mesiac
Štvrtok, 17.10.2019
Meniny má Hedviga

Paradox objektívnej pravdy a reality

Paradox sám o sebe je asi prirodzené fungovanie polarít (jin-jang), kde jedno je podstatou toho druhého. Veľmi zaujímavý je napríklad pohľad na princípy Slnka a Luny tak ako ich bežne v astrológii poznáme. Najprv by som chcel preto spomenúť paradox Slnka a Luny. Sú to „svetlá“ horoskopu a predstavujú základný princíp polarity a jin-jangu našej kompletnej osobnosti. Slnko je symbolom vedomia, nášho určitého cieľa v živote a  tento cieľ je hlavne rozvoj vedomia, teda poznania, poznania objektívnej a ucelenej pravdy, ktorou sme my sami. Je to tiež cesta sebapoznania. Lenže Slnko sa bežne v astrológii spája s našou sebahodnotou, individualitou, jedinečnosťou, autoritou a egom. Luna ako protiklad, je prijímajúci, ale aj odrážajúci princíp. Je to princíp nevedomia. Mesiac  vidieť najlepšie vtedy, keď nie je prítomné slnko. Z toho pochádzajú pocity, ktoré sú protikladom racionality vedomého uvažovania. Predstavuje hlavne city a ako princíp matky, nepodmienenú lásku, ktorá miluje svoje dieťa také aké je. Lenže v skutočnosti sú to vždy len prejavy protikladného princípu. Pozrime sa na ich základné symboly čo predstavujú – kruh (Slnko) – duch, polkruh (Luna) – duša. Duch predstavuje univerzálne nekonečné vedomie a duša jeho oddelenú časť, čo je v podstate ego, oddelené, obmedzené vedomie. Toto obmedzené vedomie je základ duality, kde sa pôvodná jednota – kruh rozdelila, respektíve, oddelila sa jej časť, ktorá sa považuje vo svojej nevedomosti za individualitu. To je to zabudnutie, kto vlastne sme. Teraz sa pozrime na cyklickú nadväznosť  Raka a Leva vo zverokruhu a hlavne na ich analógiu 4. a 5. domu. 5.dom je o duševnom prejave individuality. To čo vzniklo v 4. dome ako emocionálny základ sa v piatom dome zviditeľní slnečným princípom. Slnko ako zdroj života (5.d) dá život týmto lunárnym kvalitám (4.d) a vyžaruje ich smerom von. Podstatou Slnka je Luna. Slnko predstavuje náš stred a tiež aj srdce, ktoré je v strede (keď ukážeme  na seba prstom, podvedome ukážeme na svoje srdce). Je to miesto, z ktorého vyžarujú naše city, ALE aj individualita, oddelenosť, obmedzenosť, individualita, ego a nevedomosť! Slnko vlastne iba dáva priestor všetkým lunárnym princípom, medzi ktoré patrí aj nevedomie a oddelenosť od pravdy. To je jeho protikladnou podstatou, ktorú vyžaruje. A Luna? Tá len odráža milé a vše objímajúce slnečné lúče nekonečného milujúceho Boha, ktorý svoje deti za každých okolností miluje všetky rovnako ;). Podstatou Luny je Slnko, podstatou a zdrojom nevedomia je nekonečné vedomie a preto keď chceme poznať „hlbšiu“ pravdu, ak chceme v sebe objaviť toho Boha, musíme sa ponárať do svojho nevedomia, v ktorom spí naše skutočné Slnko poznania. Naše podvedomie je nekonečný zdroj informácií a schopností!

S týmto zrejme veľmi súvisí aj chápanie reality a objektívnej pravdy. To čo sa považuje vo všeobecnosti za pravdu sa nazýva FAKT. Je to niečo čo sa dá objektívne posudzovať zmyslami ako realita. To čo považujeme za pravdu je vyhodnotené našim racionálnym vedomím rozumom ako pravda plne sa stotožňujeme s týmto vyhodnotením ako s faktom. Ďalším charakteristickým znakom objektívnej pravdy je, že sa dá „zmerať“ a posúdiť nezávisle inými ľuďmi - vedomými individualitami. Nastáva tu však jeden problém – naše vedomie má svoje hranice a vždy existuje niečo za hranicami. A keďže sme v nevedomosti presvedčení, že nikdy nebudeme  chápať nekonečno, tak to ani neriešime a neuvedomujeme si spôsob nášho uvažovania a vyhodnocovania pravdy racionálnym rozumom. V skutočnosti sa totiž náš zúfalý racionálny rozum iba rozhoduje čomu bude veriť a čomu nie. Takže racionálny rozum je len zdrojom našej viery. Rozhodne sa len na základe daných skúseností, ktoré mu dodajú pocit a dojem vysokej pravdepodobnosti , že to a to je správne, že to a to je pravda. Konkrétne, vo svete vedy existujú teórie o zákonoch, podľa ktorých majú fungovať nejaké javy. Pokusy potvrdia túto teóriu ak naplnia očakávania vedcov a matematických rovníc. Vedci sú potom šťastní, pretože nadobudnú pocit, že zase sú o krôčik poznania ďalej a že o „tomto“ už vedia. Ale to je len školácky príklad fungovania racionálneho rozumu. Každý máme svoje vlastné životné skúsenosti, schopnosti analyzovania a schopnosti vnímania. Na základe toho máme každý svoju vieru, za ktorú nikto z nás nemôže, ale paradoxne sa kvôli nej ľudia hádajú, neznášajú a proti sebe bojujú. Nikto sme nevideli vlastnými očami atómy, elektróny, fotóny, a väčšina z nás ani Zem obiehať okolo slnka, ale všetci v tom žijeme že je to realita a máme na to objektívne dôvody tomu veriť. Takže čo v skutočnosti vieme o čom môžeme s istotou tvrdiť, že „toto viem“ ??? Jediné čo môžeme naozaj vedieť môžeme vedieť len vo svojom vnútri. Len vo svojom vnútornom svete si môžeme byť istý čo to vlastne je. S vnútorným vnímaním je spojený  lunárny princíp pocitov. Hoci nie vždy môžeme rozumieť svojim pocitom, odpoveď  aj tak leží len v nás. Len čistota nášho vnútorného priestoru a rozšírené schopnosti vnímania nám prinesie poznanie kedy môžeme povedať, že „viem“. Srdcová čakra má schopnosť prečisťovať všetky ostatné čakry. Naše srdce je vlastne zdroj čistého svetla, ľudského vedomia a teda aj poznania. Toto svetlo nás zbavuje nášho nevedomia a našich psychologických tieňov. Naše tiene sú teda opak svetla a takisto hrubé múry nášho poznania. Týmto svetlom sa vlastne zotiera oddelenosť od pôvodného svetla a jednoty. Rozpúšťa sa to čo predstavuje lunárny princíp ako polkruh - symbol duše – oddelenosti od jednoty – ego. Všetky naše negatívne pocity, strachy a smútky sú iba nepoznanie toho, kto v skutočnosti sme a zdrojom nášho nešťastia je ego, ktorému rozumieme väčšinou len z malej časti. K poznaniu skutočnej lásky neprídeme v laboratóriu, nenadobudneme z kníh, ani z vonkajších skúseností. K poznaniu lásky prídeme otváraním srdcovej čakry a rozširovaním schopnosti vnímania srdca. Až začneme v sebe vnímať lásku, tak VIEME čo je láska. Každou čakrou sa nám otvára určitá úroveň poznania skutočnej pravdy. Ale racionálny rozum vždy špekuluje o tom čo je pravda, hoci sám nemá kapacitu pravdu nikdy pochopiť. Poznanie nešpekuluje, poznanie vie. Z toho sa dá usúdiť, že skutočnú objektívnu pravdu sme schopní vidieť jedine subjektívne vnútorným zrakom a preto sa nedá zdieľať slovami, ale iba dlhou cestou poznania. Rozdiel medzi myslením a poznaním je tiež v polarite. Myslenie má v tomto prípade polaritu jang – je to dyamický proces a pohyb zameraný na vonkajší svet. Myslenie by mal byť nástroj na hľadanie pravdy (jediná vec čím sa človek líši od zvieraťa) a poznanie, je cieľ, pokoj – nehybné vnútorné poznanie – jin.

Ľudia niekedy z určitých dôvodov nechcú myslieť  racionálne a slepo veria svojim „duchovným“ presvedčeniam, možno, aby si nerozbili svoj svet, v ktorom našli určitý pocit istoty. Na druhej strane sú skalopevný skeptici, ktorí za žiadnych okolností nepripustia existenciu neviditeľného „duchovného“ sveta, podajú milión dôkazov svojej pravdy a vytiahnu  pomaly aj tú najabsurdnejšiu teóriu, ktorá by mala spochybniť určitú „duchovnú“ realitu. Človek si pomyslí aká musí byť hlboká priepasť v uvažovaní takýchto dvoch rozdielnych typov ľudí. V skutočnosti medzi nimi žiadna priepasť nie je. Jedno aj druhé je len slepá viera.

Jozef Komoň


Počítam horoskop... Počítam horoskop...