Voľný pokec -
Akú hudbu - pesničku, by ste si dali zahrať pri vašom pohrebe
Čo sa samotnej témy týka, myslím si, že ľudia, ktorí dokážu otvorene hovoriť o smrti, sa jej v podstate neboja, sú s ňou vyrovnaní. Ale tým nehovorím, že medzi nich patrím. Báť sa smrti je podľa mňa prirodzené, hlavne ak má človek rodinu a mimo smrti samotnej ho zaujímajú aj sekundárne veci, ako napr. kto sa postará o deti a podobne.
Lenže ak niekto nemá žalúdok na takúto tému, môže ju pokojne obísť, nie cez ňu upozorňovať na seba tým, že uráža niekoho iného. Veď ak máš informácie alebo argument, ktorý je presvedčivejší, stačí ho napísať. Alebo pochybuješ, že ľudia tu majú vlastný úsudok? Netreba útočiť hneď na autorov textov a liečiť si tak svoje nedostatky - možno nejaký problém z detstva (napr. nedostatok pozornosti, neprijatie rovesníkmi). Tým nehovorím, že je to tvoj prípad, ale že to tak pôsobí. Viem si predstaviť ďalších tisíc dôvodov, ktoré k takémuto výpadu voči niekomu mohli viesť.
Keby som napr. súdila čisto subjektívne a jednostranne z pár príspevkov, ako to podľa môjho názoru urobila pani, ktorá tvrdí, že táto téma je "povrchná" a "teatrálna", mohla by som si taktiež myslieť o každom iba to, čo pasuje môjmu názoru. V jej prípade ide z môjho pohľadu o dogmaticky podmienený astrologický predpoklad. Nakoľko táto pani určite postrehla, že vo Vevuškinom aj mojom prípade je slnko vo vzdušnom znamení, automaticky odsúdila tému na povrchnú a teatrálnu. Vzdušným znameniam sa totiž práve pri nedôkladnom poznaní osobného horoskopu prisudzuje povrchnosť. Veľmi by ma tešilo, keby som sa mýlila, pretože v inom prípade by som musela tento názor pripísať neschopnosti kritického myslenia, ako aj pouhej závislosti na veľmi všeobecných astrologických interpretáciách.
/> Ta hudba je dokonala, aspon pre mna :)
Ale vrátim sa k prvému bodu.... táto téma ma napadla len tak sponntáne, pretože keď som bola na pohrebe mojej príbuznej, tak tam jej dali zahrať jej obľúbenú pesničku. Prekvapilo ma to, pretože som to počas mojej existencie ešte nikdy nepočula, tak som to sem dala ako tému, že čo na to povedia ostatní a čakala som na vaše reakcie. Nič iné som tým nesledovala. No, myslím si, že je to príjemnejšie ako tie tradičné monotónne skladby pri pohreboch. Je v tom určitá kultúra pochovávania. A nevidím na tom nič materializované a ani nič materiálne.
Čo sa týka môjho úsudku a názoru, tak na pohrebe by sme mali pochovať nielen toho človeka, ktorý zomrel, ale aj všetko čo nás s ním spájalo. Myslím tým to duchovné puto a všetky spomienky na neho a nie si doma pustiť jeho obľúbenú pesničku a spomínať na toho človeka. To nie je zdravé. Takže nekážem ti chodiť na cintorín k hrobu, ale nie je zdravé na neho doma spomínať. Treba ísť ďalej.
To čo spomínaš, že musí ísť jeho duša ďalej, tak to viem už dávno. Ak si si nevšimol, tak robím šamanizmus a medzi toto odvetvie patrí aj sprevádzanie duší na druhý svet, aby sa tá duša nezdržiavala v našom svete, ale aby šla ďalej a ďalej sa rozvíjala. Takže takéto veci o smrti a dušiach ovládam. :)
A prepáč, ale ja sa nedám do poriadku .... neberiem to ako urážku, pretože nevieš o mne nič a tak isto .... ja viem čo moju dušu rozvíja a čo potrebujem v tomto živote rozvíjať, takže tieto písmenká, ktoré si mi sem napísal beriem s rezervou a s radou, ale neprijímam. :)
http://www.youtube.com/watch?v=ZoYaRkn8nlw&feature=related
A nemám nič proti tomu ak si niekto dá zahrať obľúbenú pesničku na svojom pohrebe - veď som sa tak aj vyjadrila - nech má každý to čo si praje - predsa nie je na tom nič zlé.
Ja som trochu konzervatívna v tejto veci, a preto som povedala že sa mi to zdá trochu povrchné a teatrálne, ale akceptujem iný názor - preto som sa predtým ani k tejto téme nevyjadrovala.
Ozvala som sa až vtedy keď vyššie niekto slovne"napadol" Jantchiho - na jeho obranu ako obranu akceptácie iného názoru - to je všetko.
Jantchi z môjho pohľadu už úvodnou vetou nehájil svoj názor na tému. Túto vetu citujem: "daj sa do poriadku a mysli prosim ta na ine veci ,ktore ta viac rozvyjaju a nie na kokociny ktore ta brzdia vo svojom uceni,ci ty uz vies vsetko,?"
Vám by sa možno páčilo, keby Vám niekto odporučil dať sa do poriadku, ale mne nie. Preto som povedala svoj názor, že na to, aby sme človeku odporúčali dať sa do poriadku, je treba poznať ho bližšie, ako z niekoľkých článkov".
Tvrdíte, že svojim názorom ste reagovali na to, že jeho NÁZOR niekto napadol, presne, " na jeho obranu ako obranu akceptácie iného názoru". Ale z môjho pohľadu napádal on.
Čo sa témy týka, opýtala som sa ho toto: "Prečo si myslíš, že nie je v poriadku, ak si človek sám zvolí pieseň, ktorá ho môže vracať do dimenzie živých?"
Verím, že ste boli pri vyslovovaní vášho súdu nezaujatá. A ak podľa vášho merítka išlo o napadnutie, ospravedlňujem sa Vašim estetickým prijímačom.
Skutočne rešpektovať pre mňa znamená schopnosť bez hnevu prijať aj odlišný názor, neuraziť sa zaň. Pre mňa schopnosť rešpektovať svedčí aj o dobrom náhľade do seba a túžbe rásť. Klobúk dole:)
Ale ten zákon, o ktorom píšeš by sa najskôr zišiel aj nám. Možno by bolo viac harmonických manželstiev. Účinky hudby sa v podstate využívajú vo všetkých oblastiach, ktoré sa venujú duchovným sféram. Najmä v umení a náboženstvách.
Nikdy som slovami nevedela ten pocit zachytiť, ale osobne ho pociťujem ako "presilu duše" (tak som si nazvala stav, kedy cítim dušu intenzívnejšie, ako telo).
V jednom článku som čítala, že každé náboženstvo, hoc aj zahádzané hromadou nezmyselných pravidiel, si uchováva tajomstvo svätostánku prostredníctvom týchto prvkov: prítmie, kadidlo, monotónna, kolísavá hudba, ktorá vyvoláva somnanbulentné stavy.
Pre toto sa podľa mňa cítime príjemne v divadle, v kostole alebo na iných miestach, ktoré sa spájajú s "presilou duše". Niekedy sa zvykne vyčítať kostolom, že sú prepychové a uvažuje sa, že by mali byť práve výrazom skromnosti. Lenže keď sa nad tým zamyslíme, práve tá zdobenosť odráža ľudskú túžbu po kráse, ktorá sa s nami spája odjakživa. Už prvé nádoby na vodu, ktoré si ľudia vyrábali, boli zdobené jednoduchými maľbami.
Inak, ak budeš mať čas, prečítaj si Platónove dialógy. Píše v nich, že keď duše putovali nebom, na nič z tohto sveta si nespomenuli, iba na krásu. Nieže by som verila všetkému, čo sa tam píše, ale niektoré myšlienky starých filozofov sa snažili zachytiť duchovno naozaj prakticky. Tým, že vytvorili predstavu na základe harmonizácie svojho myslenia a cítenia. No a túto harmonizáciu podľa mňa vyvoláva práve umenie, či už človekom vytvorené, alebo prirodzené. Na mňa nesmierne upokojujúco pôsobí aj to, keď sa pozerám na nebo vtedy, keď padajú snehové vločky:)