Pýcha - drak najmocnejší, prvá prekážka pred cestou

Pre toto mám rada Chalila Dzibrana.
Pre tu laskavu mudrost. -HEART-:)

áno, s dôrazom na láskavú-FLOWER-

k tejto teme ma este zaujalo to, ze ako funguje napr. taka polarizacia skutocnosti vo videni kazdeho z nas...ak existuje jedna jedina Skutocnost, tak tato polarizacia nam brani vidiet ju, zjednodusene povedane, vnimanie dobra a zla nam brani skutocne vidiet...keby tychto nebolo, tak by neboli ani obete, nebolo by ani vitazov...je to v suvislosti vsetko na predbiehajuce tu diskusie...toto videnie dobra a zla, spravnosti a nespravnosti, farieb, sa viaze iba na nas samotnych a ak sa vari z toho clovek vyslobodi...tak by mal vidiet skutocnu skutocnost...dokazeme sa oslobodit od prifarbovania si skutocnosti podla svojich kriterii?:)

ebana, to nebola otazka pre teba, ale vseobecne do plena a otazka aj pre mna:)

čiže bola ja pre mňa. nie?

Iba malá podotázka...Ty vidíš v tejto téme obete a víťazov?

nie, nevidim....

myslela som to skor vseobecne...napr. ked sa nieco vnima ako dobre alebo zle a pride to do konfrontacie so svojim pravym opakom, tak ten co rozlisoval, ze toto je dobre a uvidi to zle, tak zacne podporovat to, co je v jeho predstavach dobre...a pritom to vobec nemusi byt objektivne...tak som to myslela, niekedy ludske vnimanie, nemusi byt spravne, lebo podlieha tomuto emocnemu zafarbeniu

a ty ich vidíš, zdenka? -PUH-

Nevnímam diskusiu ako boj....

ja tiež nie. vnímam ju ako cestu. k svojmu srdcu a nemám problém s tým, že niekto má iný názor, iba ten jeho názor rada použijem na nájdenie polohy svojho srdca...-PUH-

Ahoj všetci....veľmi som sa potešil Vandinmu prispevku z "20.2.2011 22:04". Jej narážka na "polarizáciu" je v skutočnosti to, čo tieto diskusie potrebovali k dalšiemu kroku. Vidím, že sa podarilo zahliadnuť prekážku. Odpoved a uvedomenie si Vandinej otázky "ako funguje???" totiž prinesie pohľad zvrchu na našu predchádzajúcu diskusiu "EGO", kde som na začiatku odmietol, na prvý pohľad, jasnu Doktorovu definíciu Ega; ďalej nam umožní pochopiť, prečo vyvstane Pýcha ako prekážka a nakoniec umožní uspešne odhaliť to, čo sa skrýva za slzami (rozdiel slz nešťastia a šťastia, plus nad nimi zdroj "slz bez podmienky).

Kde začať....hmm..za Poznanie "dobra a zla" sme boli vyhnaní z Raja, je napísané. Človek padol. V prvom rade, "čo" začalo rozlišovať čo je dobré a čo zlé?.....to však len na uvod, može to znieť nejasne, ked človek nepozná suvislosti.

Odpoved sa podľa mna často skrýva v uvedomení si podstaty bežných súvislostí, ktoré si viac menej nevšímame. Množstvo suvislostí berieme ako fakt, nehľadáme za nimi zmysel....

Teda. Moja otázka, ktorá snad trocha načrtne: V čom sa líšime od zvierat? Je tu jeden podstatný rozdiel. Človek si uvedomuje, že si uvedomuje. Človek je schopný zamerať pozornosť na to, že si uvedomuje vlastné uvedomovanie si seba. Je to ako dívať sa na seba do zrkadla a VEDIEŤ, že vidí seba. Je to veľmi dôležité. Zrazu si môžte o tom obraze pomyslieť, že je zlý, alebo dobry. V každom prípade však existuje pozorovateľ a pozorované v jednej osobe.

hmmm...dáva vam to zmysel? ČO dosadíme za svoj obraz na Zemi? Je skutočný? Pričom vieme, že je potrebný, inak nie sme schopný života v realite...Ked to čo si o nom myslíme zaleží od pozorovateľa? Čo dosadíme za pozorovateľa?

Čo ked je tu ešte niečo iné, čo okrem nás vie dokonale zhodnotiť, čo je dobre a čo zlé???

Ak si obraz uzurpuje právo byť "oslávený" v očiach Pozorovateľa a širokej verejnosti, Pozorovateľ odvráti tvár a zrodí sa Pýcha. Pozorovateľ padá do tmy a mlčí....

a preco podla teba odvrati tvar?co je vlastne na tom prave byt oslaveny az tak pohorsujuce ze radsej odvrati tvar?nebolo by lepsie oslavovat ako cusat niekde v tme?

no netuším, či sa trafím, ale myslím si, že je to moje srdce. vždy keď od niekoho odvraciam tvár, ma to mrzí, ako keby srdce tušilo, že je aj lepšia možnosť... ako vrátiť útočníkovi to, čo on vyslal mne. ale tým si len ďalej pinpongujeme nesúhlas a pritom by stačilo otvoriť srdcia na obidvoch stranách a pochopiť sa.
len to by tú pinpongovú loptičku musel najprv niekto z tých dvoch zastaviť...:D
to by ale nemohol ten niekto mať VELKE EGO a báť sa, že mu tá pinpongová loptička treskne rovno do čela. musel by sa zbaviť strachu. a čím? žeby jednoducho len dôveroval bohu?
asi trepem nezmysly, hovorím štyrmi jazykmi, ale reči symbolov nemtudom...
tak mi to niekto pretlmočte, lebo lavondyss tak určite neurobí ( ups, už zase odvraciam tvár...)-BIGEYE-

ano, aj mne to tak pripada, ak sa vyjadrime o niekom v negativnom svetle ako by sme prevadzali ciernejsiu magiu...zacarujeme moznost vybudovat si most k tomu cloveku..rozmyslala som ako sa da pycha ineho cloveka porazit a stale nad tym rozmyslam, teda ak chceme, aby nam blizka osoba neodvracala tvar... prvou podmienkou je, aby sme si ju uvedomili sami v sebe a nenarazali na nu v inych...napadli ma tri rozpravky Pysna princezna, Kral drozdia brada a Noc na Karlstejne....tie prve dve, tam je nekonecne smutna princezna prevychovana v zmysle, ze pozornost od seba samej odputa bud ku kvetine, ktora jej uvedne, lebo sa o nu nestarala alebo si vybuduje vztah k obycajnemu zobrakovi a to predtym odmietla samotneho krala a v tej tretej si samotny kral uvedomi, ze bez svojej kralovnej je vsetko marnost v zmysle: Lasko ma stunu, svoji pychu ja jen hral, kvuli vam se vzdavam trunu, klenotu i katedral...nadhera
stretla som sa s myslienkou, kedy pozorovatel pozoruje pozorovatela, to by teda mohol byt ten, co skuma toho, ktory si nieco mysli o nasom obraze v zrkadle a preco si to mysli:)
tema pycha uz praska vo svikoch od svojej vlastnej dolezitosti, neviem ci nejakej inej bolo danej tolko pozornosti:-LOL-

jaaj a podstatne na tych rozpravkach je to, ze sa neodvracia tvar od tych co su pysni, ale sa ich podari pekne odcarovat nie naopak ponechat ich napospas svojej pysnote:)

opravujem nekonecne pysna princezna je prevychovavana-LOL-

Ľudkovia, založte už niekto novú diskusiu, sem sa už bojím písať, toto je 158 príspevok.
Keď nám niekto povie, že praskneme od pýchy, bude to tak.
Ja neviem, dokedy sa dá písať do jednej témy?
Neviem, či má Rasťo tú kapacitu nejako obmedzenú, lebo ak áno...
Prásk :D

Oslávením stúpame. Ego si slávu ponecháva, berie ju ako vysledok svojej skusenosti, čaka honor. Zvyká si na to potešenie a časom začne využívať každu príležitosť a každu ľudsku bytosť naokolo, aby k tomuto potešeniu prišlo.

To, čo je v Strede však vie, pretože chova v sebe iskru večnosti, že všetko je Jeho darom. Preto neslávime seba, iba v pokore prijímame a snažime sa aby potešenie zahrnalo všetkych naokolo.

Tak je možne prekročiť prvú prekážku...