Ľudská duša -
Co su Zeny ochotne urobit pre vlastne...
Já myslím že kdyby se chovala jeho matka jako zvíře asi by je pohodila někde do popelnice nebo v lese.
Možná že z lidského hlediska pro něj udělala víc než kterákoli tzv vzorná matka. Když zvážíme možnost že se musela možná zříci vlastních tzv pudových potřeb, touhy vlastnit dítě starat se o něj atd..
čo nemám nemôžem dať
priority Prírody a ľudské morálne hodnoty sú často v rozpore
je prirodzené postarať sa v prvom rade o svoj život, v prírode má matka prednosť
odložené a týrané deti sú v prvom rade odrazom spoločnosti, nie je to len o matke, ktorá sa o seba nedokáže postarať, nejak nám nedocvakáva, že Ja nekončí vlastnou kožou.....
V tejto súvislosti sa mi vybavuje dávna spomienka spred takmer dvadsiatich rokov. Sme na ihrisku a moja asi dvojročná dcéra padá z hojdačky. Vtedy ešte býval na ihrisku pod hojdačkami tvrdý betonový podklad. V tej chvíli, ako ju zachytávam, sa mi do ramena zapichuje žihadlom obrovská osa. Mala som na výber. Bud pustím dieťa, odoženiem osu a dieťa zatiaľ padne hlavou na beton (mimochodom, stalo sa ešte mnohokrát, mám dieťa padnuté na hlavu-PUH-). Alebo zachránim dieťa a budem sa ako v spomalenom dokumentárnom filme pozerať, ako mi osa vstrekuje do tela celú dávku jedu, aby som následne mala týždeň rameno navreté ako kulturista, bolesť ani nekomentujem...
Samozrejme, že sa udial scenár číslo dva. Bolo to tak prirodzené, podľa mňa by sa tak zachovala každá alebo takmer každá matka. Bol to pud alebo to bola láska? Podľa mňa v tom bolo oboje... Tigrica alebo medvedica by čo urobila?
Pri materinskom pude to moze byt napr. akekolvek tyranie dietata,ci zrieknutie sa ho / a nemyslim tym zrieknutie sa z financnych ci inych existencnych dovodov, aby bolo jasno/... pri pude vyzivy je to chorobne prejedanie sa , obezita,bulimia ci anorexia, atd....atd...
A laska?...ta velmi uzko suvisi s pudmi, len nateraz nemam cas sa tu k tomuto vyjadrovat:)
To je asi vsetko co som chcela:)
Podobně jako se nedá oddělit šerosvit od světla, když jedno z druhého vychází.
Ano jsme tak naprogramovaní. Otázkou je zda je toto vše.
Co třeba budha. Nebo kristus.
Ti nebyli tak nastavení aby zachovali rod, rozmnožovali se a starali se o svoje potomstvo tak, aby přežilo a přežilo co nejkvalitněji. Dá se celkem s určitostí říci že k plození měli spíše odmítavé stanovisko, přestože děti rádi měli.
A přeci tyto dva lidstvo uznává jako nejvyšší duchovní autority. Celkem paradox.
Pokud je lidským programem jednat podle animálních vzorů, pak pro odlišování lidské rasy od zvířecí není opodstatnění.