Systém znamení a domov – čo všetko skrýva ich vnútorný život (I.časť)
Je to vývojový cyklus, kde neexistuje hierarchia nižšie a vyššie, lepšie a horšie, sú to navzájom rovnocenné kvality, ktoré sú časťami dynamického celku a takisto neexistuje jedno znamenie, alebo planéta, ktorá nás charakterizuje. Každý z nás ich má v sebe všetky, ale každý to máme namiešané v jedinečnom pomere.
Vesmír a jeho zákony vznikli z nuly a mohli by sme to znázorniť graficky ako rozvíjajúci sa kvet, alebo mandalu. Kozmické princípy sú vyjadrené aj číslom, ktoré takisto vystihuje ich charakter. Mohli by sme to prirovnať aj k vzniku sveta, kde všetko vyniklo z ucelenej jednoty, z dokonalej harmónie, ktorú predstavuje kruh. V astrologickej symbolike kruh predstavuje dušu. Jediným čistým kruhom v symbolike planét je Slnko. Slnko tiež symbolizuje vedomie, zdroj energie a darcu života. Mohli by sme teda hovoriť aj o dokonalom univerzálnom vedomí, z ktorého vzniklo všetko ostatné, teda celý tento svet. Všetko vzniklo z jedného, preto všetko so všetkým súvisí.
Ak túto dokonalosť začneme deliť, prvé s čím sa stretneme je dualita, princíp, ktorý nás rozdeľuje a oddeľuje od jednoty. Je to vo svojej podstate to isté čo vyhnanie z raja. Jednota je teda vyjadrená číslom 1, z iného uhlu aj 0 (nekonečno) a dualita číslom 2. 1tku by sme mohli nazvať aj individualitou, lenže to je v podstate oddelenie sa od jednoty a z toho pohľadu je to dualita. V astrológii tento princíp vyjadruje polarita princípov (domov a znamení) a opozícia ako protiľahlé postavenie planét. Protiklady sa priťahujú, pretože sa snažia znovu nájsť jednotu. Pri protikladoch je to asi najviditeľnejšie, pretože je to základný a najjednoduchší princíp, ale ide len o snahu integrácie, ktorá sa prejavuje vo všetkých ostatných princípoch.
A teraz si predstavme východ slnka. Ako by sme mohli definovať východ slnka? Ak máme pred sebou dokonalý rovný horizont a kotúč slnka práve prenikne do viditeľnej sféry môžeme hovoriť o východe. Východ ale nie je jeden bod. Je to určitý čas za ktorý sa celý kotúč slnka vynorí nad obzor. Mohli by sme ho teda definovať dvoma časovými bodmi. Ale z astrologického pohľadu, ak berieme do úvahy Slnko ako presný bod (stred slnka), tak Slnko je stále tesne pod obzorom aj keď ho už dávno vidíme očami. Ak sa teda dostane do toho istého bodu aj stred slnka, ide o presnú konjunkciu Slnka na Ascendent (bod horizontu) a od tohto bodu počíta astrológia so Slnkom nad horizontom. Ale v skutočnosti slnko ešte sále nie je nad horizontom, iba jeho stred. Tak kedy vlastne môžeme hovoriť o skutočnom východe? Toto je jeden z mnohých obrazov kozmického princípu číslo 3: vznik/zrod/začiatok/stvorenie – udržiavanie/koncentrácia/stabilita/ovládanie/vládnutie – zánik/zmena/koniec. V momente keď sa prvé lúče kotúča slnka dostanú nad horizont, ide o začiatok východu, keď je najhrubšia časť kruhu na horizonte, ide o „koncentráciu svetla na horizont“, alebo vrchol východu a v momente keď sa kotúč slnka oddelí od horizontu, môžeme povedať, že slnko už vyšlo a hovoríme v minulom čase, lebo východ slnka sa týmto momentom skončil.
Ak kruh rozdelíme na dve časti, v čínskej terminológii poznáme tento protiklad pod názvom jin-jang. Ak ho ďalej rozdelíme priečne do kríža, rozdelíme jin-jang na dve polovice a jin aj jang získajú svoju vnútornú polaritu. Mohli by sme teda v rámci duality hovoriť o „jinovom jin-jangu“ a „jangovom jin-jangu“. Tieto štyri časti kruhu predstavujú prakticky 4 základné živly – oheň, vodu, vzduch, zem. Z toho voda a zem sú jin, a oheň a vzduch sú jang. Jin-jang by sme mohli prirovnať aj k žene (jin) a mužovi (jang). Čo je zvláštne na štyroch základných živloch je to, že aj v slovenčine sú ženské jinové kvality ako zem a voda ženského rodu a oheň a vzduch mužského. Priečne rozdelenie kruhu do kríža, respektíve samotný kríž v astrologickej symbolike predstavuje hmotu. Pokiaľ ide o aspekty, alebo rozmiestnenie planét v kruhu tak, že vytvárajú medzi sebou pravý uhol (kvadratúru), je to spravidla najzáťažovejší aspekt a je v ňom najviac napätia. V reálnom živote si človek môže povedať „mám to ja kríž“ s tebou. Zase z budhizmu poznáme známy výrok, aj keď síce veľmi zjednodušený, že „život na zemi je utrpenie“. Dalo by sa povedať, že kríž, ktorý si niesol Ježíš, boli symbolicky karmy, alebo utrpenie ľudstva, ktoré by ono samé malo problém uniesť. V astrologickej symbolike má planéta Zem symbol kruhu rozdeleného krížom (zvisle a vodorovne). Je to prelínanie ducha a hmoty. Pripomína to život na zemi v hmotnom tele. Aj symbol prvej čakry je lotosový kvet so štyrmi lupeňmi a jeho prvkom je zem.
Andalúzit je kryštál, ktorý nesie v sebe veľa zemského živlu. Využíva sa napríklad aj vo feng šuej namiesto väčšej masy materiálu, steny, alebo kopca ako symbol zemskej ochrany. Jeho energia by bola vhodná na čiastočné uzemnenie pre tých čo majú menej tohto živlu. Zaujímavá je jeho kryštalická štruktúra, ktorá doslova presným krížom rozdeľuje kryštál na štyri časti.
Každý základný živel ďalej existuje v troch základných už spomínaných prejavoch a tak nám vznikne krásne 12 astrologických znamení zverokruhu. Takže každé znamenie je len určitý živel prejavujúci sa v jednom z troch existujúcich princípoch trojnosti.
Popri 12tich znameniach existuje 12 domov, ktoré sú ako keby duté odtlačky znamení, ktoré očakávajú, že sa nimi a ich planetárnymi vládcami naplnia. Preto samotné domy na prvý pohľad vyzerajú ako znamenia, ale fungujú ako osudové psychologické funkcie, v tom istom slede a podobnom systéme ako znamenia. Na rozdiel od znamení, domy majú pohyblivú veľkosť a nemajú presné hranice okrem hlavných osí, ktoré delia domy do štyroch kvadrantov. Veľkosť a rozmiestnenie domov je podmienené miestom a časom na Zemi, teda samotnou Zemou, ktorá nie je medzi astrologickými planétami v geocentrickom systéme. Preto do tohto systému 12tich kvalít pribudol ďalší faktor. Domy sú naše životné oblasti, miesta pozemského života – ako hore, tak aj na zemi (ako v znameniach, tak aj v domoch) a hlavne predstavujú určité vývojové štádiá. Tieto štádiá sú v tom istom poradí ako znamenia, ale znamenia samotné pre nás nepredstavujú vývojové štádiá. Tie ich len opisujú a symbolizujú. Domy sú pre nás omnoho viac osobnejšie. Preto ak je nejaký dom väčší, obsahuje viac planét, alebo len jednu významnú planétu, tak získava na dôležitosti. Planéty symbolizujú základné psychologické funkcie, ktoré využívame pre náš vnútorný vývoj v určitom cyklickom štádiu v tomto živote. Planéty sú konkrétne psychologické kvality, sú aktivátormi konkrétnych kozmických kvalít, ktoré sa prejavia cez naše vedomie aj nevedomie v určitej životnej oblasti sfarbené znamením, prípadne inými planétami. V astrologickom jazyku to potom vyzerá asi takto: planéta – dom – znamenie = čo – kde – ako.
Pri opisovaní tohto systému ako prostriedok použijem hlavne domy. Na domy sa môžeme pozerať z mnohých pohľadov. Každý z pohľadov nám dá svoje vysvetlenie a zmysel. Domy fungujú ako súvislý vývojový cyklus, ale aj ako protiľahlé polarity a tiež ako skupiny funkcií rozdelené zase podľa živlov. Astrologické domy nám kvality živlov sprostredkujú len relatívne, zato znamenia sú priamo tri prejavy základných živlov. Na systém domov a znamení sa môžeme pozerať mnohorakým spôsobom, pretože je to dokonalý ucelený systém, ktorý funguje z každého uhlu pohľadu.
Jozef Komoň