Cesty tela i ducha -
Príbeh o troch prsteňoch
Dal si teda Melchidezeka zavolať a veľmi vľúdne mu hovorí – drahý pane, počul som, že ste veľmi múdry a vzdelaný vo veciach viery, tak mi povedzte, ktorý z troch Božích zákonov pokladáte za pravý – kresťanský, židovský či saracénsky?
Melchidezek hneď odhadol situáciu a uvedomil si, že nemôže vychvaľovať ani jeden, ak nechce, aby mu Saladin nejako ublížil. Preto odpovedá: táto otázka je veľmi krásna a ak vám mám správne odpovedať, vypočujte si tento príbeh o troch prsteňoch.
V Alexandrii za dávnych čias žil veľmi významný a bohatý človek, ktorý mal troch synov. Okrem iných pokladov vlastnil aj drahocenný a vzácny prsteň. Keďže chcel, aby sa z jeho krásy tešili a držali ho v úcte aj jeho potomkovia nariadil, aby toho z jeho synov, u ktorého sa po jeho smrti prsteň nájde, pokladali všetci za jediného a oprávneného dediča, ktorého si musia ctiť a vážiť ako hlavu rodu.
Keďže všal ľúbil všetkých synov rovnakou láskou a nevedel sa rozhodnúť, ktorému synovi prsteň poručiť, dal tajne vyhotoviť ďalšie dva prstene úplne rovnaké a nikto nevedel rozlíšiť, ktorý je vlastne pravý – ani sám majster zlatník. Keď sa priblížil deň jeho smrti, tajne každému synovi dal jeden prsteň. Po otcovej smrti sa však každý z nich chcel stať hlavou rodu, ale každý z nich vytiahol prsteň a tým dokazoval, že jeho nároky sú oprávnené. Keďže však nebolo možné zistiť pravosť, tak otázka, ktorý so synov je dedičom, je doteraz nerozhodnutá.
Melchidezek týmto príbehom hovorí sultánovi : Boh Otec dal všetkým národom rovnaké zákony, ale napriek tomu sa každý z nich domnieva, že on má TO pravé dedičstvo, svoj pravý zákon a svoje prikázania priamo od Boha a preto otázka, kto má pravdu nie je doteraz rozriešená.
Sultán sa po tejto odpovedi Melchidezekovi čestne priznal na čo peniaze potrebuje a priznal sa aj k tomu, čo mienil s ním urobiť, ak by táto rozumná odpoveď neprišla. Melchidezek mu potom dobrovoľne peniaze požičal. Saladin sa mu odmenil tým, že všetko vrátil a ešte mu pridal aj vysoké postavenie na dvore.
Giovanni Boccacio / 1313 – 1375 / - skrátená novela z diela Dekameron
Ja osobne si myslím, že táto stredoveká novela nesie v sebe hlboké posolstvo aj do dnešných ,, moderných“ čias, plných vojen, násilia a náboženskej neznášanlivosti. Z toho dôvodu som ju aj uviedla, aby sme sa trocha zamysleli.
Zůstává hluboká nevědomost všech tří zůčastněných zakořeněná do vnímání výlučnosti vlastní vyjímečnosti.
Je li takováto výlučnost předmětem víry pak to samotné stačí k udržování svárů jejich nezbytnou obhajobou. Což se děje..
Co na tom bylo moudré?
Etika a morálka není věcí prapodstaty člověka ale evoluční záležitostí podobně jako intuice.
Neboť náhledy na morálku a etiku se neustále mění.
Žádný lidský výklad nepostihuje celou podstatu člověka, nejspíše ji nepostihuje vůbec neb nepatrná mozková/mentální kapacita.
Bible je relativně mladá záležitost lidské subkultury z hlediska trvání člověka zde na zemi nepatrná epocha. Kulty vznikají a zanikají.
Boha si vymyslel člověk aby "to celé" nějak vysvětlil jak mu narůstaly mozkové neurony..začal s nimi mít problém.
Čímž netvrdím že bůh neexistuje, jen je asi zavádějící a manipulativní snažit se neustále vysvětlovat jeho vůli a záměr.
Netvrdím že nemáš pravdu. Jen tvé argumenty jsou nepodložené.