Astrológia a horoskopy -
Moj horoskop?
niekto má proste rontgenové oči a schopnosť podať veci presne cez obraz literatúry.
Či už je to Ondrejov alebo Švantner, obraz prózy naturizmu veľmi presvedčivo podáva profil nášho hrdinu...v uvedenom úryvku sa jeho "osudový horoskop" podáva síce medzi ľuďmi, ale v skutočnosti sa odohráva na "samote" ďaleko od civilizácie...
Charakteristicku razovitost a zvukomalebnost slovenskeho jazyka podfarbenu aj nacieranim do insitnych oblasti urcuju predovsetkym podmienky pri jeho vzniku, vyvoji. Ak hlavny prud povazovany za vzor slovenskeho jazyka vychadal zo stredoslovienciny (krasne to znie aj ked tam ma byt v skutovnosti slovenciny), tak vezmuc v uvahu rozlozenie a styl zivota vtedajsieho obyvatelstva, existenciu
s dost vyraznym zastupenim na samotach a lazoch, kedy sa obyvatelstvo stretavalo pri vyznamnejsich udalostiach ako jarmokoch, trhoch, dozinkoch, ci nebodaj nejakej neobvyklej operacii kedy doktor na lazy nezavital, bolo navstivenie trhovneho miesta nevyhnutnostou, tak aj vplyv tohoto v sucasnosti uz nepochopeneho a v uzadi stojaceho zivotneho stylu bol znacne silny. Takymto sposobom sa vyvijal nas nadherny rodny jazyk, studnica poznania, ktory v sebe snubi zivoty ludi ziviacich sa tazkou lopotou a po veceroch predavajucich si poklady ludovej slovesnosti v ustnom podani. Takze ak hovorime o identifikacii jedinca s jeho rodnou recou, pretoze primarne sa vychadza z materinskeho jazyka pri konstitucii osobnostnych zloziek, ako aj s vyraznym podielom na emocionalne prezivanie, mali by sme brat v uvahu vsetky tieto faktory vplyvajuce na tvarovanie jazyka.
Najlepsie by bolo, ak by Boh dal, a navstivil nas nejaky jazykovedec, mozno by nam to lepsie objasnil a mna potahal za vlasy trosku.
Civilizacia v dnesnom ponimani dost casto opomina tuto vnutornu krasu a jedinecnost slovenskeho jazyka, jeho poslanie, neviem veru presne odklail dorazili Slovania, kdesi od Dnepru, primarne vsak z Azie, aj to som pocula, vsetko toto ovplyvnovalo vznik jazyka...a na pociatku bolo tiez slovo, Bozie slovo..pred vznikom sveta....
Poeticnost a krasa jazyka so svojim zuslachtujucim vplyvom na vnutorne prezivanie patri medzi najvyznamnejsie prostriedky dusevneho obohatenia a co sa moze tomuto obohateniu najviac priblizit ak nie rodna rec?
Samota u spominaneho bacu sa skor stava mataforickym ponimanim jednej
z mnohych zloziek ludskej existencie, ktora je vsak v dosledku nepochopenia vytlacana na samy okraj nasich zivotov, nie je to ani cudak ani ktosi s nedobrymi umyslami. Je to skor niekto kto nam otvara dvere k pochopeniu mudrosti nasej existencie, nasich zivotov...
s praskajucim hrejucim ohnikom v kozube, vianocnym stromcekom povesenym zo stropu o ozdobenym jablckami a vyrezavanymi zvieratkami, celkovou atmosferou pokoja a s vyhladom na jas ligotavych svetielok v doline a zmurkajucich hviezd na jasnej tmavej oblohe odrazajucich sa od striebriztej snehovej periny? Spevu ticha? Kto sa priblizi viac k zivotnej mudrosti, baca zijuci sice v izolacii, no nachadzajuci radost a potesenie v beznych aktivitach alebo ludia zijuci v tlacenici a rozplynutosti dnesneho dna?
Ludo Ondrejov pisal smutne realisticke pribehy pre deti, o tazkom zivote ich rovesnikov, o narocnosti doby. Svantner lyrizovanim opisoval tazko pochopitelnu dusu slovenskeho naroda, jeho komplikovanost .Smutkom vsak zostava prazdnota dnesnej doby, kedy akakolvek komplikovanost, dusevna narocnost ustupuje do uzadia jednoduchosti a lahkej pouzitelnosti len pre jedno pouzitie, potom vsetko caka uplakane v smetnom kosi aby skoncilo zabudnute na smetisku.
Nikdy som nechapala preco mi moj otec dookola rozpraval jednu a tu istu rozpravku a tou bol pribeh o vianocnom stromceku, ktory sa radoval v kruhu rodiny, vyzdobeny, nadherny, krasny, s uzasnym poslanim ukryvat darceky pod svojou korunou avsak s nekonecne smutnym osudom, skoncil vyhodeny na smetisko. Vyznam tejto rozpravky skutocne chapem az teraz, kedze moj otec pochadzal z lazov a jeho prezivanie s vyhodenou, odvrhnutou vecou sa stava ustrednou v prijati vsetkeho, co mozno uz nepotrebujeme ale v chudobe by sme to vedeli vyuzit tisickrat. Preto si mozeme vazit ludi, ktori nepochadzaju z hmotne najstedrejsich pomerov, ukazuju nam cestu ako svoj zivot zasvatit skutocnemu poznaniu, dobroty, hodnot, lasky.
Baca zostava ustrednou postavou v nasich vecernickoch. Ako to, ze odtial nezmizol aj so svojim Duncom? ved sa uz kadeco pominulo a toto nie. Nieco nam mozno chyba a nieco z nas zostava nadalej, aby nam pripomenulo, kym v skutocnosti sme a aby sme na to nezabudli.
Mozno su bacove pribehy naturalisticke, mozno sa nam snazi nacrtnut novodoby aj ked veky medzi nami prezivajuci slovesky mysticky realizmus, rozpravku pre dospelych, malebne, poeticky ukazuje ako zit. Jeho samotou je samota v prirode, nasou je casto samota medzi ludmi.
Slovanske jazyky a reci zachytavaju pravzory skutocnym neobvyklym sposobom nacierajuc svojim zafarbenim, krasou a spevavostou do pokladnice poznania, ktora je tu uz veky vekov. Slovanstvo nesie v sebe iskru, velkost srdca ako maloktory jazyk...vazme si toho....
:)
