súhlas , avšak rád by som tvoju odpoveď doplnil o úvahu Saffiyah, teda že večný život je tak trochu za trest. život a cesta duše je hlavne o radosti a ceste za svetlom. narodenie a smrť sú prirodzenými cyklami tohto vývinu a aj keď by duša už dosiahla takú úroveň, že je schopná pomáhať pri náprave celkovej karmy alebo karmy skupiny osôb, je to vždy o radosti, všetky tie skúšky a trápenia sú tu len prirodzeným protipólom radosti, aby boli veci v rozvnováhe, tak ako boj dobra so zlom či akcie a reakcie vesmíru musia tvoriť rovnováhu, inak by sa všetko veľmi rýchlo rozpadlo...ktovie, aká je vlastne úloha duše v tomto zvláštnom, veľkom vesmíre...