Cesty tela i ducha -
Veľké aj malé absurdnosti spoločnosti... alebo Spoločnosť v likvidácii
Si vo veku mojej mamky, vlani sa od nás odobrala a už nič nie je ako predtým ..
(škoda že nebývaš bližšie dala by som ťa dokopy s mojim tatinom, je to fešák a stále v kondičke v rámci možností, je scestovaný a sčítaný no a džentlmen každou bunkou no a aj praženicu si minule spravil a sám!)
:)-FLOWER-
Ale myslím že ty nemluvíš jen o samotě jako takové.
Já rozeznávám SAMOTU a OSAMOCENÍ.
O samotě si myslím, že by měla být věčná.
Osamocení jsem cítil i s partnerkou.
Lidé hodně míchají samotu s osamocením.
Občas se cítím osamocen (smutný), považuji to za přirozenou věc.
Samotu mám ráááááááááááááááád.
Osamocený jsme třeba i v davu. To potom třeba samota osamocenému v davu chybí.
Napríklad moji rodičia žili spolu a tým myslím spolu nie vedľa seba. Rozumeli si, dopĺňali sa a všetok voľný čas trávili spolu a to bez výnimky. Keď dostal otec prácu v zahraničí tak mama zanechala tú svoju a šla s ním, skrátka u nich neexistovalo odlúčenie a preto teraz jak je mama fuč tak tata trpí a pre mňa nepredstaviteľným sposobom. Ja som napríklad s mužom normálne že spolu nikdy nežila, takže mňa osamelosť nekvári. Bola som stále iba so synom a aj teraz jak dva roky žije už samostatne tak nič také ako osamelosť necítim, byť žijem sama. Možno je to tým, že mám prácu, záujmy a tak a nemám čas nad sebou rozdumovať, neviem. A tiež neviem ako by to bolo mať ivankin vek a byť sama, to fakt neviem ...
No ale ja tak obecne neviem toho ešte veľa véééľmi veľa -NOSMILE-
(napríklad aj to, že načo mi je vlastne muž no a niekedy mi napadne to príslovie, že keď je somárovi dobre ide na ľad tancovať. Lenže potom sú aj také chvíle keď mi z toho jak necítim ľudský dotyk, fakt hrabe)
-CONFUSED-
Tady prší a je takové "dekové počasí"
Dneska budu "chcíplá mršina"
A pojedu na ...
https://www.youtube.com/watch?v=Kp2cOUb_Wgo
Kým som súčasťou procesovania, tak sa nejako prejavujem, no s tým prejavom sa nestotožňujem....
Pokiaľ niekedy píšem, že niečo je správne alebo nesprávne, je to väčšinou v diskusii s ľuďmi, ktorí považujú niečo za správne či nesprávne, takže je to pre diskusiu samotnú.
Ako fatalista nikdy nestrácam zo zreteľa to, čo si napísala - že prístup každého je v každej situácii podľa jeho možností a schopností a teda "správny" /aj keď v skutočnosti jediný možný/.
To je ako keby sme sa chceli rozhodnúť, či je motýľ správny alebo nesprávny....motýľ skrátka je.
Motýľ je pre mňa symbolom prerodu, transformácie .............
(z húsenice kukla a z nej motýľ no a tej transformácii sa nesmie pomáhať zvonka - vyťahovať motýľa z kukly, pretože by bol motýľ slabý a neprežil by, každý si prerodom musí prejsť sám a sám zažiť aj bolesť procesovania ak treba .....)
Čo možeme urobiť je vytvoriť rodiacemu sa motýľovi podmienky, bdieť nad ním a držať mu palce!
Motýľ má ešte jednu zvláštnosť a to tú, že jak ho zovrieš v dlaniach aby si tú krásu mal iba pre seba, tak mu tou manipuláciou zotrieš z krídel božský prášok a motýľ stratí schopnosť lietať, umiera ....
(ten božský prášok robí motýľa zamatovým, hebkým a neopakovateľným)
Jak jsem tu mezi mořem a horami, tak to tu docela fouká.
Koupil jsem svíčky. Mám permanentně zapnutou velikou solnou lampu.
Veliký solný krystal uvnitř s žárovkou.
Koupil jsem si ji zde v obchodě.
Byla veliká a dost drahá. Když jsem ji uviděl, tak jsem věděl že je tam pro mne, že je moje! -WINKIE-
Přišel jsem dovnitř a řekl jsem " tato lampa je moje" a podíval se přísně na prodavačku. Byl jsem oblečený ve svém "ezooblečení" které si kupuji v "Sanu-babu"
Prodavačka se bránila že není moje a že je drahá. Nevěřícně na mne koukala že ji kupuji. Kupovat něco co je moje je divný. To je asi jasný.-NOOO-
