Ľudská duša -
Empatia
Ak napr. môžeme milosrdne klamať v prospech niekoho, aby mu bolo ľahšie (mám na mysli lož, ktorá pomôže), ale neklameme, lebo neobetujeme svoj názor, proste nezaprieme sa na chvíľu (naše myšlienky, postoje), sme neempatickí?
Zaujíma ma váš názor.
https://sociosk.wordpress.com/2011/12/25/kooperacia-a-altruisticke-spravanie/
Lhát, nebo říkat nepříjemnou pravdu, to je otázkou soucitu, například v případě těžce nemocného člověka. Ovšem říkat někomu lži ze zištných důvodů, to je o manipulaci -LOL-
Ale toto je iba moj nazor...
Vědomá lež je manipulace z osoby směrem ven.
Nevědomá lež je způsobená manipulací směrem z venku k osobě.
Pak jde asi o to, z jakého důvodu je manipulováno.
K těmto důvodům patří asi i soucit...
Jaký je vlastně rozdíl mezi manipulací a iluzí?-WINKIE-
Pak už asi záleží na vnitřní vyspělosti jedince, aby se postupně z těchto "sraček" vyhrabal ke své podstatě.
Myslím že jako vychovatelé lidé empatii neučí, jen ji vnucují, tvarují a překrucují.
Co ideologie, co systém, to jiná empatie. Podle systému a ideologie mají na empatii nárok jen určité bytosti.....-NOSMILE-
Jsou např. lidé s prvky schizoidního charakteru, kteří jsou citově a emočně chladní, od nich bychom se vcítění nedočkali, neboť oni sami se snaží zapojit do společnosti napodobováním. Nebudu více rozebírat, ale jsou i další odchylky lidských charakterů, při kterých lidé nejsou schopni empatie a už vůbec se nijak nevymlouvají (nemají na co, neví, že by měli být jiní).
Některé věci vidíme zjednodušeně, ale lidská civilizace je velmi barevná .. kdo je schopen empatie - dobře, kdo schopen není - taky dobře, je tady asi pro empatiky ;)-FLOWER-
Pak jde asi o určité morální hranice co tím způsobuji. Od malička v tom všichni rosteme.
Dalo by se říci že se narodíme jako "pravda" jsme předěláváni na "lež" s nejlepším svědomím našich klíčových také , zmanipulovaných rodičů.
Postupně jsme od narození obalovaný "informačníma" izolacema .Jedna vrstva za druhou....
Do určitého věku jsme ze zákona "svobodný, samostatný" pak už je to z části na každým jedinci, jakým způsobem dál z "informačníma izolepama pracuje" A jaké lepenky ze sebe postupně strhá, aby došel ke své podstatě.
Za největší nevědomou lež považuji tvrzení...
...máš pravdu, mám pravdu, to je pravda -NOSMILE-
Kolik dětí se narodilo s batohem, kde uvnitř je : slovník sprostých slov, alkohol, drogy, Ipad,
PC, návod na vandalismus a žádný respekt? -WINKIE-
Kdo je to naučil a kdo jim to od dětství poskytuje?-WINKIE-
Nedávno som sa rozprávala s mojim otcom, vravel mi, že mu každý večer píše jeden evanjelický kňaz - rôzne priania, blahorečenia a pod. A že mu na to nič neodpisuje, klamať ho nechce, no nechce mu brať ani jeho radosť.
Mne však mal potrebu porozprávať jeho realistickú verziu o tom, ako smrť je posledná zastávka, ako treba užívať minúty a vzťahy preťívať tu a teraz...
Nemyslel to iste zle, ale prišlo mi to trochu kruté (neempatické?), lebo musel vedieť, že teraz mi tým nepomáha...Kňazovi nechcel brať radosť, tak mu nič nenapísal a mňe svojou úprimnosťou tú radosť zobral. Ako umrela mamina, začala som si smrť nejak viac uvedomovať a premýšlať, či sa s ňou niekedy ešte stretnem. Mala som pocit, že mi berie aj poslednú nádej. Nepadlo mi to dobre, tým viac nie, že aj partner je zatvrdnutý a preúprimný ateista.
Na druhej strane mi otvorili oči. Asi moja viera nie je taká silná, ako som si myslela, ak ma spochybnia iní. V podstate si vážim, že boli ku mne úprimní, ale asi by som sa cítila lepšie, keby som mala možnosť pokecať o tom s ľudmi, ktorí možno nestoja až tak pevne nohami na zemi.
Co se týče smrti, tak to asi beru tak, že smrt z hlediska mé komunikace je v mé současné existenci mimo mou frekvenci. Má to asi svou logiku. Kdyby tomu asi bylo jinak, smrt jako taková by přestala existovat.
jednoducho blízkosť ano
(na nete stačí napísať hoci dve bodky aby bola tá blízkosť vyjadrená)
Podla mna milosrdna loz nie je o empatii
nie nie je ani podla mňa, mne keď zomierala mama nikto z rodiny jej nechcel ten fakt že má dni spočítané povedať (šlo o odchod nečakaný a velmi náhly) prišlo mi to voči mame nefér ...
(ona si to poriešila napokon sama a odišla pokojná zmierená vďakabohu)
ja s mojou mamou komunikujem skrze sny, odišla 14.4.2014
mám taký rituál, je to malé keramické srdiečko s jamkou pre jednu čajovú sviečku a niekedy keď mi veľmi chýba tak večer sviečku zapálim a myslím na mamu
prejde len pár dní a mne sa s mamou sníva! naposledy to bolo pred 3 dňami, kontext sna s realitou bol zaujímavý
čo ti chcem povedať je, že nad týmto nerozmýšľaj, vrúcne prianie robí zázraky
(to keramické srdiečko "prišlo" ku mne na vianoce, vobec som relikviu nehľadala)
