Teraz síce na to nie je ten pravý čas, ale aj tak. Čo si myslíte o bytostiach prírody, ktoré sú známe od pradávna, sú súčasťou mýtov, povestí a rozprávok.
Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí ich vnímajú a považujú za súčasť prírody.
Tak sa chcem opýtať, čo vy na to, a či niekto tu zažil čosi , čo sa dá opísať ako stretnutie s týmto ukrytým svetom prírody. :)
ano, ja som stretla: srnky, lisky, zajace, jarabice, mojho psa, ktory uz nezije, a diviaka podvecer, lebo sa stmievalo, inac su zveri/y su plache, s vynimkou vecera, vtedy zacina les ozivat a ozyvaju sa v nom vselijake cudesne zvuky, no neviem, ci by som v takom lese pohodlne spala napriklad v noci....:)
jaaj a este vtactvo je bohate zastupene v takom lesnom poraste, ako aj prikladom datel, kukucku pocut, tu som ale nevidela, ale vraj je velikanska v takom cudzom hniezde, ze si to matky vtacice nevsimnu, takeho obra krmit a este aj cudzieho:) a hmyzu je tam tiez pozehnane...:)
Kukučku som videla na chalupe, aj vlhu hájnu,dudka a včelárika zlatého, alebo strakoša s maskou na tvári ako Zoro pomstiteľ. :D
Ale nie týchto krásavcov som mala na mysli.
Pýtala som sa na sylfy, nymfy, gnómov a salamandrov. A im podobné čudá.
Paracelsus ich opísal takmer ako živých ľudí a píšu o nich aj súčasní autori.
viem, koho si mala na mysli, no ja som zatial stretla len tychto-LOL-
ja osobne prirodu milujem a vzdy ked mam stastie stretnut sa s nejakou bytostou (ci uz motyl, vtaak, vysoka zver, vcielka...) tak ma to vnutorne velmi potesi. v speve vtakov sa vyziivam. nedavno som nemala prave najlepsi den, ale ked som pocula ako vonku stebocu vtaci ihned sa mi 'rozsvietilo' v dusi...;). je krasne vsetko to co mame okolo seba a hrozne ako sa niektory ludia k takymto bytostiam dokazu zachovat. :(
v poslednom case sa coraz viac hovori o prirodnej bytosti, ktora sa potuluje po lesoch, zahradach a a poliach a to v zmysle ze
Rozkvitnú ruží záhony
zasiahnu nežné zákony
Záhada moci rozohriať
studené jazyky rozohnať
Udobriť hádky nadobro
dokáže Pani Málokto
V priesvitnom voňavom závoji
hlbokých rán bolesť zahojí
Plniaca v materstve, láskavá pani
prináša prírode vsemožné dary
Vášnivým bozkom prebúdza spánok
Vznáša sa ľahučko pierko aj vánok
V sýtenom opare teplých rán
kráča k nám tíško zo všetkých strán...
:)
tie bytosti existujú. keď som bol malý, okolo päť rokov, spával som v takej malej postielke, čo je z dvoch strán zamrežovaná a zo zvyšných dvoch vyplnená drevenou doskou, celá postielka na kolieskach, mriežka bola sťahovacia. v tom istom pokoji, ako som spal ja, spala aj moja mama. raz v noci ma zobudilo svetielko. neviem, či sa po toľkých rokoch správne vybavujem jej farbu(lebo rokmi sa spomienky menia), ale bolo to v strede tmavo oranžové, od stredu von tri prestupy farby do mäkšej oranžovej. chvíľu som to pozoroval, poskakovalo to vo vzduchu vedľa postielky. po chvíľke som kríkom zobudil mamu, tá zažla svetlo. nič už nebolo vidieť, tak zhasla. a tá bludička sa už nikdy neukázala.
čiže hej Zuzka, ja na iné bytosti verím ;)
Mám tiež jeden zážitok spred pár rokov.
Bolo také dlhodobo daždivé počasie ako v posledných rokoch už bežne býva, aj povodne vtedy boli. Nebavilo nás doma sedieť, tak sme sa rozhodli, že ideme na chalupu vykopať odvodňovací kanál pre odkvap. Dali sme si pršiplášte a dážď- nedážď, pustili sme sa do práce.
Dážď bol vtedy taký drobný, vytrvalý, všade viseli závoje pary a hmly.
Uprostred roboty sme si odrazu uvedomili, že prestalo pršať. Až o chvíľu nám došlo, že vlastne vôbec nie. Len my dvaja a chalupa sme boli v suchu.
Všade okolo pršalo, bolo to vidieť ako stena. Tak sme neveriaco chodili hore-dolu, von a dnu, ako v rozprávke. Susedova chalupa v daždi, naša bez dažďa.
Trvalo to možno aj štvrťhodinu.
A tak si myslím, že prírodným bytostiam sa uľútostilo dvoch bláznov, čo boli asi jediní v tom čase vonku a niečo robili.
Alebo to bolo inak a meteorológ by vedel pomenovať tento jav? Neviem.
Mne sa oveľa viac páči, že to boli prírodné bytosti. :)
hej, pravdu máš Zuzka, krajšie veriť v niečo okolo nás, čo nás chráni, nielen ohrozuje :)
tak mi príde, že sa ľudia boja vyjadriť sa, abo sú slepí.. a možno nič nezažili.. nech tak bo tak, asi to zostane na nás dvoch -LOL-
no moznoze som slepa, ale tieto prirodne bytosti zase vidim ja, napriklad momentalne aj tuto:
Pôvabná pani zrejúcej krásy
vo vetre zapletá kvitnúce vlasy
Čarovných kvapiek rosy pár
zmáča nám telo i celú tvár
Hviezdnaté nebo teplej noci
obloha tajomná plná moci
Hudobný orchester piesní nočných
v radostnom svietielok tanci zočí
Nevädze poľné červené maky
prasličky roľné aj lopúch dáky
To bola básnička o letnej vôni
ked leto tróni v chladivej tôni
na peknom koni
všade vôkol nás....
tak toto si napísala krásne Vanduška777, hneď je človeku teplejšie na duši. -LOL-
verím v tieto bytosti víly a tak... dnes velmi fúkalo a ked som bola so psom vonku tak som len tak stála vo vetre a pozerala na stromy ako sa pekne kývu myslela som na víly a vravela som si ako by som ich chcela vidiet započúvala som sa ale nič zvláštne sa neudialo asi som moc náročná len vietor bol taký že raz fukal do mna raz nie a tak striedavo ale verím a preto by sme sa mali k prírode chovat slušne lebo ona nám to vráti -FLOWER-
doma mame urcite nejakeho skriatka,ktory sa so mnou obcas zahrava,berie mi kluce,potom mi ich vrati naspät...
povery to nie su-je ich vidiet,ked oni to dovolia,:)
Toho zlomyselneho skriatka poznam aj ja. A keby to boli len kluce, ale on sa ulakomi na hocico. :D
Mam doma knihu, vola sa Elementarni bytosti, s podtitulom, Emocialni uroven zeme, autor Marko Pogacnik.
Nech si o tom mysli kto chce, co chce, ta kniha je velmi krasne a citlivo napisana, odporucam kazdemu, koho tato tema zaujima. :)
Tak mňa by, Zuzu, zaujímal fenomén Ponožkožrútov. U nás sa zjavne dosť pomnožili, nie je v tej knihe napísané, ako ich z domu odohnať? Alebo aspoň dáky kompromis, lebo raz skrachujem na kupovaní ponožiek..-LOL-
Tak s tymto ti neporadim, bohuzial ponoskozruti ziju aj u mna. Ked sme mali v panelaku mravcov faraonov, prisiel deratizer a vyhubil to nadobro.
Ale co proti tymto klucozrutom a ponozkozrutom funguje, to netusim.
A nevie to ani Pogacnik, lebo nimi konkretne sa vobec nezaobera.
Netusim preco. -ROLL-