Ľudská duša -
Schopnosť odpustenia
Není to vůbec těžké připustit co říkáš.
Mnohem těžší je připustit že mám svobodnou vůli a že rozhoduji o svém životě.
Je těžší žít jako dospělý člověk a nést zorpovědnost, než se schovávat za nějakou slaboduchou sebemanipulaci. Každý člověk od věku 18 let je plně zodpovědný za svoje jednání. Jak sám říkáš s výjimkou tebe.
Nepripisuj mi tu výroky, ktoré nie sú moje.
Nikde som sa nevyjadril, že ja a len ja, nie som zodpovedný za svoje činy a všetci ostatní sú.
Na svetskej úrovni som na tom rovnako ako každý svojprávny človek a ak sa na to pozriem z odstupu, tak zodpovednosť nemám, ale nemá ju ani nikto iný.
Aj to som tu už napísal.
Sme nástroje božie, niekto si to uvedomuje, niekto nie, pretože chce veriť, že on je ten, kto rozhoduje. Takisto nie je pravda, že to nie je ťažké pripustiť. Je to veľmi ťažké pre mnoho ľudí, väčšinu, čo poznám a konfrontoval som ich s tým.
V skutočnosti nerozhoduješ ani o tom, kedy pôjdeš na WC, ani o tom, kedy budeš hladný a ani o ničom. Vždy ku každému "rozhodnutiu" je nejaký dôvod a ak je dôvod, tak Tvoje rozhodovanie je len reakciou na dôvody a tá reakcia závisí na tom aký si. A to si si tiež nevybral.
Determinácia všade, kam sa pozrieš :)
No a ted zalezi na tom jak si tohoto daru vazim a staram se o nej.
Kdybych asi byl doslova nastroj bozi,pak by skrze mne hooodne casto Buh vlastne dokazoval ze je dost blbej.
Kdybych byl doslova nastroj bozi,pak bych asi nikdy "nechyboval"
Na začiatku bola jednota, ale ako keby ani nebola, lebo nebola uvedomená, nemala kontrastný stav, dualitu, rozdelenosť. Tak asi by bolo lepšie nazývať ju inak, napríklad nerozdelenosť.
A teda to buchlo a máme tu dualitu a rozdelenosť so všetkým, čo k tomu patrí, aj tie akože chyby. Ale nie sú to chyby, lebo majú účel, sú to skúsenosti, vytvárajú kontrast k jednote. Aby bolo uvedomené, že na počiatku bola jednota a že to bol najlepší možný stav, v akom môže vedomie existovať.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov... len medzitým sa musí udiať aj celý proces zvaný vesmír - a ten sa musí udiať práve preto, aby bola rozpoznaná kvalita jednoty.
Ani nepožadujem, aby si mi uznával pravdu vo všetkom.
Naopak, oponuj v čomkoľvek, s čím nesúhlasíš.
Ale zmysluplne a vecne a s argumentami. Nie na osobnej úrovni typu, no jóoo, ty jseš jinej a máš ve všem pravdu a takové má pánbůh rád.
To už má skôr bližšie k snahe zosmiešňovať.
Nikdy nikde som netvrdil, že neexistujem, tvrdím presný opak :)
A síce že to, že existujem, je jediná istota, ktorú mám.
Zdá sa, že vieš prečítať slová, ale vyvodíš z nich niečo, čo tam vôbec nie je.
Skutočne by ma zaujímalo, kde som sa dopustil takého rúhania a tvrdil som, že neexistujem.
Názory ľudí ma naozaj príliš nezaujímajú, pretože názor sa urobí hocikomu. A po roku už môže mať názor úplne iný, často som počul vyjadrenie - zmenil som názor.
A čo sa zmenilo? Situácia rovnaká, ale človek ju vyhodnocuje inak - zmenil sa teda pozorovateľ, ten človek sám, nič iné. Názor ma zaujíma do tej miery, že podľa neho si dokážem zaradiť človeka, kde sa uvedomuje, s čím sa stotožňuje, inak býva obsah názoru bežného človeka úplne na nič.
Takisto Ty pokračuj v reagovaní na môj smiešny dialóg samého so sebou, ak Ti to príde zaujímavé, hoci deklaruješ opak -ROLL-
Inak ten dialóg sám so sebou - -THUMBSUP-
V istom zmysle je to naozaj tak.
