Príroda a zmysly -
Experiment Myší raj
https://psych.interez.sk/bizarny-experiment-mysacia-utopia-vedec-vybudoval-raj-pre-mysi-pozoroval-ich-z-toho-co-sa-udialo-vas-zamrazi/
...Do fungovania spoločnosti sa zapájali všetci a populácia sa udržiavala konštantná. Tento fenomén dostal pomenovanie „revolúcia súcitu“. Sme jej schopní aj my?
Myslím si že je to utopie. Nemáme kdo by nás k tomu donutil. Ledvaže globální kataklysma.
Kdybychom se měli řídit tou revolucí soucitu, museli bychom například teď přijmout do každé rodiny skupinku běženců...dobrovolně? -ROLL- Na to asi nemáme morál. -NOSMILE-
Ako sa hovorí, bez tmy nie je svetlo. Je potreba nažiť si celý rozsah skúsenosti a potom si z toho vybrať už vedome.
Vždy to takto fungovalo. Tie spoločenské kvality, ktoré máme ako civilizácia nažité a pevné vznikli cez odpor voči ich protikladu. Bolo to nutné zažiť. Bolo nutné získať skúsenosť priamo. To je skúsenosť. Až sa miera hnusu a odporu naplní, začne uzdravovanie. Myslím, že vždy to fungovalo takto. Cez poznanie plného spektra.
A chápem to takto, lebo mi to dáva zmysel. Svet potrebujem mať naplnený zmyslom. Keby bolo zlo. alebo čokoľvek iné nezmyselné a samoúčelné, tak taká by bola aj moja, alebo naša existencia.
Preto sa radšej pozerám na to, čo sa sa nazýva morálnym úpadkom ako na proces uzdravovania.
Je to len vec pohľadu.
Neviem, ktorým smerom sa uberáme. V spoločnosti priveľká fragmentácia na to, aby sa dalo povedať jednoznačne ktorým smerom ideme. No naša miera "tolerancie" stále stúpa a neviem aká je jej hranica.
To je pozitivní.
Nechtěl bych být ale u toho měření míry naší tolerance.
Mohlo by se ukázat..
A pak v konečném důsledku nevíme jestli je to dobře být tolerantní muselo by se zvážit k čemu se ta tolerance vztahuje.
Například k míře násilí v televizi. K devastaci životního prostředí. K hladomorům ve světě. K utrpení druhých.
Lenže stále sa objavujú nové a nové oblasti-témy.
Na staré choroby máme imunitu, to nové neznáme poznávame. To bez bez zlyhania a ochorenia nejde. Poznanie nie je moralizovanie.
Lepšie je neochorieť ako sa uzdravovať. To je idealizácia, pekná samozrejme. A má aj svoj zmysel. Poznanie prináša zdravie. Čímsi sme si prešli a čosi nás čaká.
Myslím, že hoci vidíme úpadok v spoločnosti, vidíme aj progres. Keby sa dalo cestovať v čase, možno by bolo zaujímavé porovnávať úrovne vedomia a poznania v rôznych časových obdobiach vývoja ľudstva. A že možno idealizácia toho starého je založená vlastne na tom, že ľudia ešte nemali možnosť zlyhávať, učiť sa a uzdravovať v oblastiach, ktoré sú témami vývoja dnes.
Viděl někdo v přírodě aby šlo nějaké zvíře k lékaři? To dělají jen lidé.
Spoléhají se na své vlastní síly a nedůvěřují přírodě, čímž nevěří ani bohu i přesto že chodí do kostela a modlí se.
Jsme choří svojí chorobnou potřebou se léčit. Jako ty vypasené myši v tom experimentu které se starají celý den jen o svůj kožíšek, máme i my pocit potřeby stále něco napravovat. Ve vztazích ve společnosti..v našem zdraví..
A život je ve skutečnosti jinde. Chceme léčit společnost nějakými recepty? To je chorá myšlenka.
Nepísala som nič o receptoch a lekároch. :-) Hovorím o prirodzenej schopnosti vyjsť z disharmónie do harmónie na základe skúsenosti, poznania. A pamätať si to, neopakovať staré chyby, ktoré boli rozpoznané. Taká imunita. :-)
Vôbec nepíšem o liečbe spoločnosti nejakými receptami. Recepty v tomto zmysel sú nejaké spoločensko-morálne kódexy, ktorých sa držíme. Ale tie nedávajú záruku v ničom, lebo sú len prevzaté a deklarované. Nie nažité.