Temné noci duše

Napísal som knižnú recenziu o knihe, o ktorej si myslím, že by mnohým ľudom pomohla, resp. uľahčila by cestu pri prechode ťažkými životnými skúškami. Aj keď bude na inom mieste uverejená, dávam ju sem, pretože z môjho pohľadu je to zmysluplnejšie a prirodzenejšie. Takže ako sa hovorí, keď tá kniha prinesie aspoň jednému človeku pomoc a úžitok, malo to zmysel sem dávať. :)

Thomas Moore – Temné noci duše

Ta sladká noc to tajemství
Nikdo mne neviděl
Já též neviděl nic
Žádné svetlo žádné znamení
Jen to co horělo v mém srdci

Jan od Kříže

Po potulkách knižným svetom, v diaľničných riadkoch ukončených neviditeľnou stenou, v hlbokých medzerách a v preseknutých odstavcoch, som našiel autora, ktorý porozumel mojej duši, a tým na ňu priniesol hojivý balzam. Táto kniha je určená pre tých, ktorým je bližší mesačný svit, než oslepujúce lúče slnka.
Thomas Moore je úspešný jungiánsky psychoterapeut a spisovateľ, ktorý strávil 20 rokov ako mních v rehoľnej komunite. Na výpravu do temných zákutí duševných stavov využíva najmä psychológiu archetypov, mytológiu a umenie. Inšpiráciou sú mu aj východné učenia. Keby ste o ňom po tomto povedali, že je to rigidný a konzervatívny človek, boli by ste na omyle. Už dlho som sa s takou otvorenou mysľou a ľudským porozumením v jednej osobe nestretol. Navyše, sám autor priznáva a zároveň bez príkras opisuje svoju osobnú skúsenosť s obdobím „temnej noci duše“.
Termín „temná noc duše“ pochádza od španielského mystika a básnika Jána z Kríža (1542 – 1591). Keď bol členom katolíckeho rádu karmelitánov, napísal zbierku básní, z nich jedna sa nazýva Temná noc duše. Píše sa v nej o noci zmyslov a o noci ducha. V širšom slova zmysle tento termín znamená depresiu alebo beznádej, či ťažké životné skúšky. V tomto prípade ide viac o duchovný ako psychologický prístup. Moore vidí temnú noc duše ako obdobie transformácie. Nie vždy to musí mať šťastný koniec. Uvádza príklady ľudí, ktorí spáchali samovraždu alebo ochoreli. Na margo toho dodáva: „Abyste tyto epizody mohli ocenit jako transformační stavy duše, nemůžete je hodnotit žádným jednoduchým, vnějším měřítkem. Musíte se dívat hluboko a zblízka a pochopit, že díky tomu, čím projdete, můžete získat opravdu smysluplné věci a že není vždy predem jasné, co vlastně získáte. Nekdy získává temná noc smysl tím, že přinese něco pro druhé, nikoli pro vás.”
Moore ustanovuje za bohyňu temnej noci duše Hekaté. Práve ona stelesňuje krásu i hrôzu noci. Vystupuje vo významnom gréckom mýte o Persefone, ktorú boh podsvetia Hádes unesie do svojho temného kráľovstva. Stane sa jeho nevestou a kráľovnou temnoty. Ako kráľovná miesta smrti je Persefona úplne inou postavou. Stratila svoju nevinnosť a v niektorých príbehoch vyhľadáva temnejšiu krásu. Je vydaná do odpudivých, niekedy bolestiplných a vždy tajuplných hlbinných sfér duše. Jej matka Demeter, bohyňa všetkých darov zeme, začne byť znepokojená, kam Persefona zmizla. Jedine bohyňa noci Hekaté, ktorá započula plač a krik, jej to môže prezradiť. Pomyselná Ariadnina niť je v knihe spätá práve s touto bohyňou a samotnou Persefonou.
Kniha nie je duchovnou „kuchárkou“, kde dostanete priamy recept na zbavenie sa neželaných duševných stavov. Moore skôr vyzdvihuje individualitu a vlastnú životnú filozofiu. Dáva rady ako vyjsť z tohto temného labyrintu, ale aj bytostne chápe, že pre každého je liekom niečo iné. Venuje sa aj tabuizovaným témam, v duchu nie vytesniť ich, ale naučiť sa v súlade s nimi žiť. K tomu nepriamo dodáva: „ Lidé mluví o osobním rozvoji lehce, jako by věděli, co to je, a že je to pozitivní, progresivní vývoj. Neuvědomují si, že rozvoj duše je hlubinný a temný a žádá si jak sestupy, tak výstupy. „Růst“ je možná špatné slovo pro to, co v nás zraje a dospívá v člověka s podstatou a dává nám duši.“
Moore prináša inú perspektívu a pohľad na témy, ktoré som mohol čítať u väčšiny iných autorov. Na druhej strane, všeobecne sa dá povedať, že sa v knihe opiera o zaužívané axiómy, ako paradox a humor, pričom do popredia kladie rozvoj vlastnej kreativity. Jednotlivé kapitoly sa dajú čítať samostatne, no pre svoju komplexnosť je lepšie si ju prečítať od začiatku po koniec. Avšak jeho záverečné slová sú príznačné pre celú knihu: „Temná noc vás učí měsíční pravdě. Život není jen slunečný a chladné, modré stíny měsíce mají také svou krásu. Můžete žít ve světle zastíněném bolestivými zkušenostmi, pochybami a nedostatkem porozumění. Život je často radostnější tam, než v sluneční dokonalosti.“

Citované z:
Moore, Thomas. 2014. Temné noci duše. Praha: Portál, 2014. 344 s. ISBN 978-80-262-0639-2

Za sebe moc děkuji .. zrovna dnes mi něco podobného přišlo na mysl, když jsem si přečetla poznámku jinde od "insomnie":

.. som mala srdce na dlani a mi to ublížilo tak som ho vrátila pekne nazad do hrude a dala do dlaní dráčika, v čínskom som drak ..


Každého osloví, co oslovit má -FLOWER-

Také moc děkuji. Kniha určitě bude stát za přečtení - a ty dobře píšeš.:)

Představ si, že jsem si také vzpomněla na tatáž slova insomnie. Musím jí to napsat.-FLOWER-

Nie je drak ako drak a ja nie som drak temnoty, tam som už bola a nevrátim sa tam. Mám krídla a fantáziou lietam sama, dokážem zázraky ale iba s tým kto vo mňa verí
https://www.youtube.com/watch?v=bAQ56_dfOfY

Řekla bych, že ta kniha je spíš dobrým společníkem než nějakým návodem...
Možná už mám zkreslený pohled, je to už snad 5 let co jsem ji četla...
Přesto, dokonce mi přijde, že nějaké návody jsou v rozporu s tím co píše, stejně jako dávat nějakou naději....spíš je povzbuzením k víře, že všechno to bolestivé co člověk prožívá má smysl...a svým způsobem chlácholí, aby s tím člověk nebojoval...

Ale v okamžiku, kdy se do toho bolestivého člověk dostane až nad hlavu, se i tato kniha stane "cizí" "nechápavou"...
V té době jsem spíš měla tendence sahat po knize Duše a sebevražda od Jamese Hillmana...nebo po žádné knize....tehdy jsem i přestala psát básně, protože už to ani nešlo...

Být skutečně "v" temné noci totiž popírá jakýkoliv kontakt než sama se sebou....(...tím, co nelze kontrolovat)

To jen takový dodatek.

Aby to nevyznělo jednostranně, kniha pro mě měla opravdu velký význam svého času...hltala jsem ji a mám ji plnou poznámek....ztotožňuji se s tím co píšeš: "porozuměl mojí duši"...
ačkoli jak už jsem psala, v pokračování své cesty mi došlo, že i toto je jedno....

Být skutečně "v" temné noci totiž popírá jakýkoliv kontakt než sama se sebou
mám identickú skúsenosť (spomínam si v prachu minulosti) a o prejavoch kreativity nemôže byť v taký čas skutočne ani reči

povedala by som že temné fantazmagórie jak ich občas vídame v tvorbe ľudí sú stavom psychiky, ktorý nie je ani zďaleka tak temný ako sa to prezentuje pretože práve prítomnosť kreativity deklaruje prítomnosť svetla a všetky tie temné haluze sú len výrazom depresií, rozhodne nie tmy v zmysle transformácie

Naprosto souhlasím. "Být v temné noci popírá jakýkoliv kontakt než sama se sebou"- ale myslím, že to je prožitek, který má silný význam. Na jiné rovině je to ono "dno".

Ono si to ani neodporuje, co píšeš vo svojom prvom odstavci. Mal som použiť slovo náznaky? Možno. Ale v celom kontexte to aspoň u mňa, čo som napísal, vyznieva opačne, a aj tak som to myslel. Ty dobre vieš, ak máš skúsenosť, že slová tu nehrajú podstatný význam. Príznam sa, nedokážem uchopiť všetko to, čo je v knihe napísané do pár viet, pretože sa to ani nedá. A ani to čo si napísala ty, je len jeden pohľad z mnohých, ani lepší a ani horší ako iný. Je len vytrhnutý z kontextu...

Áno, s tým súhlasím, ale pre nich som to sem nedával. Možno som použil silné slovo „mnohých“, mal som použiť len pre „podaktorých“.

Čo to je na ceste??? Každý človek ostane vždy na ceste bez cieľa. Alebo si mi chcela napísať, že si bližšie k cieľu? Tak potom pokiaľ si nedosiahla cieľ, môže sa stať, že sa môžeš cyklicky kedykoľvek vrátiť na začiatkok...

Presne tak, každého osloví, čo osloviť má. :)

z toho bych se asi pokakal -NOSMILE-

Ďakujem. :) Ale v tomto prípde to nemá ani veľký vyznám, tu sa nejedná o mňa, ale o niečo iné. :)

Ďakujem skúsim si ju zohnať,,,,,mola by byť nápomocná,,často mávam depky-SAD-