mesiac
Piatok, 19.4.2024
Meniny má Jela

Vlastná tvorba - 

Prosba k poézii

neznámy
neznámy | 8.12.2018 11:07
PROSBA K POÉZII

Neodíď, prosím neodchádzaj.
Potráp ma, sužuj, v ľúbosť zvádzaj.
Pritúľ ma v pokore v seba samu.
K hľadaniu veď dušu polámanú.

Pomocnú ruku daj, veď k poznaniu.
Na chodník vstúp, na cestu nepoznanú.
Vdýchni mi do srdca vzdychy svoje.
Hlbokú krásu, um poézie.

Vypočuj volania, udeľ k slovu,
k hľadaniu múdrosti slohu novú.
Prichýľ ma, veď k svetlu v ponor hlbší.
Z čaše mi daj napiť nápoj plnší.

Neodíď. Prisadni k môjmu stolu.
Mlčme i hovorme spolu.
Spolu.



MÚDROSŤ SLOVA


Plnosťou slova hovoria ústa
keď neprejdú srdcom je reč pustá.

Múdra reč ľudská je čistá, prostá,
je žitia vodidlo, zábradlie mosta.

Zo Slova Múdrosti človek žije.
Životom slova si veniec vije.

Čo ja ponúkam životu?
Múdrosť slova?
Hlupotu?


Anna Vodičková
neznámy
neznámy | 8.12.2018 16:27
👏 BRAVO
Magnician
Magnician | 10.12.2018 14:53
-FLOWER-
Adriana 72
Adriana 72 | 10.12.2018 14:55
:)-FLOWER-:)
neznámy
neznámy | 12.12.2018 16:00
ďakujem za pekné reakcie a pridávam

TVORBA POÉZIE

Nič.
Paleta je holá
jak na počiatku svet.
Žiadny bod, žiadny stred.
Predstavy gýč
a ducha smäd.

Myšlienky brieždenie,
tušenie Pravdy v hmle
volá, volá...
Svetlo jak blesku bič
je náhlivý pohonič.
Ber úrodu z poľa!

Po úzkom chodníčku
je treba v sebe prejsť.
Pôstiť sa v slove,
dať duši piť, dať jej jesť
a začať dolovať z hĺbky.
Zdola. Celkom zdola.
Kým je Pravda dieťa.
Kým je múdra, čistá, holá.

Zo skla vziať slnka lúč,
ukovať z neho kľúč.: slová.
Slová!
Pravda je odetá.
Pravda dávna?
Nová?

-----------------------------------------------------------

Je život báseň?
Nie.
Život je v básni.
Boľavý, trpký i radostný
v premene krásny.


Anna Vodičková
neznámy
neznámy | 12.12.2018 18:02
zdola celkom zdola z myslienky nie slova tam je pravda hola nic sa z nej neuchova iba slova
neznámy
neznámy | 23.11.2019 10:33
O POÉZII

Neskorý je ona hosť.
V trpkosti či pre radosť
prichádza v noci
i na rozbresku.
Prekoná dlhú, dlhú cestu
chodníkom zráznym
nad priepasťou.
Zaklope na oblok
nástojčivo päsťou
domáhajúca sa vstupu.

Niekedy hneď zrána
príde ukonaná
z neznámych miest vzruchu.
Príde sama - nezvaná
radostná i boľavá...
Odmeny bez zásluh.

Poprosí o posluch,
pero tisne v ruku,
bozká znavenú skráň,
podá hrejivú dlaň,
zaklope na srdce.

Klope naň .
Klope naň.
Na srdce.
Studené či horúce?


ČÍTANIE POÉZIE

Otváram v sebe skrýš
zamknutú svätú tíš
vánok nezavanie.

Tmu rozčesne svetlo,
ktoré do duše vzlietlo
pre poznanie.
Pravdy, krásy, múdrosti,
čistej srdca radosti
z hĺbok studne večnosti.


Anna Vodičková
neznámy
neznámy | 23.11.2019 20:15
Nadejov svetlom i tmov viac nez tisice slov ked oci su len hmlov vlozene zmysly nachadzaju pokoj v pristave snov

Poèítam horoskop... Počítam horoskop...