Láska a vzťahy -
Partnersky vztah vs. okolie...
Ten lepsi pripad by bol, ak by partner vedel uvazovat "triezvo" popripade by vedel rozlisit, ze co sa deje a podla toho by sa zachoval... Ale co ked partner stoji medzi dvoma stranami ako nemluvna...
:)
Je mi ľúto, že nemôžem povedať z vlastnej skúsenosti a že nemám deti, ale rodičia sú autorita a súrodenci rovnako vedia veľa ovplyvniť. Ale deťom by sme mali byť autoritami a niekým, koho si vážia.
Ak premýšľam nad tým, že by mala partnerka už nejaké svoje, tak pri nedospelých by som nechcel byť odmietaný. Je to možno podobný pocit, ako keď odmietajú jej rodičia. Lebo potom má človek pocit že je tu len dočasne. Lebo ak ma neprijme rodina, tak ťažko sa budem niečoho chytať, ak by nás problémy išli rozdeliť.
A ak sú dospelí a partnerka stojí pri mne, tak by nemali môcť spraviť veci, ktoré nám uškodia.
Ale neviem, ako myslíš to miešanie. To som zvedavý, ako to vyzerá. A som rád, za takúto otázku, lebo to ma nenapadlo.
Veď všetko ostatné, čo človek robí je len pominuteľné nič. Veci, činnosti, umenie a dokonca i vlastný život. jediné, čo zostáva je ďalší život, ktorý z nás vyšiel.
Takže nikdy by som nechcel aby boli deti moji nepriatelia, lebo ich beriem ako jedinú vec, ktorú dokáže stvoriť moja láska k žene, moja schopnosť na niečom pracovať a moje vlastné vlohy, ktoré sa prenášajú génmi.
Niekomu sa to môže zdať ako malá ašpirácia a že človek asi nemá na to skutočne niečo dosiahnuť, ale myslím si, že dieťa je skutočný úspech v živote.
Ale deti partnerky s niekym iným mi ani z biol. ani osobného hľadiska nič nehovoria. Takže ich asi fakt zaradím tam, kde jej rodičov a súrodencov. Proste ži a nechaj žiť.
Ani adoptovať by som nechcel. Vážim si svoju krv a krv svojej milovanej.
U nas to dobre vsetci vedia, ze ja ked sa pre nieco/niekoho rozhodnem, tak by bolo uplne zbytocne mi aj nieco rozpravat... Ale aj tak nemaju taketo veci vo zvyku...