin, alebo z rozumovej vypočítavosti rodičov sledujúcich svoje vlastné ciele, či z iných dôvodov. Keď však v manželstve láska nie je a nevládne v ňom žiadna harmónia, nie je čo rozbiť. Toto prikázanie teda tiež určuje, aké má manželstvo byť, aby bolo hodné tohto názvu.
7. Nebudeš kradnúť. K majetku blížneho patrí okrem hmotných vecí aj jeho povesť, verejné uznanie, jeho myšlienky a dôvera, ktorej sa mu dostáva od druhých. Ak si niekto privlastňuje niečo z jeho duševného vlastníctva, alebo ho okráda o dôveru iných rozširovaním informácií o jeho súkromných pomeroch, prekračuje toto prikázanie dokonca závažnejším spôsobom, než je ujma na hmotnom majetku.
8. Nevydáš krivého svedectva proti blížnemu svojmu. Pretože ľuďom chýba jednotný vysoký cieľ ich života, ohováranie sa stalo obľúbeným zvykom ľudí nemajúcich si čo hodnotné povedať. Hmotný útok však možno napraviť ľahšie než útok na dušu, ktorá trpí podkopaním povesti. Prekračovanie tohoto prikázania však spútava ohovárača, nedopriavajúc mu čas na jeho vlastný duchovný vzostup.
9. Nebudeš bažiť po žene blížneho svojho. Toto prikázanie je namierené proti nezdravo prepestovaným telesne-zvieracím pudom. Kto nedokáže udržať svoje myšlienky čisté, tomu pomôže vyhýbanie sa príležitosti: nekupovať, nepozerať, nevyhľadávať - časopisy, filmy a príležitosti povzbudzujúce telesne-zvierací pud, lebo pud sa prebúdza výlučne iba myšlienkami.
10. Nebudeš žiadostivý majetku blížneho svojho a všetkého, čo je jeho. Závisť je zdrojom mnohého zla, nečestnosti a vypočítavosti. Jej plodom je zakázaná žiadostivosť, ktorá sa stala motívom väčšiny ľudských činov vedúcich k zhonu a bezohľadnému zhromažďovaniu na úkor iných, na úkor prírody, na úkor zdravia... najmä však na úkor seba samého, neponechávajúc čas na samotný účel nášho života na Zemi.
Ktoré z nich ste porušili? ;)
Myšlienku sa dá ešte zabudnúť, dá sa za ňu v duchu odprosiť, vždy zostane v tej rovine nevysloveného , dá sa zvrátiť ..aj ked jej neobmedzené účinky nikto nepopiera
ale vyslovené slovo, (to už nehovorím vykonaný čin)
je treba aby druhý odpustil..
1. Nevypravuj všeho, co víš; nevěř všemu, čeho se doslýcháš; nežádej všeho, co vidíš; nečiň všeho, co můžeš, než toliko, co jsi povinen: a budeš OPATRNÝ.
2. Buď SKROMNÝ, ne nestydatý, mlčenlivý, nikoli mluvný! Když kdo mluví, mlč; když tobě co praví, poslouchej; když tobě co poroučí, buď mu po vůli!
3. Ke všem buď VLÍDNÝ, k nikomu úlisný, vystříhej se pochlebovati!
4. Buď dále nadto SPRAVEDLIV! Nežádej ničeho cizího, nic sobě neosobuj!
5. Máš býti také UDATNÝ, ku prácem čilý, zanechej prázdně lenochům!
6. Štěstěna bývá nestálá, přináší rozdílné případy, často smutné. A ty snáší TRPĚLIVÝ člověk, choulostivý vzdychá, pláče a kvílí.
7. Buď i DOBROTIVÝ a milosrdný! Kdo tebe oč žádá, dej mu, máš-li; bídnému pomáhej, můžeš-li!
8. Urazil-li tě kdo, PROMIŇ mu vinu! Ublížil-lis komu, ukoj a ukroť jej! Krásno jest tlumiti zlosť, odpouštěti vinníku a promíjeti odprošujícímu.
9. NEZÁVIDĚJ nikomu, přej všem, vděk se čiň, komukoli můžeš, a zalíbíš se všem dobrým lidem.
10. Mluv vždy PRAVDU, nechtěj lháti!