Vlastná tvorba -
Novoročná úvaha
batoľa v snežnej perinke.
Príď pre šťastie i pre radosť.
Mlčanie.
Ešte nie si na linke.
Preverím si žatvu rokov
v silvestrovskej noci.
Výsledok.
Nemusím sa hanbiť za život.
Môžeš už prísť vzácny, milý hosť
čo dáš, to vezmem.
Prácu, lásku i neúspechov dosť.
Je polnoc, už budeš na linke.
Pozývam ťa k sebe priateľ - nový rok.
Pri údere gongu zdvihneme zlatý mok
na zdravie, šťastie, žitia tok
vypijeme do dna prípitok.
Anna Vodičková
Je Boh?
Nie je?
Je realita?
Je snenie?
Dve otázky.
Sto odpovedí.
Po čom človek v hĺbke seba smädí?
Po kom sa mu cnie?
Koho si jeho srdce pýta?
Komu ďakuje, komu vytýka?
S kým súhlasí, s kým sa prie?
Vie to človek, vie.
Z pýchy seba si neodpovie.
-------------------------------------------
TAM
Viem, že raz prídem Tam...
Kam?
K otcovi Svetla
alebo k večným Tmám?
Sám.
Celkom sám!
Anna Vodičková
Modlím sa.
Ale ako Bože!
Akýsi hlas zlý a posmešný
myšlienky mieša,
svätosť zosmiešni.
Keď sila tela i duše ochabne,
keď život človeka do tváre šľahne
tak, že až zo dna seba Boha volá,
úpenlivo, celkom zdola
Boh určite pomôže.
Nepotrebuje mnohé prosby, slová...
MODLÍM SA 2.
Boh a človek v jednote,
v krásnej tvrdej robote
i pri modlení.
Spolu.
Boh človeka rozhreší,
problémy života rieši.
Ustatého k povzbudeniu
pozve k svojmu stolu.
A v dlhom zotrvaní
riešia úlohu novú.
MODLÍM SA 3.
Nesiaham po slove.
Srdce, myseľ človeka
menlivé, vždy nové
začína vždy od nuly.
Mlčaním sa túlim k Bohu.
I on si ma pritúli.
Anna Vodičková
Kto je Boh?
Aký je Boh?
Nič ho nevypovie.
Je oceán.
Oceána kvapky.
človek ho vidí,
cíti Jeho veľkosť
i keď má na očiach
neviery klapky.
PODNÁJOM
Jeden si Boha v sebe chráni.
Druhý sa urputne bráni
jeho vstupu.
Snahu má márnu, hlúpu...
Boh je v ňom.
Človek má v Bohu
Boh v človeku podnájom.
SVETLO A TMA
Tma sa vrhá na svetlo.
Svetlo sa vrhá v tmu.
Obe sú prítomné
striedavo stále tu
na zemi, v človeku
v jeho vnútri, mysli...
Človek tisíce dní je
plod hriechu horko - kyslý.
Anna Vodičková