Prostitútky prísnym okom astrológa

Gurti, ak som sa vas dotkla, tiez sa ospravedlnujem...obraciam list :)

a to si uz preco vykate? ved este nie sme take krabice, ci nie? zena cim starsia, tym krajsia, ako vino-FLOWER-

no kukám že som tému založil za správnych konštelácií -SHINY-

chcel by som povedať, že existuje vyvažujúci princíp, ktorý sa zaujímavo prejavuje aj medzi ženami a mužmi. žiadne pohlavie nie je viac alebo menej a aj ich "necudné" prejavy sú vyvážené. treba si uvedomiť iba to, že muži sa od žien trošku líšia, ale "horizontálne, nie vertikálne". nejde tu teda o súdenie z hľadiska hierarchie.

Hovoríme o "necudných" dievčatách, ale nie je to iba náhodou vyvažovanie chlapskej neskrotnej nadržanosti? Nie je náhodou promiskuitných chlapov viac ako žien? Ja myslím, že áno. A neuráža ma to. Myslím, že rozumiem chlapským pohnútkam a svoju SKUTOČNÚ hodnotu máme vo vlastných rukách.

Medzi mužmi a ženami existuje určitá skrytá forma boja o moc. A tento boj o moc je neporovnateľne horší ako promiskuita a "necudnosť". Moc má na starosti Pluto. Pluto ako vieme súvisí s mnohými vecami a medzi inými aj s orgazmom a peniazmi druhých. Muži aj ženy používajú svoju formu moci ako protizbraň, ale nikto nie je svätejší než ten druhý. Chlapi vládnu svetu financií a ženy sexuality. Ako jangový princíp Slnka, muži sú tí ktorých vidieť, ich postavenie v spoločnosti, finančná moc, ale to čo nie je vidieť je vyvažujúca jinová časť a to sú ich nižšie potreby, ktoré zase na oplátku majú moc nad nimi :) . To využívajú ženy aby "prežili". Ony zase majú väčšiu moc nad potrebami, za ktoré chlapi sú ochotní obetovať majetok. Ženy vo svojej dharme matky sú natoľko vyťažené výchovou a starostlivosťou o deti, že dostať pod kontrolu materiálne zabezpečenie jednoducho nemajú šancu (čas a energiu). Preto majú asi ženy sexuálne potreby pod väčšou kontrolou, pretože za jedným sexíkom ich môže čakať vynosenie, porodenie, odkojenie, vychovanie ...a ...uživenie dieťaťa. Preto asi žena musí v tomto ohľade "viac používať rozum" ako chlapi. Ak ide o chlapa, žena viac pozerá do budúcnosti a na stabilitu. S tým nevyhnutne súvisia peniaze, ktoré musí zabezpečiť chlap. To je jeho dharma. Samozrejme ide o to, aby mala rodina z čoho žiť, nie aby si panička váľala šunky celé leto na 30 miliónovej jachte. Tomu sa už oprávnene hovorí Kurva. Všetko musí byť v harmónii na zlatej strednej ceste k dosiahnutiu duchovnej realizácie

"Muži aj ženy používajú svoju formu moci ako protizbraň, ale nikto nie je svätejší než ten druhý. Chlapi vládnu svetu financií a ženy sexuality. Ako jangový princíp Slnka, muži sú tí ktorých vidieť, ich postavenie v spoločnosti, finančná moc, ale to čo nie je vidieť je vyvažujúca jinová časť a to sú ich nižšie potreby, ktoré zase na oplátku majú moc nad nimi . To využívajú ženy aby "prežili". Ony zase majú väčšiu moc nad potrebami, za ktoré chlapi sú ochotní obetovať majetok. Ženy vo svojej dharme matky sú natoľko vyťažené výchovou a starostlivosťou o deti, že dostať pod kontrolu materiálne zabezpečenie jednoducho nemajú šancu (čas a energiu)."


Ohľadom tohto musím vyjadriť svoje výhrady, aby som náhodou neexplodovala od zlosti.
Keby tento mechanizmus náhľadu cez šablónu platil, tak by univerzálny zákon - dharma - vôbec nebol univerzálny, ale iba lokálny a ešte aj to len v určitom čase a pre tých, ktorí tomu veria. V niektorých raných kultúrachch to vlastne bolo celkom opačne. Žena bola centrom rodinného života, lebo sa starala o deti a poskytovala im emocionálne bezpečie, ako aj materiálne istoty, kým muž bojoval. Za ženu a deti neniesol žiadnu zodpovednosť a keby umrel, umrel by.
To práve archetyp mužskej nezodpovednosti sa vezie až do dnešnej doby. Preto sa zo psychologického hľadiska muži rodia vlastne primárne nezodpovední a ak ich zodpovednosti nenaučí manželka, matka alebo sestra, tak sa vyhovárajú na vnútorné jin, lebo si svoju sklon k nezodpovednosti nevedia nijako inak vysvetliť.

A ešte ukážka, čo takéto diferenciačné chápanie spôsobuje:
Čítala som pred pár rokmi knihu, ktorá podsúvala práve toto chápanie mužského/ženského princípu. Tvrdenia tej knihy som použila v eseji, ktorú som písala na Ovídiovo dielo Umenie milovať, pravda, vtedy som sa týmito myšlienkami nakazila a vieš čo z toho vzniklo? Práve ten boj, ktorým som sa snažila poukázať na vnútornú slabosť opačného pohlavia, nakoľko sa ma spomínaná kniha dotkla tým, že dosti podceňuje ženy.
A toto bola moje reakcia, ktorou som útočila na autorovo "jin": Pousmiať sa musím nad tým, že svojim dielom sa Ovídius ako chlap sám vrhol do jamy levovej. Teraz budem stáť asi proti sebe, ale Umenie milovať je vlastne fantastickým priateľom žien. Dáva nám príležitosť poputovať si v mužskom myslení, mužských taktikách a praktikách i možnosť brániť sa. Konkrétne rady sú síce pre súčasného človeka bezpredmetné, avšak v rámci komplexnosti ilustrujú rytmus, v ktorom osciluje chlapská myseľ. Chvályhodnou vlastnosťou muža je podľa Ovídiovej knihy diskrétnosť. Nechváliť sa, udržať na zámku svoje zálety, prípadne vyrukovať s pravdou von, ak sa jedná o typ ženy, ktorá nemá rada stereotyp. Takto v nej evokovať závislosť a opätovný cit. Takmer všetko, čo Ovídius napísal, vcelku poprel, a tak vlastne porušil to, čo uznával. Jeho diskrétnosť totálne stroskotala, hoci si ju s toľkou hrdosťou veľkoryso pripisoval. Z uvedeného totiž jasne vyplýva, že ho "svrbeli ústa" a prostredníctvom svojej knihy pustil zamknuté myšlienky na "špacír". Staré známe slová, že samochvála smrdí, som mu musela nechtiac pripísať na účet. Ktovie, možno bol naozaj presvedčený, že ženy sú také naivné a nepochopia jeho "dômyselné" rady, ktoré majú mužovi zabezpečiť úspech a moc.
Zvečnil pre nás mužské klamstvo, ľahkomyselnosť a pýchu, čo považujem za neoceniteľné. Mužské vonkajšie jang bude asi naozaj kompenzáciou nendostatku ducha.
Kniha Umenie milovať je najlepším svedectvom o mužskej nedostatočnosti, zníženej schopnosti prichádzať na veci sám. Ešte aj v hľadaní lásky muži potrebujú pomoc, kým žena si svoj "erb" musí chrániť vždy sama. Veľmi dobre vie, čo potrebuje k spokojnosti. A nateraz platí, že nemusí ukájať potreby muža, aby sa i jej dostal útržok jeho šťastia. Vlasy môže nosiť ako sa jej páči a keby chodila špinavá, neučesaná a bosá, stratila by možno mužskú priazeň, ale nie svoju identitu a prirodzenosť. Za uvedomenie, že sa neoplatí pretvárať sa kvôli mamľasovi, čo si nedovidí ani na špičku vlastného nosa, Ovídiovi ďakujem.

Pre ženy: Pre tie, ktoré naozaj veria, že nie sú schopné zabezpečiť si existenčné potreby samy a pritom mať aj kontrolu nad svojim intímnym životom, odporúčam vrele túto knihu, ktorá aspoň odhaľuje mužskú dharmu vo svojej nahote.

Inak je podľa mňa mužská a ženská polarita falošným rodovým stereotypom, ktorého výsledkom je dukkha (keď už hovoríme týmto jazykom).

Ha, toto je prvy krat Ludka, co s tebou nesuhlasim. :)
Podla mna je prave tato polarita v kladnom zmysle zakladom dobreho fungovania celku.
Ja som pred par rokmi po svojich negativnych skusenostiach so zenskym myslenim dospela k nazoru, ze muzi su mi milsi. A nie len sexualne. :D
Ale bola to chyba predovsetkym vo mne.
Muzi su dokonali a zeny tiez. Poniektori. A podla mna maju svoje specificke ulohy. Ano, v historii boli velmi vyznamne kultury, kde panoval matriarchat, ale nie preto, ze zeny prevzali muzsku ulohu a naopak, alebo sa zrovnopravnili s muzmi. Ale preto, lebo sa v tom spolocenstve cenilo viac prave to zenske.
Rovnocennost v rozdieloch, nie rodova rovnost je podla mna riesenie.

no nie som si uplne isty, ci to Jozko myslel tak ciernobielo...skor chcel vyjadrit polaritu muza/zeny symbolicky cez princip Pluta, co sa mu podla mna podarilo.
druha vec je, ze ako to plati v sucastnej dobe, hlavne ked zacinajucim vekom Byka (byk je zenske znamenie ovladane Venusou) sa do popredia dostavaju prave zeny a casto sa uloha v spolocnosti medzi muzom a zenou meni (napr. otec na mateskej a zena v praci).

No chvalabohu, ze svet nefunguje iba cez Pluto a princip moci.
Ale su iste spolocenske skupiny, kde Jozefov obraz naozaj odzrkadluje realitu vo svojej okresanej, zuzenej forme. -SAD-

vy ženy máte stále s niečim problém. je logické, že ženy môžu byť živiteľky svojej rodiny, ale vôbec ma nenapadlo, že to čo napíšem ťa tak vytočí. nemyslel som to tak, že by ženy noboli schopné živiť rodinu, alebo že by to nemali robiť. Neviem ako by si vnímala chlapa, ktorý by vôbec nezohľadňoval energiu a čas, ktorý treba venovať deťom ich prvé roky. keby prišiel z práce a pýtal by sa ťa že čo si celý deň robila, lebo on zarábal peniaze a teraz si prišiel oddýchnuť. a to hovorím o realite. on by začal oddychovať, zmenil by činnosť a ty by si pokračovala v tom čo začalo ráno až kým by si unavená neuspala nervózne dieťa. ja som zrovnoprávňoval mužov a ženy a nesnažil sa im nakladať viac ako toho nevyhnutne majú. neznamená že ak chlap zarába peniaze, že on je ten dôležitý, alebo cennejší. aj toho úspešného chlapa musel niekto vychovať.

Tušila som, že so mnou tentoraz nebudeš súhlasiť, príčinou bude asi odlišná životná skúsenosť-SADLEY-
Poznala som v živote neskutočne veľa nešťastných žien, ktoré sa nechali mlátiť a psychicky týrať, pretože im bolo vštepené, že sa samy o seba nedokážu postarať, že nedokážu zabezpečiť svoje deti.
Na Vianoce k nám do nemocnice priniesli ženu, ktorá mala subdurálne krvácanie, pretože ju zmlátil muž. Z tohto dôvodu mala fatické poruchy a ja ešte doteraz nesiem v sebe obrovskú úzkosť a strach, aby sa k nemu nikdy nevrátila. A to ma bolelo o to viac, že mi niečím pripomínala moju maminku - možno tými dobrými očami. Keď som ju videla s tými monoklami a modrinami po celom tele, mala som chuť toho chlapa zavesiť za vtáka a odťať mu obe ruky.
Mne sa z reťazca nešťastných podarilo vykĺznuť práve preto, lebo som túto polaritu v tomto čase nevnímala a vlastne nič som o nej nevedela. Zato však som na vlastnej koži spoznala, ako chutí "šťastie" lastovičky v zlatej klietke. Mužská sila a slnečná moc sa teda u otca môjho syna veľmi neprejavila. To ja som musela pozbierať všetku silu, aby som zvládala prácu, starostlivosť o dieťa a urobila som si ešte aj školu, aby som mala aj iné možnosti realizácie i pre prípad, že nebudem môcť pracovať na smeny v období puberty môjho syna.
Manipulatívne snahy viacerých náboženstiev ako napr. ortodoxný judaizmus nepovoľuje ženám do dnešného dňa čítať kázeň (iba reformný) a ženy po mnohé roky vďaka tomuto učeniu potláčali vlastnú silu a schopnosti.
Verím preto, že ženská sila je duchovná a dokáže sa pretransformovať do sily fyzickej, a tak usúvsťažňovať jednotlivé časti života do jednej roviny. Toto je pre mňa životný úspech a životné umenie, vonkajšia a vnútorná moc - ich spojenie.

"Neviem ako by si vnímala chlapa, ktorý by vôbec nezohľadňoval energiu a čas, ktorý treba venovať deťom ich prvé roky. keby prišiel z práce a pýtal by sa ťa že čo si celý deň robila, lebo on zarábal peniaze a teraz si prišiel oddýchnuť. a to hovorím o realite. on by začal oddychovať, zmenil by činnosť a ty by si pokračovala v tom čo začalo ráno až kým by si unavená neuspala nervózne dieťa."

Toto som prežívala dva roky Jožko, tretí rok som začala pracovať a naivne som si myslela, že sa tým aj starostlivosť o dieťa podeli. Lenže keď som prišla z nočnej, musela som variť, strať sa o syna, aby veľactený pán nevstal nervózny a agresívny, pretože stúpi na nejakú smeť a budem hneď ku.. a pi.. A keď náhodou odskočil na poštu a cestou na pivo, hneď po príchode mi povedal: "Čo by si ty bezo mňa robila."
Takže teraz to už viem: Keď sme sa rozišli, on sa z tohto zrútil, prišiel o robotu, narobil si dlhy a neplatil rok ani výživné.
Odpoveď teda znie: Robila by som všetko, tak, ako doteraz.
A inak, uvedený pánko mi raz vykričal, že materská dovolenka sa volá dovolenka, pretože dovolenkou aj je. Deň - noc v pohotovosti, starostlivosť o členov domácnosti bez oddychu (ak dieťa ešte nespáva), tak to by si tento typ muža nemohol dovoliť, pretože by nebol na výslní alebo by stratil vlastnú pohodu:)

Mňa to, Jožko, zas až tak nevytočilo, resp. z tvojej pozície určite nie, lebo patríš medzi tú solídnejšiu časť mužskej populácie, ktorá sa zodpovednosti naučila a prijala ju. Ale je ešte druhá časť mužskej populácie a možno oveľa väčšia, pre ktorú je prvoradý iba úspech, moc, pohodlnosť atď...A táto časť dosť podivne využíva onú polarizáciu, a preto vetu "toto máš robiť ty, lebo si žena" neznášam zo srdca najviac.

Moja skúsenosť z prvej rodiny nebola práve najlepšia. Ale vďaka mame som pochopila niečo, čo by som bez tejto skúsenosti asi nepochopila nikdy.
Otec bol alkoholik, hoci nebol doslova agresívny, stres to bol poriadny a ja som vo svojom mladom veku dosť hučala do mamy, aby sa s ním rozviedla, aby ho nechala, nech sa skúsi postaviť na vlastné nohy a uvedomí si realitu.
Nechápala som mamine slová:"Čo Boh spojil, človek nech nerozdelí a v dobrom i v zlom."
Poburovalo ma to.
Potom mal otec ťažký úraz, samozrejme kvôli alkoholu. Bol v kóme niekoľko týždňov. Lekári tvrdili, že to neprežije, keď prežil, že bude ochrnutý. Nič z toho sa nestalo. Jediná vec, ktorá sa stala naozaj bola jeho zásadná zmena povahy.
Predtým mrzút, stále kritizujúci všetko a všetkých sa stal milým a priateľským človekom a keď sa uzdravil, už mamka nechodila do kostola sama. Otec, dovtedy neveriaci človek ju začal sprevádzať aj na ceste viery.
Nikdy nehovoril, čo sa stalo, prečo tá zmena.
Ešte dlho sa boril s alkoholizmom, ale môžem povedať, že stále s väčším a väčším úspechom. Ku koncu života už pil len príležitostne, vedel to ovládnuť.
Potom sa zopakovalo to, čo pred rokmi a opäť utrpel úraz, tentoraz na zľadovateľlom chodníku, nie kvôli alkoholu. Po piatich mesiacoch v kóme umrel, ale mama bola do posledných chvíľ stále pri ňom.
Ja verím a mala som to pred očami, že niekedy láska a obetavosť dokážu neuveriteľné veci.
A keď sa tu už pretriasala aj reinkarnácia, tak práve takéto veci v celostnom pohľade na život, neohraničenom jedinou existenciou na tejto zemi,majú zmysel.

To je veľmi pekný životný príbeh, lenže tiež poznám aj iné životné príbehy, ale menej šťastné.
Ja som na šťatie nikomu nič nesľubovala - možno keby ma s uvedeným mužom viazal manželský zväzok, bolo by ťažšie z tohto vzťahu vykĺznuť. Dnes veľa vzťahov padá na hlúpostiach a čosi vydržať v živote naozaj treba, aby sa človek zocelil. Ale aj vôla je dobrá len do takej miery, aby sa nestratila viera v lásku a chuť žiť život, ktorý je pre nás možným vykúpením. Či už z mnohopočetného kolobehu, alebo z večného zatratenia - nezapieram ani jednu z možností, ale nedovolím si niektorú z nich ani uprednostňovať. Tento život je životom tu, takže sa snažím hľadať svoje miesto a akceptujem všetky prejavy ľudskej transcendencie, pokiaľ majú význam v oblasti medziľudských vzťahov a pokiaľ viac pomáhajú, ako škodia. No ak majú na človeka zhubný vplyv, potom sa treba spytovať, či dogmatické chápanie náboženstvom formulovanej vety, sprostredkovanej človekom, má fakt posvätný význam.

"Čo Boh spojil, človek nech nerozdelí a v dobrom i v zlom."

Táto veta sa dá všelijako chápať a aj keď chápem, čo si tým chcela povedať, ponímam ju trochu inak.
Ježiš "šokoval, keď nazval Boha "abba", pomenovaním, ktoré naznačuje najbližší možný vzťah." (Keene, 2003) Chápem tento vzťah ako medziľudské prepojenie v oblasti vyšších hodnôt. Prepojenie, ktoré Ježiš použil na to, aby nám svojim životom ukázal moc lásky.
Kňaz je tiež iba človek a Boh spája jedine a predovšetkým láskou, ktorá sa spája so záujmom, starostlivosťou a porozumením. Tam, kde nie je porozumenie, kde chýba odpustenie, kde nie je nádej, tam môže byť obrúčka a papier, ale Boh je veľmi ďaleko. Neviem, prečo nás Boh vedie cestami, ktorými nás vedie, nevie to asi nik. Ale všetko, čo má pozitívnu odozvu v našom srdci, čo človeka mení vo vzťahu k iným, to je pre mňa Božia cesta. Niekedy, žiaľ, aj rozvod.
Inak snahy o upevnenie manželskej, resp. rodinnej morálky majú hlbšie korene, smerujú až do obdobia pred Kristom, známe sú napr. snahy cisára Augusta o upevnenie rodinnej morálky a nepochybujem o tom, že majú pre ľudí svoj význam, hlavne pri zvládaní pudov a rozvíjaní sa po duchovnej stránke.

No, tu pesnicku o skrytej moci "kto z koho" doverne poznam, snad sme sa z nej aj nieco naucili/poucili. A ked rodina nema z coho zit (dajme tomu sa "upisala diablovi" - banke v casoch pozitivne tranzitujich? :) a to aj napriek praci manzelky, v ktorej dostane almuznu? Kto je "vinny"? Tranzity, direkcie fackaju jedna radost :)

hnacou silo sveta je primitivizmus, peniaze a bankári - chlapi. Je zaujímavé, že čím ekonomicky vyspelejšie štáty, tým väčšia rozvodovosť. Dokonca nemusí to byť ani vyspelá krajina. Tam kde vládne racionálna filozofia materializmu, ega, vlastníctva a moci, tam sa im akosi nedarí v láske. Neviem prečo. Veď všetci vyzerajú byť takí múdri. Najvyššie hodnoty aké uctievajú komerčné televízie a ktorými aj učia našu populáciu je fyzická krása, spoločenské postavenie (moc), luxus, sexappeal a bohaté sexuálne skúsenosti. Kto to nemá je hodnotový chudáčik. Ale prečo sa ešte aj takíto ľudia rozvádzajú keď majú toľko dobra pokope to vôbec nechápem.

+ aténa:

jedna vec sú dharma, princípy, zákony a pravidlá a druhá vec je harmónia-láska a z toho vyplývajúce aj zdravie. Naša spoločnosť.. všetci vieme prekvitá dobrým zdravím. Nech bol akýkoľvek politický režim, vždy to krachlo. Ale na vine nikdy nebol režim, a často krát ani zákony. Na systéme nezáleží. Záleží na ľuďoch. Racionálne uvažovanie ľudí s filozofiou centralizovanou na vlastníctvo a seba sú schopní sabotovať a zneužiť každý systém a zákony. Či používaš Windows, alebo Linux je úplne jedno, kým racionálne uvažujúci developeri nevyvinú tisícky vírusov na jeden zo systémov.

Spoločnosť ako celok funguje ako jeden organizmus. V organizme naše orgány pracujú tak, že každý jeden orgán je v určitom vzťahu na všetky ostatné. Základných 5 orgánov je na seba naviazaných cyklicky (jeden podporuje druhý) a potom do 5-cípej hviezdy sa navzájom kontrolujú (jeden drží pod kontrolou silu toho druhého, aby nezačal dominovať). Jeden bez druhého by neprežili. Ak by sa obličky rozhodli, že si budú všetku energiu a živiny nechávať len pre seba a potom by začal každý orgán myslieť len na seba, tak organizmus by za chvíľu chcípol. Ak je napríklad aj jedna oblička vyrezaná, druhá preberie prácu aj za tú. Ak je vyrezaný žlčník, deje sa to isté s iným orgánom, ktorý je schopný ho nahradiť, takže organizmus dokáže žiť aj s určitým deficitom, dokáže sa o seba postarať ak mu chýba nejaký orgán, ale už to nie je ono. Aj rodina je najlepšie keď je kompletná, pretože dieťa má obidvoch rodičov a to je základ jeho/jej duševného vývinu. Matka môže nahrádzať otca, ale je to niečo ako dobre fungujúca protéza otca. Ak je teda láska, systém môže spoľahlivo fungovať, jednotlivé zložky spoločnosti sa vzájomne podporujú a všetky orgány žijú v kľude a zdraví

"Ak je teda láska, systém môže spoľahlivo fungovať, jednotlivé zložky spoločnosti sa vzájomne podporujú a všetky orgány žijú v kľude a zdraví"

To si napísal pekne, Jožko, a takto tomu aj verím:) Prepáč, ak som moc vyletela, ale práve na to som myslela, že ak je v človeku láska, dokáže mužský a ženský princíp vyladiť v sebe samom. Lebo vo veľkej časti ľudskej histórie sa začal ženský princíp chápať zúžene a oddeľovať možnosti mužov a žien, ktoré sú podľa mňa rovnaké, ak sa človek orientuje v smere lásky. Samozrejme, že verím tomu, že muž a žena sa dopĺňajú, ale skôr v zmysle porozumenia a starostlivosti, čiže lásky, nie ako princípy. Tie podľa mňa každý musí vyrovnávať v sebe.
V tomto smere sa mi veľmi páčil aj tento príspevok AstroNella:

"Ľudia, ktorí rozdeľujú svet na dobrý a zlý, ľudí na pravých a nepravých, svätcov a hriešnikov atď., nemajú s Bohom nič spoločné, pretože Boh spája a nie rozdeľuje, akékoľvek rozdelenie je ilúziou iba celok, ktorý je za ňou je skutočný...
Hovoria o stratenom čase a ilúziách a pritom nechápu, že čas je tá najväčšia ilúzia, nechápu, že všetko rozdelené na dve polarity je Matrixom, pretože v skutočnosti je "zlo" súčasťou "dobra", minulosť je súčasťou budúcnosti, muž je súčasťou ženy a keďže sme na Zverokruhu, tak Baran je súčasťou Váh, Rak je súčasťou Kozorožca atď..."

Inak vidíš, takto sa asi prejavuje subjektívne myslenie, keďže mám Merkúr v znamení Raka. V jednom z linkov o domoch a znameniach, ktoré tu dal Dr. Faustroll sa píše, že postavenie Merkúra nie je veľmi vhodné pre vodné znamenia, pretože je potom značne subjektívne.
Včera som nemala dobrý deň proste, a tak som nedobre pochopila aj tvoj príspevok. (môj synak vymenil nový mobil, ktorý bol v záruke, za starý, takže mužské myslenie ma stále dokáže prekvapiť...v tomto prípade, keby nebolo lásky k dieťaťu, asi by som sa o to už ani nesnažila)
Ale aspoň objektívnejšie vidím svoj Merkúr:)

Fúha, ja mám Merkúr v Rybách. Preto všetko vnímam ako celok, ale občas pekne domotaný. :)

Ako myslíš, že pekne dominantný? Oproti čomu?
No mne sa zdá, že ty máš, Zuzka, veľmi vyrovnanú a pokojnú myseľ. No možno máš Merkúr dobre aspektovaný:) A v ktorom dome ho máš, ak smiem byť zvedavá?

Mám ho pekne domotaný, občas. :)
Ale vraj aj dominantný, lebo je blízko ascendentu v 1.dome.

ja mám tiež Merkúr v Rakovi a nejaké 3° od tvojho a Lunu v 3.dome, čo je podobný princíp. niekedy možno ešte mám, ale v minulosti som mal viac problém s objektivitou, pretože myslenie bolo príliš ovplyvnené pocitmi. Keďže mám grand trigón vo vzdušných živloch, tak predpokladám, že som sa naučil mať čistú hlavu keď píšem, ale u mňa sa to prejavuje tak, že niekedy jednoducho nedokážem oddeliť emócie od myšlienok (ale v tom má prsty hlavne Pluto) a tečú mi slzy aj pri NEemocionálnych myšlienkach, pri ktorých by 99,9% ľudí možno aj viac zostalo bez zjavných emócii, ale to je možno aj môj subjektívny pohľad -PUH- . Na druhej strane, Merkúr vo vodných znameniach je v kontakte s nevedomím a keď sa naučí komunikovať s hlbšími rovinami svojej duše a nebude subjektívne, alebo len chaoticky pliesť jazyk, dokáže myslieť hlbšie a intuitívnejšie. A myslím, že Merkúr vo vodných znameniach vie lepšie opísať slovami emócie

Takže traja subjektívni, čo myslia srdcom. Či ako? :D