Ľudská duša -
Co so stresom?
Skus nejake meditacie, a ked to bude neznesitelne tak sup k odbornikovi
-FLOWER-
Sama jsem to praktikovala v době, kdy jsem zápasila s depresí a stresem. Je to velmi jednoduché a funguje to. Poradil mi to sám psychiatr.-FLOWER-
Tohle znám... zkoušela jsem všechno možné. Meditace, relaxace, různé techniky.
A ano, do určité míry mi to pomohlo. ALE! Z druhé strany jsem zjistila, že se stresuju úplně nepodstatnými věcmi, kterými se druzí vůbec nestresují. Jednou mě to už dožralo a řekla jsem si, že na to kašlu (ehm, použila bych jiné slovo, ale nechci být sprostá)... a řekla jsem si: Stojí ti za to si ničit tělo a psychiku tím, že se budeš nervovat? Odpověď zní: NE! A snažím se tohleto aplikovat i na "velké" věci. Jsou totiž situace, se kterými nic neuděláš anebo jsi už udělala vše co šlo, ale stejně to bylo zdánlivě k ničemu. Nebo například práce. Když ti šéf dá na stůl několik úkolů a všechny jsou "urgentní". Stejně nejsi schopná udělat víc než jeden úkol v jednom čase (pokud jde o psaní něčeho). Naučila jsem se šéfovi říkat kolik to zabere času (a popřípadě co to obnáší, když po mě chce nějké spešl věci) a on se podle toho řídí. Já nejsem ve stresu, on není ve stresu.
To chce praxi a mít vůli a uvědomění, že se vědomě nechceš ničit.
Řeknu ti, že i po tom všem co jsem napsala se stresuju (i nad blbostma), ale už mnohem míň a praxí to je lepší a lepší. Prostě se rozhodni, že si uděláš život jednodušší a příjemnější.
Záleží od povahy. Někomu pomáhá se vybít fyzicky, někomu pomůže meditace a někomu pomůže rozhovor sám se sebou a uvědomění si věcí logickým způsobem.
Už jsi něco z těch možností zkusila?
A čím se vlastně tak stresuješ?
Ten potlačovaný hnev je aj u mna.. Ale stane sa ze ho nestačím potlačiť a vtedy tomu nedokazem zabranit, žeravá gula sa derie na povrch a nepomoze ani ratat do 10 ani nic.. len sa vyzurit :))
Niekde som čitala alebo pocula ze cloveku psychicky aj fyzicky škodia 3 základne veci: Ľútosť, strach a hnev
Zjistila jsem, ale že hněv má těchto 3 nejvyšší vibrací. Lítost uzavírá, sráží k zemi a podle mě je z nich všech nejhorší), strach paralyzuje. Kdežto když se zdravě naštvu, tak mám najednou ňák moc energie a všechno jde hned líp :D-YES-
Čo mi pomohlo? Vyhodiť zo spojenia negatívne emócie prívlastok negatívne. Akurát som písala jednej priateľke niečo podobné súkromnou poštou. Vysvetlím to na tom istom príklade.
Už dva razy som si chcela vziať psa. Dva razy to z rôznych dôvodov nevyšlo, druhý raz to bol smutný dôvod. Položila som si vtedy otázku: "čo keby sa niečo tragické stalo psovi, keby už bol v mojej starostlivosti?" Som vôbec schopná vytvoriť si takýto silný záväzok s vedomím, že človek musí byť pripravený na smútok, ktorý raz príde. Čo by som robila s tými citmi, keby som raz toho psa stratila? Lebo aj s týmto treba rátať...
Smútok, trápenie a stres sú prirodzené, nie sú negatívne, patria k životu a treba sa s tým vyrovnať. Byť vyrovnaný so životom, znamená lepšie prijímať "stresujúce" city. Stresujúce city, sú vlastne nezvládnuté city.
Len si predstav, ako by to bolo, keby to bolo opačne - pes by prežil človeka. Ako by sa trápil a umrel z toho trápenia, lebo by ho neuniesol. Pes nemôže pochovať človeka, ale my máme šancu sa s citmi vyrovnať. Tým že ich prijmeme a pochopíme ako súčasť života. Nebudú nás potom tlačiť ako cudzorodé, možno budeme cítiť smútok, ale nebude ho sprevádzať stres. Proste je to tak, patrí to k životu, že nie všetky city sú príjemné, ale to neznamená, že sú negatívne...
Tie najsilnejšie city som veľa ráz potlačila alebo som sa ich snažila zbaviť - zdalo sa mi to ako najlepšia alternatíva prevencie smútku, trápenia a sklamania, ktoré je všade tam, kde sú city. Iba som potom cítila výčitky, že som sa takto zakryla, že som oddelila to najhlbšie vnútro, cítila som potom stres a paniku, napätie a bolesť, a to je o dosť viac, ako smútok či sklamanie. Cítila som sa ako zbabelec a sráč.
Také úprimné priznanie, keď sa pozrieš na svoje city láskavými očami pochopenia, to ťa niekedy uchráni pred pohromou. Keby som ale napadla na hubu, asi by som na to neprišla. Každý robí to, čo vie. Ak sme v nejakej oblasti nezrelí, dozrievame cez "negatívne" emócie. To čo príde, to nie je len odpoveď, ale aj usmernenie... pozitívne;)
co sa tyka toho zaludka, nebol to ani tlak, ako taky nechutny neklud , ze aj ked som sa chcela hlbsie nadychnut, ako keby to neslo.
ked hovoris ze ti pomaha praca no zamestnas si mozog, tek ked to pride cez vikend chod von medzi ludi niekam nieco nakupit,alebo este zaberaju aj krizovky a vymalovanky.maj sa s pozdravom parvaroma.:):)-WALL-
Minulý rok som písal na zverokruhu o katarznom čistení podvedomých blokov pomocou Oshovej dynamickej meditácie, ktorá na bežný každodenný stres funguje perfektne a trúfne si i na hlbšie uložené bloky.
Dynamička je v Bratislave každú stredu a sobotu od 7.00 v DK Dúbravka,Saratovská ul., bližšie info: 0911 870 029.
Srdečne zdraví Slavo Vodila
blokovaných emócií - hnevu, strachu, agresivity, smútku - každá emócia musí byť dotiahnutá do konca - tam kde sa nitka pretrhla opäť ju nadviazať - uzavretý cyklus...
Riešiť akúkoľvek zablokovanú emóciu rozmýšľaním nikam nevedie...
Osho - indický duchovný učiteľ - vytvoril veľa účinných cvičení, ktoré pracujú s pohybom, hlasom, spevom, tancom, dýchaním - aby pomohol stresovanému mestskému neurotickému človeku súčasnosti - očistiť sa a najsť svoju vlastnú duchovnú cestu.
Srdečne zdraví
Slavo
Pokiaľ si impulzívny človek a veľmi často si pripúšťaš veci, ktoré nemusíš, skús si sadnúť do prázdnej miestnosti a povedať si všetko čo ťa štve a ako by ťa to štvať prestalo a urob niečo pekné pre seba. Mne pomáha dobré jedlo, alebo zmrzlina, alebo keď niekoho poteším. :) Držím palce
Tu mame tiez nieco na sprijemnenie vecera a odburanie stresu: -FLOWER-:)
http://www.youtube.com/watch?v=jv-PBwKKUh8