PARADOX OBJEKTIVNEJ PRAVDY - astro clanok

novy clanok od jozka/sokratesa...
prajem prijemne citanie:)

http://www.zverokruh.sk/astrologicke-clanky/paradox-objektivnej-pravdy-a-reality/

Zaujalo ma to porovnanie symbolov Slnka a Mesiaca.
Neviem či som tomu správne porozumel, lebo trošku zložito na mňa píše, mne treba tak po lopate, ale mám dojem, ako by Jožo vyzdvihoval viac cítenie, ako spôsob poznania. Problém je ale v tom, že aj cítenie sa môže mýliť, je silnejšie spojené so subjektivitou a dokonca si môže niekto myslieť že objektívne ani byť nemôže. Podľa mňa je lepšie použiť obe schopnosti a uviesť ich do súhry rozum aj cit. A v ich prieniku, tam kde sa to čo človek myslí a cíti zhoduje a navzájom potvrdzuje, tam niekde by mala byť Pravda.

o tom sa dá dosť veľa rozprávať. chcel som zdôrazniť len základný princíp ako sa to prejavuje. keby som mal zachádzať aj do toho, že aj subjektivita sa môže mýliť, možno by to bolo ešte komplikovanejšie, ale skúsim to dplniť. ide o to, že polarity sú skrz na skrz poprepletané, pretože nemôže existovať jedno bez druhého a sú to ako dve zrkadlá nastavené proti sebe, takže neustále sa jedno v druhom premieta. a to je ten princíp polarity. na základe toho sa dajú pochopiť (teoreticky) zmätky ktoré nastávajú pri nepochopiteľných protikladoch.

takže ak chceme pochopiť aj naše pocity, naše vnútro, musíme doň ponoriť naše vedomie a naše nevedomé obsahy sa vynesú do vedomia. ak sa prepojí a zjednotí nevedomý nekonečný obsah s vedomím, môžme vedome využívať prepojenie s nekonečnými možnosťami univerzálneho vedomia

Mesiac a Slnko sú v istom zmysle protiklady, ako mužský a ženský princíp, vládca dňa a noci, ale napríklad vo zverokruhu sú vládcami znamení, ktoré idú za sebou. Mesiac je viac protikladom so Saturnom, v horoskope vládca Raka vrezus vládca Kozoroha. Mesiac pôsobí na začiatku života a Saturn na konci. Mladosť verzus staroba. To len taká poznámka na okraj.

Slnko s Lunou beriem ako úplne základný protiklad/polaritu. je to to prvotné oddelenie sa od jednoty a vytvorenie duality - polarity. je to protipól živlov oheň a voda. teda "maximálny" jang aj jin. zem a vzduch sú už viacej relatívne živly a sú relatívnym doplnkom ohňa aj vody, teda ďalšou polaritou v polarite. v joge sa používa termín slnečný a mesačný systém. ten je priradený základným nervovým systémom a mozgovým hemisféram. základné energetické dráhy pozdĺž chrbtice sú ida pingala a sušumna. ida a pingala sú mesačný a slnečný princíp. na oblohe sú to vizuálne najväčšie viditeľné telesá a symbolicky významovo tiež.

inak tých polarít je veľa. každá polarita je akoby určitý uhol pohľadu ne nejaký protiklad. zober si napríklad takú polaritu Slnko-Pluto. slnko je stred (nehybný), je to najväčšie teleso slnečnej sústavy, najviac svetla a tepla vyžaruje, je darcom života a pluto je naopak najďalej od slnka, je najmenšia planéta, najtemnejšia a predstavuje zánik života a najväčšiu temnotu

saturn má hneď niekoľko protipólov okolo seba o ktorých sa dá pekne písať. jupiter, urán, neptún, luna a určite aj venuša. neviem ktorým by bolo najlepšie začať.....

a ešte ma napadla jedna zaujímavá vec ohľadom slnka a luny/raka a leva v horoskope. aj zo samotného zverokruhu sa dá usúdiť, že ide o akúsi smerodatnú polaritu. existuje symetria znamení, teda zverokruh sa dá rozdeliť jednou osou tak, aby vládcovia znamení boli vždy tí istý na protiľahlej strane kruhu ako v zrkadle. a túto os určuje hranica medzi rakom a levom. potom nasleduje pred rakom blíženci/merkúr, za levom panna/merkúr, pred blížencami býk/venuša, za pannou váhy/venuša, pred býkom baran/mars, za váhami škorpion/mars ..atď.. a končí to saturnom. sú to všetko tradičný vládcovia znamení a v indickej astrológii platia stále

Tí vládcovia platia aj v európskej astrológii, však si zober len tranzity a je to jasné, ak má niekto DSC v Rybách, tak tranzit na Jupiter sa bude týkať aj 7. domu.
Tých delení zverokruhu je viac, v podstate to čo spomínaš je delenia na deň a noc. Len Slnko a Luna sú prevrátené. Napríklad denný Merkúr-Blíženci, nočný Merkúr-Panna, atď. Saturn je asi protikladný ku všetkému :). Ináč aj astrológia sa dá rozdeliť na Mesačnú a Slnečnú. Nad tým som dumal včera. Mesačná astrológia sa snaží predpovedať osud, udalosti, je pasívna, čo ma čaká, to ma neminie, taká mi prišla tá stará astrológia. Ale v súčastnosti mám dojem že tá moderná astrológia je skôr Slnečná, aktívna. Jednoducho jednotlivé konštalácie predstavujú úlohu a nie osud. Záleží na človeku, ako sa horoskop naplní. Osud je pasívny a úloha aktívna. Ale podľa mňa je dobré vedieť používať obidva prístupy, tak sa človek blíži k dokonalosti, keď nie je jednostranný.

inak zaujala ma polarita lunárnych uzlov (pre tých čo nevedia - križovanie ekliptiky Slnka a Luny) keď som si čítal védsku astrológiu. táto os predstavuje hlavnú os duchovného vývoja kadiaľ prúdi kundalíni (ida, pingala, sušumna) a ako je známe severný uzol je smer nášho vývoja a naše výzvy, ale zaujímave je to, že védska astrológia priraďuje práve severnému uzlu svetské záležitosti a naopak v južnom "spí" poznanie, presnejšie úplné duchovné naplnenie, realizovanie Boha - mókša (nirvána)

pre ostatných:

budem rád ak mi dáte spätnú väzbu na tento článok. ak v ňom bude niečo chýbať, alebo bude niečo nezrozumiteľné, môžem to vždy prepísať. Dík

Nejak sa mi tam niečo nezdá, Slnko a Mesiac sú ako by stále spolu, ako muž a žena, duch a duša, vzájomne sa prelínajú, alebo dopĺňajú. Ale Mesiac a Saturn sa navzájom vytesňujú. Čím viac Mesiaca, tým menej Saturna a naopak. Tak napríklad v mladej rastlinke bude veľa Mesiaca a málo Saturna, teda veľa vody a života a málo štruktúry a nemennosti. V starej rastlinke je to naopak.

Zatiaľ som sa stretla s popisom lunár. uzlov len v zmysle karmickej astrológie. Veľmi ma zaujíma tajomstvo môjho južného uzla v 3. dome na 1.st. Panny s trigónom na Venušu /bez iných väzieb, v uzavretom 6. dome v ST/, so sextilmi na Mars a Asc. Prosím -NOSMILE--FLOWER-

asi sa na to treba pozerať z "väčšej výšky" aby sme videli súvislosti. určite je tam všetko. tak ako smrť nie je zánik. zánik je len polovica smrti. druhá polovica je zrodenie/vznik. medzi lunárnym a saturnovským princípom je veľa spoločného. ja mám na túto polaritu pomenovanie "slimák". je to v podstate asi lepšie synonymum pre astro symbol "rak". slimák sa sťahuje do vnútra, do svojho domčeka - do seba. je to mäkké citlivé vnútro. na opačnej strane v kozorožcovi je ten istý slimák, len vytrhnutý z ulity a hodený do suchého drsného sveta vonku. tento slimák je rovnako citlivý ako lunárny, ale vytvára si akoby novú ulitu. to sú ochranné formy a hradby, ktoré saturn/kozorožec vytvára. vytvára ich preto, lebo je citlivý a má strach. na jednej strane je slimák zameraný na svoje vnútro a na druhej na svoju vonkajšiu pevnú formu. aj v rakovi je teda prítomná forma, ale zameranie je na vnútro. hmotná forma raka je napríklad domov, nehnuteľnosti, izba, maternica, ... teda všade je prítomná jedna aj druhá stránka, pretože tvoria jednotu a nemôžu bez seba existovať

takže ako si vravel čím viac mesiaca, tým menej saturna - ja tvrdím - čím viac mesiaca-citlivosti, tým viac ochrany a pevnej formy - teda tým viac saturna

daj si tu namahu a rozpis sa...fascinuje ma to-ale akoze UPLNE.-BIGEYE-

Mam otazku- NADVEDOMIE-je v astrologii nejaka planeta,kt.by ju zosobnovala?
ak by sme boli zakotveni v strede-teda v Kristovej cakre srdca-Laska,kt. ziadne hranice nepozna,vsetky protiklady by tvorili Jednotu,splyvali by.
Poznanie je vedenie,ze v Tichu je VSE.

Dakujem za pismenka,najskor som ich precitila(vzdy sa vse najskor preciti) a az potom sa pripoji mysel to moja analyticka.

nadvedomie je konečný stav vedomia, splynutie s nekonečným večným vedomím. je to to isté čo vedomie Boha, môže to byť teoreticky Slnko, alebo aj Neptún

Pre mna-je to Neptun.

jeden úsek v tomto článku bol napísaný pre mňa trochu ťažkopádne, tak som ho preeditoval tak aby to zapadlo do pointy:

...Jediné čo môžeme naozaj vedieť môžeme vedieť len vo svojom vnútri. Len vo svojom vnútornom svete si môžeme byť istý čo to vlastne je. S vnútorným vnímaním je spojený lunárny princíp pocitov. Hoci nie vždy môžeme rozumieť svojim pocitom, odpoveď aj tak leží len v nás. Len čistota nášho vnútorného priestoru a rozšírené schopnosti vnímania nám prinesie poznanie kedy môžeme povedať, že „viem“. Srdcová čakra má schopnosť prečisťovať všetky ostatné čakry. Naše srdce je vlastne zdroj čistého svetla, ľudského vedomia a teda aj poznania. Toto svetlo nás zbavuje nášho nevedomia a našich psychologických tieňov. Naše tiene sú teda opak svetla a takisto hrubé múry nášho poznania. Týmto svetlom sa vlastne zotiera oddelenosť od pôvodného svetla a jednoty. Rozpúšťa sa to čo predstavuje lunárny princíp ako polkruh - symbol duše – oddelenosti od jednoty – ego. Všetky naše negatívne pocity, strachy a smútky sú iba nepoznanie toho, kto v skutočnosti sme a zdrojom nášho nešťastia je ego, ktorému rozumieme väčšinou len z malej časti...

Ten začátek jmáte pěkně napsaný

"prirodzené fungovanie polarít (jin-jang), kde jedno je podstatou toho druhého"

to je dobrý postřeh, o vztahu jin-jang lze mluvit jako o jednotě protikladů, nebo o vztahu více-méně více jangu - méně jinu, méně jangu - více jinu. Nic není pouze jangové jako není nic pouze jinové, proto ztotožnění jang polu se Sluncem a jin polu s Lunou může být zas jen v nějakém poměru jinu a jangu ve Slunci a jinu a jangu u Luny, proto lze metaforicky říc že Slunce je podstatou Luny a Luna podstatou Slunce.

Symbolika Slunce i Luny (a ostatních prvků astrologie) zasahuje částečně ve vědomí a částečně v nevědomí. Proto jsou to pro nás symboly a ne jednovýznamové znaky. Dalo by se říci, že jak symboly solární tak symboly lunární (i symboly jiné) propojují vědomí s nevědomím a záleží na nás nakolik to dokážeme využít, kolik metafor, které námi nebo našimi "klienty" pohnou na jejich základě vytvořit, kolik symbolických postav* - archetypových obrazů rozehrát v praobraze naší nativity a pokusit se tak ty nevědomé obsahy alespoň částečně integrovat. Že to nejde úplně je jasné, jsou to archetypové síly, které nás žijí a tak je naivní si myslet, že je dostaneme pod kontrolu. Ale aspoň nás nemusejí zrovna zničit.

* astrologické planety už svojí podstatou svádějí k personifikaci a vždy jde řadu rozmanitých postav. V případě Slunce a Luny považuji za základní dvojice Hospodáře a Hospodyni, Pantátu a Panímámu, Otce a Matku. Vždyť žena může být matkou jen když má po ruce potenciálního otce a muž se může stát otcem jen když má k sobě potenciální matku. Jedno bez druhého nemůže existovat. Ne že by zastupovaly ty planety v našich horoskopech doslova našeho otce a naši matku - naši rodiče často v místech kde leží naše Slunce a naše Luna nemívají vůbec nic - ale představují prostředek, kterým se k archetypům v našem nevědomí nějak přiblížit, tím jak o těchto archetypových obrazech přemýšlíme a zabýváme se jimi dostat se s archetypovými silami do bezpečnějšího kontaktu