Vlastná tvorba -
Hrbáč z veľkomesta
Musí to byť náročné, merať takmer dva metre a denne sa plaziť ulicami, životom. Obzvlášť, keď už ani kosti nie sú najmladšie. Obliekať si každé ráno svoj najlepší oblek veriac, že si pokrivenosť jeho chrbtice nikto nevšimne... aké to asi je, obzerať sa ráno v zrkadle a nevidieť svoj hrb...? Každý deň vyráža Hrbáč do veľkomesta ako zdanlivo rovný človek.
Mám s ním veľa roboty. Dennodenne sa ho snažím vtesnať do dreveného korzetu, ktorý som sama vyrobila v nádeji, že jeho pokrivený charakter narovnám. Síce s nevôľou, ale korzet si každé ráno poctivo oblieka. Aj keď slovo poctivo sa ani náhodou nehodí k jeho postave. Najprv korzet, potom obľúbený oblek. Karhám ho, nech aspoň chvíľu stojí rovno. A tak stojí a drží. Je to súčasť jeho krivosti. Hlavne, nech aspoň predo mnou vyzerá rovne.
A tak sa hráme...
Každé ráno vyráža Hrbáč medzi ľudí ešte ako zdanlivo rovný chlap. Domov sa vracia zhrbený, takmer až k zemi. Každý deň zničí tento človek jeden korzet nádeje. Neschopný stáť si v živote za svojimi činmi, za svojimi názormi, neschopný žiť čestne, neschopný stáť vzpriamene.
Každý večer mu vyzliekam korzet s vierou, že liečba zabrala. Že konečne zbadám pred sebou rovného človeka.
Namiesto toho zaliezam opäť do dielne. Odhodlaná, ako nikdy predtým, vyrobiť svojmu najdrahšiemu nový korzet. Odolnejší. Taký, ktorý už určite ustojí krivosť jeho charakteru.
A tak si žijeme, časť prvá. On krivý, ja krivá.
To, že je môj milý krivý, to už viete. Že som krivá ja... to ste vedeli?
Som rovnako krivá, keď žiadam od krivého narovnať sa. Nútiť ho, aby dennodenne podstupoval tortúru s obliekaním dreveného korzetu. Je rovnako krivé tešiť sa z pohľadu na rovného Hrbáča.
Každý večer ho vystavujem potupe v podobe merania jeho krivosti. Mám niekoľko druhov metrov, vrátanie posuvného. Každý večer znáša moju tichú nespokojnosť s výsledkami merania. Každý večer sa snažím navrhnúť lepší korzet. Necháva ma hrať sa. Neberie mi vieru v jeho budúcu rovnosť. Necháva ma starať sa o neho. Necháva ma starať sa do neho.
A tak si žijú, krivý a krivá, časť druhá...
... tým svojím zvláštnym, pseudo životom. Krivý, zostane vždy len krivý.
Jedine!
Jedine, možno, keby mu ona jedného dňa prestala nútiť svoj korzet. Možno keby on našiel odvahu chodiť bez korzetu. Možno by stačilo prestať predstierať. Odostrieť závesy. Tma v byte im možno nedovoľuje vidieť rovno.
https://www.youtube.com/watch?v=EX_n1SW9ac0
Najskôr so sebou pracovať, popritom splácať a až potom sa bude hrať na heligónke :) Jedine, že by to išlo aj opačne...? :)
Alebo ešte inak...nikdy sa odtiaľto nedostaneš, pokiaľ posledný peniaz nesplatíš...ako Míla Tomášová riekla.
teraz je bud jedno alebo druhe, ziadna naslednost, ani umiernenost. Samy beton.
A kam sa chces odtialto dostat? Vacsina ludi nerozmysla ani o smrti, ani o nicote,
vacsinou
https://www.youtube.com/watch?v=mbgiWPJLSsM
Je o tom, že realitu jedného vzťahu vytvárajú vždy dvaja.
Ako hovorí Janečka, mali by si radšej zahrať na heligónke -YES-
Sama neviem, či sa mi príbeh páči, alebo nepáči. Na tom nezáleží, pretože je vo svojej podstate pravdivý.
-FLOWER- Ďakujem za prečítanie aj za zamyslenie -FLOWER-
Hej, este v tom co hovoris o tom chlapovi, nemusi byt tak z jeho pohladu, len jeho zena ho tak moze vnimat. A on to tak vobec mat nemusi, ako hovori onka. lenze to sa mozeme zapliest to milion a jednej interpretacie, aky kto je a ako co kto mysli.
Preto som napisala o tej heligonke, prislo mi to take jednoduche pri tej spletitosti.:)
Uplne to iste sa deje casto aj v realnom zivote, kazdy ma svoju pravdu
https://www.youtube.com/watch?v=vsXsTYfrQIw
/> :)
Otec nemal heligónku, mal takú veľkú harmoniku, ktorú zobral hocikedy a hral, hral, liezlo mi to vtedy na nervy, ale on sa tešil a hral si len tak pre potešenie, často aj pre potešenie iných, spievali, radovali sa...z prítomného okamžiku :)
Medzi matkou a otcom som však už problémy vnímala, občas.
No a teraz to zažívam aj ja.
Záver? :) Asi tá bezproblémovosť vo vzťahoch medzi ľuďmi neexistuje, asi sme v tých vzťahoch práve preto, aby sme v sebe nachádzali aj to, čo tak krásne opísala Olven, ale neprehlušiť to hrou na heligónku, inak by tie vzťahy boli tak trochu zbytočné, či čo.
Preto stará mať hovorievala...najskôr práca, potom zábava...aj na sebe samom.
Možno to ide aj opačnou postupnosťou, to ja neviem, nepoznám.
:)
tusim by som tu mohla zalozit pasmo pre pamatnikov:D ale asi som staromodna, lebo napriklad iba v hip hope ci nacisto iba modernej hudbe tolko emocii nevidim ani pestrost vyjadrenia-COOL- no moznoze som slepa ako uzovka
https://www.youtube.com/watch?v=WvWlloBAAc0
vztahy su zbytocne, ak sa vsetko toci okolo nich, prilis sa o nich rozmysla, analyzuje, to je ako clovek, ktory nerobi nic len rozmysla o sebe, je v tom taka prazdna samoucelnost, prazdnota,
No, co člověk, to jiný názor. Podle mne vztahy nejsou zbytečné, když už nějaký vztah je, tak je důležité na něm pracovat, poznávat, kde můžu být užitečná, co chci nebo kde by můj zásah znamenal konflikt (a že manipulátor lehce šmrncnutý puntičkářstvím má ke konfliktu sakra blízko :D ). Díky tomu jsem přišla na to, že dva lidé, jsou-li si velmi blízcí, se mohou dorozumívat i telepatickou cestou. Došla jsem k tomu v době, kdy jsem přemýšlela, jak něčeho dosáhnout, ale aby ten návrh dal partner. Už mě nebavilo pořád poslouchat, že něco nejde, nebo co když .. a určitě tam nebudou atd. Jak krásně se poslouchá vlastní myšlenka vyřčená ústy partnera, který přece nebude sobě házet klacíky do cesty :)
Heligonka může být pro někoho lékem, spíš placebem, odvrátí pozornost od něčeho, co je mezi dvěma lidmi v napětí, ale když heligonka utichne, placebo přestane fungovat a je to tu zase. Možná ne u lidí, kteří jsou celý život na tancovačce ;):D
a takisto som nehovorila o pretancovani celeho zivota, juuj, tieto analyzy a relativizacie, to je presne to, co chcem povedat, ze dnesnemu zivotu skodi.
lenze ja nie som manipulator, a neviem ako sa vkladaju myslienky do hlavy inym ludom. namiesto toho, si myslim, ze kazdy ma svoju cestu srdca, ktora sa nemusi zhodovat s cestou srdca inych ludi.:)
Mám za to, že ví-li člověk o sobě, že je manipulátor, snaží se druhým neškodit, není to zdravé ;)
Ale nechme to, však jsme si jen poklábosily -FLOWER-
vedome. To je na priklincovanie tej analyzy.
Vedci zistili, ze ludia ktori sa dokazali naladit na tlkot svojho vlastneho srdca dokazali lepsie zvladat stres vo svojom zivote a celkovo boli spokojnejsi.
Pekna muchotravka, na zjedenie:)
