Cesty tela i ducha -
(Nad)prirodzené schopnosti :)
Schopnosti prichádzajú k človeku postupne, ako sa učí, spoznáva svoje vnútro a zákonitosti sveta. Je na každom, či ich chce využívať na pomoc druhým ľuďom, či ich bude neskromne vystavovať na obdiv ako napr. Ignatenko, alebo budú slúžiť iba pre jeho informačnú potrebu, preskúma ich možnosti a pôjde ďalej.
Prečo ľudia/jogíni a tibetskí mnísi sa radšej utiahnu do samoty a o svojich schopnostiach nehovoria? V určitom momente vývoja tie schopnosti človek začne chápať ako hračku. Buď sa s tou hračkou začne hrať a zabije tým drahocenný čas, alebo hračku odloží, a pôjde ďalej, získa ďalšiu hračku, atď., až kým nedospeje k najvyššiemu bodu svojich možností. No keď si vezmeme napr. Ježiša, on už bol tak vysoko, že nemusel nič objavovať, skúmať, mohol pomáhať chorým a ľuďom v núdzi za cenu života. Podľa mňa takých prípadov bolo a je viac, len sa o nich nepíše, a v súčasnosti sú prísne strážení, aby nešírili poznanie - myslím, že je jasné, prečo.
Byt atrakciou pre spolocnost...no to je skor hnus ako pocta.
Jezis bol majster, vedel uz vsetko....aj ked nikomu nie je zabranene ponorit sa do svojho vnutra a nacuvat tichu v nas samych...
I ked u mna to bolo ine. Ja som o mojich "vedomostiach" vedela od malicka. Len som musela vyrast, aby som tie schopnosti mohla naplno vyuzivat. Dovtedy som vela citala. A bola som troska v uzadi, bo som sa bala, ze ma zavru na psychiatriu. No knihy su len bokovka, prax a skusenosti- konkretne skutky su dolezite. A tie sa rataju ci uz v zivote abo mimo neho. :-)
A pokial ide o to, ci maju schopnosti zmysel, tak ano. Prinajlepsom k ochrane tvojej rodiny. :-)
Navyše - nie sú nadprirodzené, pretože nimi ľudia disponovali od nepamäti, čo sa v minulosti považovalo za "škodlivé" a ich nositelia museli byť kvôli "zdravému vývoju ľudstva" eliminovaní (a to v stredoveku možno ani nevedeli o nejakej genetike :) a už "vylepšovali" populáciu smerom dozadu).
Ak niekto takéto vlastnosti má, i tak sa v jeho bežných činnostiach, spolužití v rodine, na pracovisku ... musia určitým spôsobom prejaviť. Ide len o to, či ich človek dá najavo bez okolkov, alebo nenápadne - pomáha, kde je treba a podobne, a okolie to potom vníma veľmi prirodzene a väčšinou vidí milého, ochotného, dobrého ... človeka, ktorý dokáže milým slovom dodať energiu a tak ... :)
Jinak velmi oceňuji schopnost naslouchat (bez hodnocení, bez připravování si odpovědi, bez kritiky). Tito lidé jsou jako čerstvá studánka, protože s nimi neprobíhá názorový souboj, tedy úbytek energie, nasloucháním je otevřen prostor k sebeuvědomění (řešení je ve sděleném) a vším prostupuje klid -FLOWER-