Láska a vzťahy -
vztahy jsou danné ?
prečo sa pýtaš?
ja osobne si myslím, že pokladať vzťah za osud môže byť nebezpečné, pretože nás to núti k odovzdanosti a bráni nám to použiť vlastnú vôľu...
veci, udalosti a vzťahy nie sú náhodné (ak chápeme pojem náhoda ako udalosť bez súvislostí), všetko čo sa nám deje je následkom, reakciou, odpoveďou, na to ako vnímame a prežívame vlastnú realitu, a seba samých....
tak preto žiaden vzťah nie je žiadna náhoda, ale ani nemenný dopredu daný osud..., to by sme boli len dopredu naprogramované postavy z nejakej divnej počítačovej hry, a to teda podľa mňa nie sme...
ale ak reinkarnacia v klasickom ponimani neexistuje, tak asi sotva su ti partneri napred urceny, aj ked pri urcitych vzajomnych konstelaciach mozes pocitovat, ze tvoj partner je "osudovy".
Z tohoto důvodu je prospěšné vědět o sobě co nejvíc .. tedy jestli nějaký odpor k partnerovi nevychází z odporu k sama sobě nebo zdali je to signál k rozchodu - co jsme si předat měli, jsme si předali. Každý z nás je jedinečný, proto ani neexistuje návod na to, jak vypadá osudový, duchovní či karmický vztah. Dobrý návod je možná nechat vše plynout a uvidíme, co z toho vzejde, nezatěžovat sebe ani druhého sliby nebo závaznostmi a dávat najevo, co cítíme. Riziko je tu vždy, ale odvážnému štěstí přeje - i neúspěch přináší zkušenost a o to v životě jde -FLOWER-
P.S. Uznávám, že jinak se o tom píše ve 20ti a jinak v 50ti letech .. to se mi to teď mluví :D
Jdi do toho, držím ti palce, uvidíš sám, co ti tvůj odvážný krok přinese -THUMBSUP--FLOWER--BYE-
Niektore sa mozu tahat aj pocas mnohych zivotov a ine su ohranicene iba kratkym obdobim jedneho zivota.
Stretáme neustále ľudi, ktori su nam blizki, alebo vzdialeni rôznym spôsobom a sú aj takí, pri ktorých je úplne zrejmé, že prvé stretnutie v tomto živote, nie je v skutočnosti vôbec prvé. Stáva sa. :)
A mám silný ciťák, že to stretnutie pod lampou nebola len náhoda.
Mala vlnité vlasy a zelené pančušky-PUH- a srdce ako mlyn. Moje vody (duša a city) premyli tie jej kolesá tak, že dnes už neviem, čo je moje a čo jej. Ona je moje druhé ja a vlastne ešte viac, človek, ktorý mi vliezol pod kožu i prehovoril do duše.
Ja som potrebovala ju a ona mňa. Ešte aj priateľa si našla takého umelecky šmrncnutého, podobného mne, takže s bláznami má čo dočinenia. Vo svojej profesii ich rada pozoruje, v živote rada nasleduje.
To znamená, že medzi cvokmi a cvokármi nie je veľký rozdiel. Pre niečo sme sa mali stretnúť, možno aby sme sa pochopili. Ďakujem Bohu za ňu.
Takže dle mého skromného názoru je hloupost vymlouvat se na osud. Vše co nás bolí, co se nám nedaří ukazuje jen na to, že neposloucháme své vyšší Já a vydali se do slepé uličky...