Voľný pokec -
Plakal /a/ som
Rovnako ako to, že človeka bez tela netrápi už nič, veď isteže, lebo to už nie je človek, takže to je tiež od veci pripomienka.
Pre ľudí je moment pozastavenia sa v živote, ak stretnú niekoho, kto má veľký fyzický hendikep, určite ich nenapadne, že tí sa majú, nemusia kupovať topánky či rukavice, ak nemajú nohy alebo ruky.
To je ako stretnúť človeka, ktorý sa evidentne správa ako idiot a Ty sa pozastavíš a povieš si, že ten sa má, nemusí používať mozog, aj tak ho má každý za idiota.
To, v čom musia existovať, by začali vnímať úplne inak a hlavne menej fatálne, keby si svoj osobný údel zasadili do tohto širšieho kontextu.
To máš správne, že človek bez tela už nie je človek a to tiež nie je od veci pripomienka ale k veci.
Pretože ten človek bez nôh/rúk je tu preto, že ho rodičia ako človeka splodili. Ak sa zahráme na slobodu rozhodovania, ako tu je populárne, tak vlastne jeho rodičia ho odsúdili na tento ťažký údel.
Pre ľudí by to rozhodne malo byť momentom pozastavenia sa v živote a malo by ich pri tom napadnúť jediné - nie je správne množiť sa a mať potomstvo, ak hrozí, že môj potomok by mal mať takýto ťažký údel.
Bodka.
P.S. Máš chybu v príspevku - určite IM nenapadne ;)
Myslím, že sa tu beriete všetci príliš vážne.
Taký človek bez nohy by nechcel, aby ste ho ľutovali a hlavne myslím, že aj sám by sa zasmial na tom, že ušetrí na obuvi.
Poznal som človeka bez ruky a tiež si z toho robil občas žarty.
Utápať sa v smútku nad sebou, alebo tým druhým bohužiaľ k ničomu nevedie. Pretože prežívanie nešťastia, alebo šťastia je relatívne. Môže to byť aj tak, že ten nad kým plačem, by mohol plakať nado mnou, keby o to stál...
http://pi-centrum.e-shoper.net/clanky/924-nick-vujicic---10-skvelych-citatu/
Ten citát má taký obsah aký z neho kto vytiahne. Plač nad človekom bez nôh je súčasťou citátu, tak ako je súčasťou citátu aj samotný človek bez nôh.
Takže ja som to len otočila presne podľa vlastného vnímania. Tak ako bola položená otázka. :-)