Voľný pokec -
Umelá inteligencia
simetra | 9.1.2023 16:42
Už ste si pokecali o astrológii s umelou inteligenciou? :)
https://chat.openai.com/chat?fbclid=IwAR2QAmikjWajncJaYDeT35lvae0k68qLGpSRaz7yBNeFWdiIL47Zk1-p_Ro#
https://chat.openai.com/chat?fbclid=IwAR2QAmikjWajncJaYDeT35lvae0k68qLGpSRaz7yBNeFWdiIL47Zk1-p_Ro#
Dala som dvom Al dve otázky:
1.) Ako rozpoznať dezinformáciu?
2.) Napíš mi príklad dezinformácie.
Odpovede:
1/ - 1.) Rozpoznať dezinformáciu môže byť zložité, ale existuje niekoľko krokov a nástrojov, ktoré vám môžu pomôcť:
Overte zdroj:
Skontrolujte, či je zdroj informácie dôveryhodný. Dôveryhodné médiá majú jasne uvedené kontaktné údaje, redakčný tím a často aj históriu publikovaných článkov.
Buďte obozretní pri zdrojoch, ktoré sú neznáme, nemajú históriu alebo sa zdajú byť „len na internete“.
Skontrolujte autora:
Zistite, či má autor článku odbornú kvalifikáciu alebo dôveryhodnosť v danej oblasti.
Pozor na anonymných autorov alebo tých, ktorých je ťažké dohľadať.
Hľadajte ďalšie správy:
Overte, či danú informáciu priniesli aj iné, renomované médiá. Ak ide o vážnu správu, bude o nej informovať viacero zdrojov.
Buďte skeptickí, ak je daná informácia unikátna a nikto iný o nej nepíše.
Pozrite sa na dátum:
Skontrolujte dátum zverejnenia článku. Staré informácie môžu byť prezentované ako nové, čo môže zmeniť ich význam.
Analyzujte obsah:
Skontrolujte, či článok používa emocionálne nabité slová alebo frázovanie, ktoré vyvoláva silné emócie (strach, hnev, rozhorčenie).
Pozor na príliš šokujúce alebo neuveriteľné tvrdenia, ktoré nemajú dostatok dôkazov.
Skúste zistiť pôvodnú správu:
Ak je článok založený na inom zdroji, pokúste sa nájsť pôvodný zdroj a overte, či sú informácie správne interpretované.
Dezinformácie často prekrúcajú alebo vytrhávajú fakty z kontextu.
Faktické overovanie (Fact-checking):
Použite nástroje na overovanie faktov, ako napríklad stránka Snopes, FactCheck.org alebo slovenské iniciatívy ako Demagog.sk.
Tieto stránky často analyzujú virálne správy a odhaľujú, ktoré sú falošné alebo zavádzajúce.
Zamerajte sa na logiku a konzistenciu:
Pozrite sa, či článok dáva logický zmysel a či v ňom nie sú protirečenia.
Skúste premýšľať nad tým, či daná informácia nie je v rozpore s už známymi faktami.
Pozor na manipuláciu obrazmi a videami:
Obrázky a videá môžu byť ľahko upravené. Skúste ich overiť cez nástroje ako Google Reverse Image Search.
Skontrolujte, či zobrazené zábery skutočne súvisia s textom a či nie sú z iného kontextu.
Zvážte cieľ a kontext:
Uvažujte nad tým, prečo by mohol niekto túto informáciu šíriť. Môže ísť o politickú alebo ekonomickú motiváciu, či len snahu získať pozornosť.
Pri posudzovaní informácií je dôležitá kritická analýza a nenechať sa uniesť emóciami. Čím viac informácií si overíte, tým ľahšie sa vyhnete dezinformáciám.
2.) Nadpis článku: "Vakcína proti COVID-19 obsahuje mikročipy na sledovanie ľudí!"
Obsah: "Podľa najnovších správ od nemenovaných vedcov obsahuje vakcína proti COVID-19 mikročipy, ktoré boli tajne implantované do injekčných striekačiek. Tieto mikročipy sú navrhnuté tak, aby vlády mohli sledovať každý váš pohyb a ovládať vaše myšlienky pomocou 5G technológie. Ide o súčasť globálneho plánu na ovládnutie sveta, ktorého cieľom je kontrolovať populáciu a znižovať slobodu jednotlivcov."
Prečo ide o dezinformáciu:
Neexistujú dôkazy: Táto správa nemá žiadne vedecké alebo dôveryhodné podklady. Tvrdí sa, že informácie pochádzajú od "nemenovaných vedcov", čo je typický znak dezinformácie, pretože zdroj nie je overiteľný.
Využíva strach: Správa využíva strach z technológie a zásahu do osobnej slobody na vyvolanie silných emócií.
Mýtus o mikročipoch: Konšpiračná teória o mikročipoch v vakcínach bola už mnohokrát vyvrátená odborníkmi a fact-checking organizáciami.
Technologická nezmyselnosť: Implantačné mikročipy by boli viditeľné a neexistuje žiadna technológia, ktorá by umožnila ich kontrolu prostredníctvom 5G siete v takom rozsahu, ako je popísané v dezinformácii.
Tento príklad je klasickou ukážkou dezinformácie, ktorá manipuluje informáciami a využíva strach, aby ovplyvnila správanie ľudí a zasiala nedôveru v zdravotnícke opatrenia.
2/ - 1.) Overujte si zdroj: Skontrolujte, či je zdroj informácie dôveryhodný a či má dobré meno.
Hľadajte viacero zdrojov: Nezakladajte svoje názory len na jednej informácii. Porovnajte si rôzne zdroje a hľadajte kontext.
Dávajte si pozor na emocionálne manipulácie: Dezinformácie často využívajú silné emócie, ako je strach, hnev alebo radosť, aby ovplyvnili vaše myslenie.
Buďte kritickí: Neprijímajte všetko, čo čítate alebo počujete, za pravdu. Klaďte si otázky a overujte si fakty.
Prečo je dôležité rozpoznať dezinformáciu:
Dezinformácie môžu mať vážne dôsledky pre jednotlivcov, spoločnosť a demokraciu. Môžu viesť k polarizácii spoločnosti, podkopávať dôveru v inštitúcie a ovplyvňovať výsledky volieb.
2.) Falošné správy:
Príklad: "Vedci objavili liek na rakovinu, ale farmaceutické spoločnosti ho úmyselne utajujú, aby naďalej zarábali na existujúcich liečebných metódach."
Prečo je to dezinformácia: Takéto tvrdenia sú často nepodložené dôkazmi a zanedbávajú komplexnosť výskumu a schvaľovacích procesov nových liekov.
Manipulácia s faktami:
Príklad: "Očkovanie proti COVID-19 spôsobuje autizmus."
Prečo je to dezinformácia: Toto tvrdenie bolo opakovane vyvrátené vedeckými štúdiami a bolo preukázané, že neexistuje žiadna súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
Konšpiračné teórie:
Príklad: "Pristátie na Mesiaci bolo sfalšované a nikdy sa nestalo."
Prečo je to dezinformácia: Toto tvrdenie je založené na nepodložených dôkazoch a ignoruje množstvo vedeckých dôkazov potvrdzujúcich, že pristátie na Mesiaci bolo skutočnou udalosťou.
Zvrátené citáty:
Príklad: "Albert Einstein povedal, že vesmír je nekonečný a že existuje nekonečné množstvo paralelných vesmírov."
Prečo je to dezinformácia: Aj keď Einstein bol brilantný vedec, toto konkrétne tvrdenie sa mu neprisudzuje a nie je podložené žiadnym dôkazom.
Falošné profily a účty:
Príklad: Falošný profil na sociálnej sieti, ktorý sa vydáva za známu osobnosť a šíri nepravdivé informácie.
Prečo je to dezinformácia: Takéto profily sú často využívané na manipuláciu verejnej mienky a šírenie dezinformácií.
1.) Ako rozpoznať dezinformáciu?
2.) Napíš mi príklad dezinformácie.
Odpovede:
1/ - 1.) Rozpoznať dezinformáciu môže byť zložité, ale existuje niekoľko krokov a nástrojov, ktoré vám môžu pomôcť:
Overte zdroj:
Skontrolujte, či je zdroj informácie dôveryhodný. Dôveryhodné médiá majú jasne uvedené kontaktné údaje, redakčný tím a často aj históriu publikovaných článkov.
Buďte obozretní pri zdrojoch, ktoré sú neznáme, nemajú históriu alebo sa zdajú byť „len na internete“.
Skontrolujte autora:
Zistite, či má autor článku odbornú kvalifikáciu alebo dôveryhodnosť v danej oblasti.
Pozor na anonymných autorov alebo tých, ktorých je ťažké dohľadať.
Hľadajte ďalšie správy:
Overte, či danú informáciu priniesli aj iné, renomované médiá. Ak ide o vážnu správu, bude o nej informovať viacero zdrojov.
Buďte skeptickí, ak je daná informácia unikátna a nikto iný o nej nepíše.
Pozrite sa na dátum:
Skontrolujte dátum zverejnenia článku. Staré informácie môžu byť prezentované ako nové, čo môže zmeniť ich význam.
Analyzujte obsah:
Skontrolujte, či článok používa emocionálne nabité slová alebo frázovanie, ktoré vyvoláva silné emócie (strach, hnev, rozhorčenie).
Pozor na príliš šokujúce alebo neuveriteľné tvrdenia, ktoré nemajú dostatok dôkazov.
Skúste zistiť pôvodnú správu:
Ak je článok založený na inom zdroji, pokúste sa nájsť pôvodný zdroj a overte, či sú informácie správne interpretované.
Dezinformácie často prekrúcajú alebo vytrhávajú fakty z kontextu.
Faktické overovanie (Fact-checking):
Použite nástroje na overovanie faktov, ako napríklad stránka Snopes, FactCheck.org alebo slovenské iniciatívy ako Demagog.sk.
Tieto stránky často analyzujú virálne správy a odhaľujú, ktoré sú falošné alebo zavádzajúce.
Zamerajte sa na logiku a konzistenciu:
Pozrite sa, či článok dáva logický zmysel a či v ňom nie sú protirečenia.
Skúste premýšľať nad tým, či daná informácia nie je v rozpore s už známymi faktami.
Pozor na manipuláciu obrazmi a videami:
Obrázky a videá môžu byť ľahko upravené. Skúste ich overiť cez nástroje ako Google Reverse Image Search.
Skontrolujte, či zobrazené zábery skutočne súvisia s textom a či nie sú z iného kontextu.
Zvážte cieľ a kontext:
Uvažujte nad tým, prečo by mohol niekto túto informáciu šíriť. Môže ísť o politickú alebo ekonomickú motiváciu, či len snahu získať pozornosť.
Pri posudzovaní informácií je dôležitá kritická analýza a nenechať sa uniesť emóciami. Čím viac informácií si overíte, tým ľahšie sa vyhnete dezinformáciám.
2.) Nadpis článku: "Vakcína proti COVID-19 obsahuje mikročipy na sledovanie ľudí!"
Obsah: "Podľa najnovších správ od nemenovaných vedcov obsahuje vakcína proti COVID-19 mikročipy, ktoré boli tajne implantované do injekčných striekačiek. Tieto mikročipy sú navrhnuté tak, aby vlády mohli sledovať každý váš pohyb a ovládať vaše myšlienky pomocou 5G technológie. Ide o súčasť globálneho plánu na ovládnutie sveta, ktorého cieľom je kontrolovať populáciu a znižovať slobodu jednotlivcov."
Prečo ide o dezinformáciu:
Neexistujú dôkazy: Táto správa nemá žiadne vedecké alebo dôveryhodné podklady. Tvrdí sa, že informácie pochádzajú od "nemenovaných vedcov", čo je typický znak dezinformácie, pretože zdroj nie je overiteľný.
Využíva strach: Správa využíva strach z technológie a zásahu do osobnej slobody na vyvolanie silných emócií.
Mýtus o mikročipoch: Konšpiračná teória o mikročipoch v vakcínach bola už mnohokrát vyvrátená odborníkmi a fact-checking organizáciami.
Technologická nezmyselnosť: Implantačné mikročipy by boli viditeľné a neexistuje žiadna technológia, ktorá by umožnila ich kontrolu prostredníctvom 5G siete v takom rozsahu, ako je popísané v dezinformácii.
Tento príklad je klasickou ukážkou dezinformácie, ktorá manipuluje informáciami a využíva strach, aby ovplyvnila správanie ľudí a zasiala nedôveru v zdravotnícke opatrenia.
2/ - 1.) Overujte si zdroj: Skontrolujte, či je zdroj informácie dôveryhodný a či má dobré meno.
Hľadajte viacero zdrojov: Nezakladajte svoje názory len na jednej informácii. Porovnajte si rôzne zdroje a hľadajte kontext.
Dávajte si pozor na emocionálne manipulácie: Dezinformácie často využívajú silné emócie, ako je strach, hnev alebo radosť, aby ovplyvnili vaše myslenie.
Buďte kritickí: Neprijímajte všetko, čo čítate alebo počujete, za pravdu. Klaďte si otázky a overujte si fakty.
Prečo je dôležité rozpoznať dezinformáciu:
Dezinformácie môžu mať vážne dôsledky pre jednotlivcov, spoločnosť a demokraciu. Môžu viesť k polarizácii spoločnosti, podkopávať dôveru v inštitúcie a ovplyvňovať výsledky volieb.
2.) Falošné správy:
Príklad: "Vedci objavili liek na rakovinu, ale farmaceutické spoločnosti ho úmyselne utajujú, aby naďalej zarábali na existujúcich liečebných metódach."
Prečo je to dezinformácia: Takéto tvrdenia sú často nepodložené dôkazmi a zanedbávajú komplexnosť výskumu a schvaľovacích procesov nových liekov.
Manipulácia s faktami:
Príklad: "Očkovanie proti COVID-19 spôsobuje autizmus."
Prečo je to dezinformácia: Toto tvrdenie bolo opakovane vyvrátené vedeckými štúdiami a bolo preukázané, že neexistuje žiadna súvislosť medzi očkovaním a autizmom.
Konšpiračné teórie:
Príklad: "Pristátie na Mesiaci bolo sfalšované a nikdy sa nestalo."
Prečo je to dezinformácia: Toto tvrdenie je založené na nepodložených dôkazoch a ignoruje množstvo vedeckých dôkazov potvrdzujúcich, že pristátie na Mesiaci bolo skutočnou udalosťou.
Zvrátené citáty:
Príklad: "Albert Einstein povedal, že vesmír je nekonečný a že existuje nekonečné množstvo paralelných vesmírov."
Prečo je to dezinformácia: Aj keď Einstein bol brilantný vedec, toto konkrétne tvrdenie sa mu neprisudzuje a nie je podložené žiadnym dôkazom.
Falošné profily a účty:
Príklad: Falošný profil na sociálnej sieti, ktorý sa vydáva za známu osobnosť a šíri nepravdivé informácie.
Prečo je to dezinformácia: Takéto profily sú často využívané na manipuláciu verejnej mienky a šírenie dezinformácií.
Počítam horoskop...